Denník N

Školský týždeň: Chystajú sa zmeny pre ľudí bez základného vzdelania, údaje o priebehu dištančnej výučby stále nemáme

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Prinášame ďalšie vydanie pravidelného komentovaného výberu správ o školstve a vzdelávaní Školský týždeň: 1. Nedokončenú základnú školu by si mladí ľudia mali dopĺňať najmä v základných školách, potrebné peniaze sú zatiaľ len v stratégii. 2. Údaje o priebehu dištančnej výučby sa začali zbierať neskoro, opatrenia sa zavádzajú bez dát.

Školský týždeň pripravuje Centrum vzdelávacích analýz, podporiť ho môžete tu.

1. Nedokončenú základnú školu by si mladí ľudia mali dopĺňať najmä v základných školách

Minulý týždeň ministerstvo školstva predložilo na verejnú diskusiu návrh stratégie celoživotného vzdelávania. Ide o strategický dokument, ktorý prináša opatrenia na zlepšovanie zručností mladých ľudí a dospelých. Stratégia je rozvrhnutá na najbližších desať rokov (2021 – 2030).

Asi netreba veľmi zdôrazňovať, aký význam má celoživotné vzdelávanie. Nielenže zabezpečuje, aby si ľudia dopĺňali a rozvíjali potrebné zručnosti, keďže nároky a požiadavky sa neustále menia. Zároveň zohráva kľúčovú rolu pri podpore ľudí s nízkym alebo nedostatočným vzdelaním.

Jednou z dôležitých oblastí, ktorej sa stratégia venuje, je takzvané druhošancové vzdelávanie. Ide o vzdelávanie pre ľudí, ktorí z neho vypadli alebo predčasne odišli. Teda najmä pre tých, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku ešte predtým, ako dokončili deviaty ročník základnej školy.

To je spôsobené najmä tým, že niektorí žiaci a niektoré žiačky opakujú ročník aj niekoľkokrát. Hoci podľa zákona sa má viacnásobné opakovanie ročníka povoliť len výnimočne, podľa dostupných analýz vôbec nejde o zriedkavý jav. A to najmä v prípade detí z chudobného prostredia (nejde len o deti z marginalizovaných rómskych komunít).

Zmeny v oblasti druhošancového vzdelávania pritom už teraz prináša aj nedávno (zatiaľ len vládou) schválená novela školského zákona, o ktorej sme písali aj v minulom vydaní Školského týždňa. Pozrime sa, aké zmeny sa chystajú a či idú dobrým smerom.

Na Slovensku sa dnes druhošancové vzdelávanie robí dvoma spôsobmi. Mladý človek, ktorý nedokončil základnú školu, môže buď absolvovať kurz na dokončenie základnej školy, alebo vyštudovať zväčša dvojročný odbor na strednej škole (takzvané F odbory). V prípade F odborov je však problém, že ich absolventi a absolventky nezískajú základné vzdelanie, a ak chcú pokračovať v ďalšom štúdiu, musia absolvovať kurz na dokončenie základnej školy.

V súčasnosti môžu kurzy na dokončenie základnej školy poskytovať základné aj stredné školy. Väčšinu kurzov však poskytujú stredné školy. Tie v roku 2020 poskytovali 41 kurzov, zatiaľ čo základné školy len 4.

Analýzy a výskumy (tutu) naznačujú, že základné školy tieto kurzy nerobia z jednoduchého dôvodu – nie sú dostatočne financované. Kým na „bežného“ žiaka či žiačku dostane základná škola približne 1 500 eur, na účastníka alebo účastníčku druhošancového kurzu škola dostane len desatinu z toho. Organizovať takýto kurz pritom školy stojí nemálo úsilia (výučba v poobedných či večerných hodinách, organizácia skúšok a podobne).

Stredné školy to majú jednoduchšie. Kurzy poskytujú pre svoje kmeňové žiačky a žiakov, na ktorých dostávajú pomerne slušné financie (normatív).

Ak sa schváli novela školského zákona, kurzy druhošancového vzdelávania budú môcť organizovať už len základné školy. Dôvodom má byť, že na stredných školách nie je dostatok pedagogických zamestnancov, ktorí by žiakov a žiačky systematicky pripravovali na komisionálne skúšky. Len na základe týchto skúšok pritom možno získať základné vzdelanie.

