Kaník: Som posledný reformátor z SDKÚ, spojme sa proti Ficovi

„Načo sa teraz baviť o programe?“ pýta sa ĽUDOVÍT KANÍK (50) v rozhovore pre Denník N. Pravici vraj stačí, aby sa spojila, a voliči už prídu. Nálepku sociálneho netvora mu podľa neho dal Fico, lebo to fungovalo na jeho voličov, ale priaznivci pravice jej vraj neveria. Rozhovor vznikol pred pondelkovým ohlásením SaS, že do volieb ide samostatne. Richard Sulík nevylúčil, že by na kandidátku mohli zobrať aj Ľudovíta Kaníka.

Poznáte nejaký dobrý vtip o rozpade SDKÚ? Videli ste taký, na ktorom ste sa zasmiali?

Určite som videl, páčia sa mi kreslené vtipy alebo keď si na niečom zgustne Cynická obluda. No mám tú vlastnosť, že vtipy zabúdam, takže vám žiadny zreprodukovať neviem.

A bavíte sa na nich?

Ja sa bavím na každom dobrom vtipe, nech je o čomkoľvek. Baviť sa treba.

Nie je vám ľúto, že sa SDKÚ už viac spomína v takýchto žartoch, a nie ako strana s perspektívou?

Mňa to, samozrejme, veľmi mrzí. SDKÚ bola obrovskou príležitosťou pre Slovensko a pravicu, ktorá bola premrhaná. A premrhaná bola preto, lebo ľudia, ktorí stranu viedli a dodnes vedú, to dopracovali tam, kde to je dnes. Je to totálne ľudské zlyhanie, nie je to žiadna osudovosť. Každý, kto robí, robí aj chyby, ale tie sa dajú napraviť. Toto je dôsledkom toho, keď sa nesprávny človek dostane na miesto, na ktorom nemá byť.

Nikdy ten človek, čiže Pavol Frešo, nemal aj vašu podporu?

Určite nie. Stačí sa pozrieť na moje stanoviská pred voľbou posledného predsedu. Boli verejné, jednoznačné, najotvorenejšie spomedzi všetkých poslancov. Jasne som podporoval Luciu Žitňanskú a povedal som to aj na samotnom kongrese. Paľa Freša poznám dlhšie ako mnohí iní, bol mojím podpredsedom v Demokratickej strane. Každému som hovoril, že to nie je dobrá voľba a určite to neprinesie pozitíva pre stranu.

Aký bol vlastne Frešo koncom 90-tych rokov a čo sa na ňom počas tých rokov zmenilo?

Je stále rovnaký. Nechcem zbytočne pitvať takéto osobné veci, aj keď rozumiem, že ľudia to majú radi…

…vy ste povedali, že ste od začiatku vedeli, že nie je dobrý kandidát.

Áno. Niekto na to má, niekto na to nemá. Paľo Frešo nemá predpoklady na to, aby dokázal predstaviť nejakú víziu a potom ju napĺňať. Jeho limit a obzory sú podstatne nižšie. Keď ste sa pýtali, aký bol, tak poviem, že bol schopný vykonávať zverené úlohy. Veľmi konkrétne a veľmi technického charakteru. Na to aj bol využívaný. Snaživo túto prácu zvládal, ale určite by som mu vtedy ani potom nezveril nič viac.

I keď ste ho nepodporovali, v strane ste s ním zostali ako posledný významnejší politik SDKÚ. Prečo ste neodišli?

Nikdy som nezostal kvôli Paľovi Frešovi, ale kvôli strane. Strana mala hodnotu. Ľudia, ktorí v nej sú, a voliči, ktorí s ňou sympatizovali. Aj po tom neslávnom kongrese v Senici ešte išlo všetko napraviť, keby tí, ktorí Paľa Freša najprv vytlačili do funkcie a potom proti nemu najviac rebelovali, nezdupkali. Išlo by to, aj keby Frešo zostal predsedom, lebo predseda SDKÚ nemá nijaké extra významné postavenie pri rozhodovaní v strane, je len jedným z hlasov v orgánoch. No hlavnou črtou celého vedenia bola veľmi malá schopnosť rozhodovať.

Dá sa tým ľuďom čudovať? Frešo odmietol rezignovať aj po tom, čo ho na kongrese podporila necelá päťdesiatka prítomných delegátov a 160 bolo proti nemu.

