Denník N

Novinárka videla, ako Facebook mení jej starú mamu. Začala skúmať, čo v ľuďoch štartuje konšpiračné myslenie

Pri fanúšikoch konšpiračných teórií je dôležité počúvať, hovorí Jana Ďuďáková. Foto – archív J. Ď.
Pri fanúšikoch konšpiračných teórií je dôležité počúvať, hovorí Jana Ďuďáková. Foto – archív J. Ď.

Konšpiračné myslenie sa podľa Jany Ďuďákovej u viacerých jej respondentov nezačalo sociálnymi sieťami. Impulz prišiel od človeka z ich okolia, ktorý mal v ich očiach prirodzenú autoritu.

Novinárka televízie Markíza Jana Ďuďáková obhájila na katedre politológie Univerzity Komenského diplomovú prácu o konšpiračných teóriách. V rámci nej urobila desať rozhovorov so Slovákmi a Slovenkami, ktorí veria na sprisahania.

Zisťovala, aký bol prvotný impulz, ktorý ich nasmeroval ku konšpiračnej viere, a aj to, ako sprisahanecké teórie menili ich politické postoje.

Aký je výsledok?

Prekvapením podľa Ďuďákovej bolo, že prvotným impulzom neboli vo väčšine prípadov sociálne siete. K pochybnostiam, či ich médiá a vlády neklamú, priviedol jej respondentov človek z ich okolia: starší kamarát, učiteľ, rodinný známy, ktorý pracoval na „dôležitom poste“. Ich myslenie ovplyvnili ľudia, ktorí vzbudzovali dojem, že lepšie vidia do toho, ako sa veci majú.

„Niektorí moji respondenti venovali konšpiračným teóriám aj svoj voľný čas. Sú aktívni v skupinách, kde si ľudia iniciatívne prekladajú články zo zahraničných dezinformačných webov. Jedna dáma mi opisovala, ako sa jej obmenil okruh známych. Našla si vraj ľudí, s ktorými viac súzvučí,“ rozpráva Ďuďáková.

Uverili ste niekedy konšpiračnej teórii?

Zasiahli ma konšpiračné teórie o 11. septembri. Na druhom stupni základnej školy mi spolužiačka doniesla na napálenom cédečku dokumentárny film Zeitgeist, ktorý bol okrem iného o páde dvojičiek. Navodzoval dojem, že si ich Američania zhodili sami. Spolužiačka mi povedala, že ten film je niečo tajné a jeho tvorcovia musia zostať v anonymite, pretože ich prenasledujú tajné služby. Tak som si to pri prvej príležitosti bežala pustiť.

V čase útoku na dvojičky ste nemali ani šesť rokov. Táto téma vás nejako zvlášť zaujímala? 

Práveže ani nie. Je pravda, že v septembri 2001 som bola ešte veľmi malá, ale paradoxne som ten moment už vnímala. Pamätala som si, že moji rodičia boli na návšteve u známych a vášnivo sa o tom útoku rozprávali. Zostalo mi v pamäti, ako boli dospeláci z tej udalosti vykoľajení. Ale inak ma tá téma ako dieťa zvlášť nepriťahovala. Pri tom dokumente bol dôležitý hlavne spôsob, akým mi ho spolužiačka prezentovala. Mala som pocit, že naozaj držím niečo tajné, výnimočné, niečo, čo si určite

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Útoky z 11. septembra

Slovensko

Teraz najčítanejšie