Toto riešenie je v súlade so zisteniami Štátnej školskej inšpekcie aj ďalších analýz a výskumov. Inšpekcia už dlhšie (napríklad tutu) poukazuje na viaceré problémy, ktoré sa vyskytujú pri organizácii týchto kurzov na stredných školách. Niektoré stredné školy napríklad pri organizovaní kurzu nezohľadňujú rozličnú úroveň vedomostí alebo potrieb uchádzačov a uchádzačiek, alebo kurzy zabezpečujú nekvalifikovanými učiteľkami a učiteľmi.

Výskumníčky z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) zase nedávno zistili, že stredné školy môžu využívať druhošancové vzdelávanie ako nástroj na získavanie žiakov a žiačok, aby získali peniaze od štátu. Niektoré dokonca môžu pri ukončovaní kurzu podvádzať.

Inými slovami, dostupné analýzy a zistenia sa zhodujú na tom, že dominantnú rolu pri dokončovaní základného vzdelania by mali zohrávať základné školy. Nielenže majú kvalifikovanejšie učiteľky a učiteľov, ale aj lepšie regionálne pokrytie.

Nový stav však nebude znamenať, že mladí ľudia študujúci na stredných školách už nebudú môcť získať základné vzdelanie v rámci svojej strednej školy. Novela školského zákona v súlade s návrhom stratégie celoživotného vzdelávania, ako aj Plánom obnovy zavádza možnosť, že mladí ľudia si budú môcť dokončiť základnú školu ako súčasť svojho stredoškolského vzdelávania. Len sa to nebude diať formou samostatného kurzu, ale ako integrálna súčasť vzdelávacieho programu na strednej škole.

Toto riešenie môže uľahčiť dokončenie základnej školy v rámci štúdia na strednej škole, a teda odstrániť slepú uličku, keď žiaci a žiačky nemohli pokračovať v ďalšom štúdiu. Naďalej však zostávajú viaceré negatíva a riziká predošlého systému (slabá kvalifikovanosť pedagogického zboru, silné finančné motivácie zo strany stredných škôl atď.).

Aj tvorcovia stratégie celoživotného vzdelávania si však uvedomujú, že nový systém sa nerozbehne bez zmeny financovania. Tá podľa odporúčaní Revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením totiž navrhuje, aby sa zaviedol flexibilný normatív pre druhošancové vzdelávanie. Základné školy by tak nemuseli na žiačky a žiakov kurzov druhošancového vzdelávania dostávať maximálne desatinu toho, čo na „bežné“ deti. Peniaze by sa odvíjali od reálnych potrieb mladých ľudí a školy by mohli dostať až 100 percent bežného financovania.

Dôležité bude zaviesť aj ďalšie opatrenia a nástroje, ktoré na základe svojho výskumu pomenovalo napríklad SGI. Ide najmä o metodickú podporu pre príslušné základné školy, odstránenie bariér a poskytnutie podpory potenciálnym uchádzačom a uchádzačkám, rozvoj zručností učiteliek a učiteľov na prácu s touto špecifickou skupinou ľudí či úprava obsahu vzdelávania (väčší dôraz na funkčnú gramotnosť).

Tak ako pri všetkých problémoch aj tu bude najdôležitejšia prevencia. Tá sa podľa medzinárodnej praxe aj výskumu najlepšie realizuje už od včasného detstva a na základných školách. Napríklad vo forme mentoringu alebo doučovacích programov.


2. Údaje o priebehu dištančnej výučby sa začali zbierať neskoro, opatrenia sa zavádzajú bez dát

Už v minulosti sme tvrdili, že potrebujeme údaje o tom, čo sa dialo v školách počas pandémie a aké dosahy môže mať prerušenie prezenčnej výučby. Rovnako sme sa usilovali argumentovať, že tieto údaje by mali byť hlavným ukazovateľom pri nastavovaní intenzívnej podpory v oblasti vzdelávania, ako aj duševného zdravia detí a ich vyučujúcich.

Preto nás prekvapila informácia, že Štátna školská inšpekcia spustila dotazníkový zber údajov o dištančnom vzdelávaní až na konci leta. Dotazník je určený pre riaditeľky a riaditeľov všetkých základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl na Slovensku. Čas na vyplnenie bol do pondelka 6. septembra 2021.