Treba si položiť otázku, čo tým dosiahli. Čo dosiahli tým, keď zdupkali? Seba na nejakom záchrannom člnku odniesli do nejakej inej partaje, ale to je cieľom bytia v politike? Pre mňa určite nie. Mojím cieľom je, aby potenciál, ktorý SDKÚ mala, bol využitý a znovu vzkriesený. A to sa nedá dosiahnuť tak, že sa všetci rozpŕchnu ako vrabce, keď niekto strelí do kŕdľa.

No teraz už sám neveríte, že je vzkriesenie SDKÚ možné.

Vtedy to možné bolo. A ja som vždy konal podľa toho, čo možné je.

Mesiace vyzývate na vytvorenie širokej pravicovej koalície. Nie je to tak, že sa pol roka pred voľbami aj vy snažíte nájsť svoj záchranný čln, s ktorým priplávate opäť do parlamentu?

Určite nie. Odmietam skreslené a plytké vyjadrenia v médiách, že sa snažím niekam dostať. Ja sa snažím o to, aby vznikla koalícia pravicových strán, ktoré o tom sú ochotné aspoň uvažovať. U tých, ktoré to a priori odmietajú, ma to mrzí, ale vidím, že tadiaľ cesta nevedie. Strany chcem presvedčiť, aby vznikla koalícia, v ktorej bude Demokratická skupina SDKÚ, čiže nielen Kaník, ale skupina, ktorá dnes reprezentuje väčšinu súčasných voličov a členov strany.

Ťažko môžete povedať, koľko reprezentujete voličov, keď na to nemáte ani len prieskum.

Nemám to zmerané, ale hovorím to z hľadiska poznania názorov členov aj voličov, ktorí pri SDKÚ zostali.

Keďže nemáte prieskum, vyvoláva to ironickú poznámku, že ste sa ich všetkých opýtali, lebo je ich tak málo.

Pokojne môžete so mnou nesúhlasiť alebo mi neveriť, ale to je moje presvedčenie.

Čo by mal Richard Sulík alebo iné strany z toho, keby sa spojil s jednou frakciou marginálnej strany?

Asi ste mi dobre neporozumeli. Ja sa nesnažím o vytvorenie koalície Demokratickej skupiny s tou alebo inou stranou. Snažím sa ostatných presvedčiť, aby sme sa spojili všetci spolu. To je dôležité, lebo potom sa treba pýtať, aký význam má vytvoriť štvorkoalíciu pravicových skupín a strán. Odpoveď je v tom, že takáto koalícia bude mať potenciál získať štrnásť až dvadsať percent hlasov a zabráni prepadu pravicových hlasov, ktorý dnes hrozí.

No nezískali by SaS, Nova a OĽaNO to silnejšie postavenie aj bez vás?

No nie, lebo keď sa nespoja, tak to nebude. A voliči SDKÚ sa rozdelia medzi mnoho pravicových strán. Takto by sa združili a posilnili toto spojenie.

Rozumiem, ale pýtam sa, či na to potrebujú vás a vašu skupinu. Navyše, už uzatvorená koalícia OĽaNO-Nova ukazuje, že efekt takéhoto spojenia je otázny. Ich preferencie sú nižšie, ako mal Matovič bez Lipšica.

To je zákonitý výsledok. Keď sa spoja len dve strany, z ktorých je jedna maličká, stretnú sa voličské tábory, ktoré sú úplne rozdielne. Nova má úplne iných voličov ako OĽaNO. Vždy majú členovia jednej skupiny výhrady voči predstaviteľovi tej druhej. Tieto výhrady sa dajú obrúsiť len vtedy, keď sa spoja viacerí a keď si volič povie – nemám rád Lipšica alebo Matoviča, ale sú tam tí a tí, ktorých môžem, a tých budem krúžkovať. V tom je tá synergia a zároveň omyl spojenia v dvojici.

A na čo teda potrebujú vás?

Voliči SDKÚ stále existujú. V prieskumoch má strana stále dve alebo dve a pol percenta, plus tu existujú voliči, ktorí sú vo vzduchoprázdne a ešte sa nikde nezaradili alebo sa zaradili len z nutnosti. Všetkých týchto voličov by hodnotový dedič SDKÚ, ukotvený v širšom politickom zoskupení, podľa môjho presvedčenia oslovil. Náš prínos do takéhoto zoskupenia odhadujem na dve až päť percent.

To je veľmi odvážny odhad.

To je realita, minimálne tie dve percentá ukazujú aj prieskumy.

