Ľudia s anténami? Možno predsa sú nám naklonení…

Autorka je spisovateľka

To bolo leto! Dovoľte, nech sa za ním ešte rýchlo obzriem… Plávanie a cestovanie autobusom k jazeru. A v ňom zástup neobyčajne zaujímavých spolucestujúcich. V júli to bol H. D. Thoreau. Čítala som jeho Denníky na trase Nový Most – Čunovo.

A ako autorke trochu unavenej z otázok-neotázok, na ktoré má dookola odpovedať aj napriek tomu, že vidí jasný nezáujem na tvári moderátora, ma nesmierne potešilo čítať: „Keď mi niekto položí otázku, zahľadím sa mu do tváre, a ak v nej nevidím spýtavý výraz, nemôžem odpovedať. Včera večer sa ma niekto spýtal, či je tohtoročná zima v porovnaní s predchádzajúcimi chladnejšia. Pozrel som sa naňho. Jeho tvár nevyjadrovala o nič väčšiu zvedavosť či záujem o moju osobu ako vychladnutý puding. Odpovedal som, čo mi zrovna napadlo…“ Oslobodzujúco som sa zamrvila v sedadle.

A súhlasila som aj s jeho údivom nad tými tvorcami, ktorí len čo sa prebudia a ráno vstanú… už si aj sadnú. K písaniu. Thoreau nechápe, ako si človek môže sadať k práci bez toho, aby aspoň čosi v dni neprežil, nevidel, nevyšiel von, nepohyboval sa. Ako sa môže rozhýbať jeho myseľ?

V auguste k mojím spolucestujúcim pribudli de Beauvoir, Bellow, Borges, Burroughs, Céline, Cocteau, Huxley, Kerouac, Miller, Nabokov, Pasternak, Pound a Singer. Rozhovory s nimi vyšli v 60. rokoch v antológii Paris Review a toto leto ich vydal v preklade BRAK. A ani náhodou nejde o vychladnutý puding! Naopak, v tých rozhovoroch sa uchovala stopa vášne a vrúcnosti. Otázky i odpovede sa ponárajú do hĺbky a sú tak svojím spôsobom intímne.

A čo spája tieto také výrazné a originálne osobnosti? Nielenže píšu, ale aj neprestajne uvažujú, premýšľajú, prehodnocujú. Svet, myšlienky, názory, tvorbu. A mnohí sa v istej chvíli konfrontujú s tou istou otázkou – píše spisovateľ to, čo vie, alebo ešte čosi viac? Prevyšuje ho vlastné písanie? Čo v nás vlastne píše?

(„Vo všeobecnosti s písaním románu začínam dávno predtým, než zistím, aký bude mať dej.“ Simone de Beauvoir; „Napokon, väčšina písania sa odohráva mimo písacieho stroja, mimo stola… Povedal som, že spisovateľ je človek s anténami…“ Henry Miller; „Možno predsa len vo vesmíre existujú pravdy, ktoré sú nám naklonené.“ Saul Bellow)