Strana Za ľudí vznikla, aj keď nemusela, a zanikne, lebo už musí
Neskorý nekrológ za dvojročným politickým potomkom s vrodenou chybou.
Je tu ďalšia nová realita. Mária Kolíková (plus šesť poslancov) odchádza do klubu SaS, Juraj Šeliga s Janou Žitňanskou zrejme ostanú nezaradení, no a Veronika Remišová (plus dve poslankyne) sa zrejme navráti do OĽaNO.
Alebo aj nie. Možno OĽaNO „dodá“ umierajúcej strane Za ľudí životodarný kyslík v podobe zopár poslancov, čím ostane zachovaný jej poslanecký klub.
Tak či onak, strana Za ľudí, ak prežije, ostane už iba na prístrojoch, a to až dovtedy, kým klinickú smrť vystrieda tá skutočná. Čaká ju smutný koniec. Taký však utópie väčšinou mávajú.
Silným tmelom strany, ktorá na jeseň 2019 vznikla ako ďalší produkt ambícií otcov zakladateľov, akých tu máme požehnane, bola iba osoba bývalého prezidenta Andreja Kisku. Trúfal si poraziť Smer. Pritiahol ľudí so zaujímavými príbehmi a vznikla jeho strana s čudným názvom. Vie tu niekto o strane „proti ľuďom“?
No dobre, na duchaplné názvy sa tu už dlho nehráme (však, OĽaNO?), ide najmä o čosi iné. Prečo by mali voliči už existujúcich strán voliť dajakú novú stranu? Najmä takú, ktorá je im svojím programom podobná, či, lepšie povedané, je s nimi zameniteľná?
Na pochopenie zbytočnosti Kiskovej strany sa musíme vrátiť do októbra 2019. Spomínate? V tých časoch