Aj keby koalícia, o ktorej hovoríte, vznikla, stále to bude len niekto do partie. Pravicový volič si môže ešte vybrať medzi Sieťou, KDH i Mostom.

Áno, o nich nehovorím, lebo majú inú stratégiu, povedal by som, že stratégiu otvorených možností povolebného vyjednávania s kýmkoľvek, nielen s pravou stranou politického spektra. Takáto koalícia by im po voľbách zväzovala ruky.

Skúsme byť osobní. Myslíte si, že vy ste tvárou, za ktorou voliči SDKÚ, tí, ktorí zostali, alebo tí bývalí, pôjdu?

Myslím si, že áno. Aj keď, ako som už povedal, nejde len o mňa. K tejto skupine sa hlási mnoho ľudí, napríklad aj Edo Kukan.

Opäť veľmi odvážny a sebavedomý výrok.

A prečo by to tak nebolo? S SDKÚ som prešiel kus cesty, som posledný reálny reformátor vo farbách SDKÚ na politickej scéne, mám za sebou jediné tri reformy, ktoré prežili do dnešných čias, aj keď boli rôzne ohýbané. Všetky ostatné reformy sú historickou minulosťou. A navyše som človek, ktorý sa vždy do parlamentu dostal len vďaka preferenčným hlasom voličov SDKÚ, nie z vôle vedenia strany. To sú moje argumenty, prečo by to tak mohlo byť.

O tom, prečo by to tak byť nemuselo, hovoria vaše politické neúspechy. V prvom kole župných volieb v Banskobystrickom kraji vás porazil Marian Kotleba. To nesvedčí o tom, že by ste dokázali presvedčiť až toľko voličov.

Pozrime sa na čísla. V župných voľbách som získal viac hlasov, ako získala celá kandidátka SDKÚ v tomto kraji v parlamentných voľbách rok predtým. Ja ako osoba som získal viac ako kandidátka, na ktorej boli Mikloš, Dzurinda, Žitňanská a ďalšie tváre strany.

No v župných voľbách ste boli fakticky jediný pravicový kandidát.

To áno, ale treba povedať, že KDH podporovalo Vladimíra Maňku. To je významná diera do boku lode. Takisto Nova sa nepridala. Zároveň tieto voľby treba dať do súvislostí. Boli to prvé voľby, kde sa prejavila vlna odporu voči tradičným politickým stranám, vďaka ktorej sa ako výraz protestu stal županom Kotleba, no a táto vlna v pozitívnom zmysle prispela k tomu, že do kresla prezidenta sa posadil nepolitik Andrej Kiska. Povstanie sa začína tradične v Bystrici, chvalabohu, že pri prezidentských voľbách malo pozitívny efekt.

Z vlny, ktorú opisujete, ťaží aj Matovič, najtypickejší predstaviteľ „antipolitika“. Nie ste jeho úplný protipól? Ste politikom z tradičnej strany, začínali ste v 90-tych rokoch, boli ste ministrom. Ide to k sebe? Ide k sebe spojenie vás a Matoviča?

Nikdy som sa neštylizoval do pozície akéhosi netradičného politika, no zároveň treba povedať, že som bol politik, ktorý sa nebál výziev a prinášal reformy. A mnohokrát na to aj osobne doplácal. To nie je vlastnosť tých tradičných politikov, ktorých tu máme povedzme dvadsať rokov. Dovolím si povedať, že spojenie takých – ako ste povedali – antipolitických prúdov, strany SaS, ktorá je tiež trochu mimo mainstreamu, a našej skupiny vytvára prijateľný koktejl, ktorý by sa páčil mainstreamovému stredopravému voličovi. A zároveň by bol zaujímavý a nový.

Neprišiel by s vašou osobou do takejto koalície aj človek, do ktorého si bude môcť Robert Fico ľahko kopnúť, lebo je symbolom, ako hovoril premiér, sociálneho netvora?

Treba sa toho báť? Nie je to, naopak, výhoda, že Roberta Fica ako hlavného protihráča upúta práve toto zoskupenie a bude mu venovať pozornosť? Veď to je vždy nahrávka na smeč. Ja by som sa toho naozaj nebál, skôr by som to využíval, lebo tie smeče sa dajú Robertovi Ficovi vracať veľmi dobre a veľmi tvrdo. Nálepka sociálneho netvora bol marketingový ťah Roberta Fica určený pre jeho voličov, nie pre voličov pravice. A už aj čas ukázal, že všetky veci, ktoré som urobil, sú hodnotené veľmi priaznivo. Dokonca samotný Smer na ne napríklad v rezorte práce a sociálnych vecí nadväzuje.

