Denník N

11. septembra som mala 16 rokov. Ako americká moslimka som sa rozhodla vstúpiť do armády a slúžim v nej dodnes

Ilustračné foto – Unsplash/Andrew Pons
Ilustračné foto – Unsplash/Andrew Pons

Píše Sadia Ali Heilová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

V to osudové utorkové ráno som bola prváčka na strednej škole. Po tom, čo som sa dozvedela viac o páchateľoch útokov, som s obavami išla na hodinu dejepisu. Len nedávno sme preberali hrôzy druhej svetovej vojny a môj zapálený učiteľ sa nahlas zamýšľal: Zavrú teraz aj moslimských Američanov do internačných táborov, ako to v minulosti urobili s Američanmi japonského pôvodu?

Pre mňa bol útok z 11. septembra 2001 volaním viery a povinnosti, zmenilo mi to celý život.

Moji rodičia emigrovali z Pakistanu do Spojených štátov v 80. rokoch. So šiestimi súrodencami sme vyrastali v chudobnej časti na severe Virgínie. Môj otec, učiteľ matematiky v Pakistane, vstával každé ráno pred svitaním, aby pracoval ako taxikár, a mama robila ošetrovateľku.

Každú noc sa otec vracal do domu, kde rozvoniavala masala. Vône červenej papriky, kurkumy, koriandru, cibule, paradajok, cesnaku a korenia masala nám šteklili zmysly a nasiakli aj do nášho oblečenia a vlasov. Otec nám rozprával, čo počas dňa zažil – ako viezol vojakov do Pentagónu alebo nejakého politika do Kapitolu.

Aj keď sme na tom neboli finančne najlepšie, naša rodina mala iný typ bohatstva: kultúru, rodinné väzby a schopnosť prispôsobiť sa životu v Amerike.

Otcovi sme nakúpili vlajky

Keď som mala šestnásť rokov, mama a otec sa rozhodli, že je čas spoznať naše korene a navštíviť našu vlasť. Prvýkrát v živote som videla obrovský rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Videla som bosé deti, ktoré s plačom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Útoky z 11. septembra

Svet

Teraz najčítanejšie