…no zrejme neboli hodnotené priaznivo Robertom Ficom…

Robertom Ficom nie, aj by bola chyba, keby to tak bolo. Že mi venoval takú pozornosť, svedčí len o tom, že som bol preňho problém a že mu moje reformy prekážali. A bol som jeden z mála politikov, ktorý ho porážal aj v diskusných súbojoch. A to on nemá rád.

Do akej miery sú slová o koalícii len vaším osobným želaním, ktoré každý mesiac spomeniete v nejakej tlačovej správe? Prebiehajú reálne rokovania?

Ak sa pýtate, s kým som o tom hovoril, tak poviem, že s každým. Minulú sobotu sme spolu vystúpili na Kráľovu hoľu, to má tiež istú symboliku. Snažím sa o takéto rokovania každý deň. Nebude dlho trvať a bude jasné, či sa táto vec aspoň čiastočne podarí alebo nie. Rozprávame sa, zvažujeme, uvidíme.

No o chvíľu by sa mali skladať kandidátky.

Áno. Preto vravím, že nebude treba dlho čakať, aby bolo jasné, či sa nám to podarilo.

Aktuality.sk napísali, že so Sulíkom už ste dohodnutý.

Noviny napíšu toľko vecí, ktoré sú na hony vzdialené od reality, že je škoda sa nad tým pozastavovať. Viacerí z partnerov mi povedali, že súhlasia so spojením, len treba presvedčiť ostatných, potom svoj názor zmenili a potom zasa zmenili. Sme tak trochu na hojdačke.

Vznik frakcie v SDKÚ ste ohlásili po tom, čo Frešo prišiel s Karolom Mitríkom ako kandidátom na šéfa NKÚ. Vieme, ako tento nápad vysvetľoval médiám, no ako ho vysvetľoval vám?

Nijako zvláštne, nepadli žiadne významné argumenty. Povedal, že SDKÚ má dobrého kandidáta. Ja som hneď vedel, koľká bije, najmä keď som si vytiahol pár starších publikovaných vecí, ktoré sa s voľbou spájajú.

Myslíte výrok Roberta Fica, že Mitrík, Peter Mach alebo Béla Angyal by boli dobrí opoziční kandidáti?

Napríklad ten.

Povedal vám úprimne, že sa dohodol so Smerom?

Ale nie. To nepripustí nikdy.

A dohodol sa?

Nie som ten typ, aby som verejne rozprával veci, ktoré sú domnienkami.

Ja poviem, že som ho videl po hlasovaní podávať si ruky s poslankyňami vládnej strany.

Spravte si obraz sám. Čitatelia si ho už, myslím, spravili dávno.

Vy ste sa sám seba pýtali, čo z toho Frešo bude mať?

Ale isto.

K čomu ste dospeli?

Nechcem to rozvíjať. Nemám na to žiadne dôkazy.

Mimochodom, nevolali vás v strane vyfotiť sa na bilbordy so sloganom „Ja som SDKÚ“?

Volali, volali. Ale ja som nešiel, som mimo Paľa Freša. Demokratickú skupinu som založil ako otvorený výraz nesúhlasu, aby tí, ktorí sú proti Frešovi, nemuseli zo strany odísť. Chcem, aby sa ľudia, ktorí v strane ešte ostali, udržali pohromade, boli prínosom pre pravicu a mohli sa účinne zapojiť do zoskupenia, ktoré by mohlo vzniknúť. A keď nevznikne, nevznikne, ale bude to škoda.

Čo bude s vami, ak sa to nepodarí?

To neriešim. Nie som typ človeka, ktorý rieši v prvom rade seba.

Do akej miery si Pavol Frešo reálne uvedomuje, v akom stave je SDKÚ a že sa bavíme o možnom konci strany? A o „možnom“ hovorím už len z akejsi korektnosti.

Dobrá otázka, ale neviem na ňu odpovedať. Nič z toho, čo sa deje a čo Paľo Frešo robí, nie je racionálne. Je to podivuhodné.

Predstavme si, že by koalícia, o ktorej hovoríte, vznikla. Čo bude tou témou či programom, ktorým by mohla poraziť Roberta Fica?

Tieto voľby nebudú jednoduché, lebo jednou z ich hlavných tém bude migračná kríza.

Kde sa názory väčšiny pravice od tých Ficových až tak nelíšia.

Práve preto na tom ťažko zviesť nejaký zápas. Áno, náš názor je v niečom podobný, ale nie vo všetkom. Bez ohľadu na to, voličstvo je prirodzene rozdelené na ľudí, ktorí inklinujú k pravici, a ľudí, ktorí inklinujú k ľavici. Ak chce pravica uspieť a vymeniť Roberta Fica vo vláde, musí byť jej kľúčovou agendou to, že vieme fungovať spolu a dokážeme krajinu riadiť a viesť. Bez korupcie, bez zlodejín a s návratom reforiem. Je to o pokore, že spolu dokážeme vytvoriť jeden tím. To by bola vec, ktorá by veľmi oslovila pravicového voliča.

To je veľmi malá ambícia, nie? Ponúknuť voličovi, ktorému ide v prvom rade o to, aby sa zlepšil jeho život, prísľub, že sa vôbec dokážete spolu baviť.

Samozrejme, že s tým bude spojený program, ktorý bude plný dobrých vecí.

Tak na ten sa pýtam.

Ale načo teraz hovoriť o programe? Teraz je väčší problém, že takýchto programov vznikne šesť, lebo pravica je fragmentovaná. Zamerať sa na súťaž, ktorá z týchto strán bude mať v niečom lepší program ako tá druhá, jej voličov v dramatickom rozsahu neprinesie.

No mali by ste hádam mať ambíciu povedať voličovi aspoň jednu kľúčovú vec, ktorá prinesie zásadný obrat jeho života. Chápem, že by ste mali aj program pre poľnohospodárov či kultúru, ale výsledkom ambicióznej vlády by malo byť hádam to, že sa pre človeka niečo zmení, nie? Ja by som rád vedel, čo to bude.

Chcete povedať, že keď vládla prvá či druhá Dzurindova vláda, sa obrovské množstvo vecí zásadne pozitívne nezmenilo? Jednoducho pravica vo vláde vždy prináša zlepšenie života ľudí. Rast ekonomiky, pokles nezamestnanosti, viac pracovných príležitostí. Zlepšenie podnikateľského prostredia, pokles korupcie. Ale to vám hádam ani nemusím hovoriť. Toto netreba ľuďom, ktorí volia pravicu, zvýrazňovať. To dobre vedia. To,
čo je potreba, je spojenie síl. Kým to nebude, všetko aj z tých najlepších programov zostane len na papieri.

Čiže čo si dáte na bilbord ako slogan? „Uvidíte, že my to už tentoraz spolu určite vydržíme a nedopadne to ako predtým“?

Pravicové strany sa v programoch zásadne nelíšia. Kľúčové je spojenie.

Povedali ste, že v otázke migračnej krízy je medzi Ficom a pravicou rozdiel. Aký?

Tu budem hovoriť za seba. Tieto postoje zastávam už od mája a dodnes som na nich nemusel nič zásadné meniť. Rozdiel je v tom, že Fico len komentuje vývoj situácie a všetko odmieta. Riešenia, ktoré EÚ prináša, sú, žiaľ, zlé a vlastne stále spí.

To hovorí aj Robert Fico.

Ale riešenia nenavrhuje. Tu doma napína svaly, pripravuje žaloby, posiela ostré odkazy, ale v Bruseli, keď má hovoriť, argumentovať, je ticho. Chová sa zbabelo. Svoje návrhy riešení skúsim vymenovať. Uzavretie hraníc voči nelegálnej migrácii, a na to treba použiť silu. Samo sa to nespraví. Utečencov je potrebné zachytávať priamo na hranici a umiestňovať ich v dobre vybavených táboroch, kde má prebiehať azylová procedúra. Počas nej sa majú oddeliť ekonomickí migranti od skutočných utečencov, ktorým treba pomôcť. Ekonomických migrantov treba posielať späť do krajín pôvodu. Azylovú procedúru treba presunúť aj do krajín ako Turecko, Libanon a Jordánsko, aby mohli žiadať o azyl aj tam. A pomôcť v rámci EÚ sme mali teraz tak, že pomôžeme vykonať azylovú procedúru v prípade tých nelegálnych migrantov, čo už v EÚ sú. Aby sa čo najrýchlejšie preosiali a v EÚ zostali len tí, ktorí spĺňajú kritériá pre azyl. Tých je značná menšina.

Ako podľa vás dopadnú voľby?

To záleží len na tom, či sa pravica pred nimi dokáže spojiť.