Minister pritom už v júni tvrdil, že ministerstvo školstva má k dispozícii zber údajov „cez štátnu inšpekciu a Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý sa vyhodnocuje“. Tým, že zber údajov sa spustil až teraz, ministerstvo prišlo o mesiace letných prázdnin, počas ktorých mohlo nastavovať opatrenia na nadchádzajúci školský rok.

O tom, že naše požiadavky na zber dôležitých dát nie sú len dôsledkom neprimeraného idealizmu, svedčí napríklad databáza poznatkov, ktorú sa podarilo nazhromaždiť v susednej Českej republike. Česká školská inšpekcia vydala minulý týždeň tematickú správu o návrate žiakov a žiačok k prezenčnému vzdelávaniu na konci druhého polroka minulého školského roka. Na konci minulého školského roka vydala tematickú správu o priebehu dištančného vzdelávania v základných umeleckých školách a ešte v marci publikovala tematickú správu o dištančnej výučbe na základných a stredných školách od septembra 2020 do februára 2021.

K lepšiemu poznaniu situácie vo vzdelávaní počas pandémie prispeli aj ďalšie inštitúcie, najmä súkromná výskumná organizácia PAQ Research – na konci júna tohto roku publikovala správu o skúsenostiach českých učiteliek a učiteľov s dištančnou výučbou. Ďalej vydala správu o tom, ako dištančnú výučbu vnímali žiaci a žiačky a o aké podporné opatrenia pre svoje deti majú záujem rodičia. Ďalšia správa sa týkala dopadov pandémie na wellbeing žiakov a žiačok. Čoskoro by mala vyjsť aj správa o dopadoch na matematickú a čitateľskú gramotnosť žiakov a žiačok 5. ročníka základnej školy.

Asi si netreba robiť ilúzie, že všetky tieto údaje sa aj automaticky premietajú do opatrení, ktoré české ministerstvo školstva zavádza. Bez nich však neexistuje ani len teoretická šanca na to, že by sa rozhodnutia mohli opierať o kvalitné dáta.

My sme nový školský rok rozbehli bez toho, aby sme poriadne vedeli, čo sa počas minulého školského roka vlastne stalo. O nejakej cielenej podpore deťom a školám, ktoré najviac zasiahla pandémia, môžeme hovoriť len ťažko. Veď ani nevieme, ktoré to sú.

Dosiaľ najkomplexnejší zdroj informácií je zber Inštitútu vzdelávacej politiky (patrí pod ministerstvo školstva). Tento zber však bežal ešte na konci prvej vlny pandémie. Rok staré údaje síce poskytujú základnú orientáciu v najdôležitejších problémoch (ako je chýbajúce zapojenie najohrozenejších žiackych skupín so sociálnym alebo zdravotným znevýhodnením). Nastavovať podľa týchto údajov kompenzačné opatrenia by už však bolo zrejme nepresné.

Dostatok informácií na informovanú tvorbu postpandemickej vzdelávacej politiky neposkytujú ani pionierske zbery iných inštitúcií či organizácií. K dispozícii máme čiastkové informácie o materských školáchšpeciálnych základných školách, ktoré vyzbierala Štátna školská inšpekcia. O duševnom zdraví učiteliek a učiteľov priniesla údaje Konvalinka – Inštitút duševného zdravia a pozitívnej edukácie –, vzorka však nie je dostatočne spoľahlivá. My ako Centrum vzdelávacích analýz sme v spolupráci s Komenského inštitútom priniesli reprezentatívne údaje o situácii na druhom stupni základných škôl. A to je v tejto chvíli všetko.

V priebehu septembra by mal Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania zverejniť údaje z monitoringu o dištančnom vzdelávaní z pohľadu deviatakov základných škôl a štvrtákov osemročných gymnázií.

Zdá sa, že ministerstvo školstva sa pri svojom rozhodovaní zaobíde aj bez dát a neprekáža mu, že nevie, koľko detí sa počas minulého školského roka zapájalo do dištančnej výučby a koľko nie. Dokáže fungovať aj bez informácií o tom, ako učiteľkám a učiteľom pomohli rozličné opatrenia ministerstva a akú podporu by potrebovali v nasledujúcom období. Aj rozličné opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie (ako napríklad doučovanie a letné školy) sa zjavne plánovali bez toho, aby ministerstvo malo aktuálne informácie o deťoch a školách, ktorým mali byť určené.

To však ešte nemusí znamenať, že sa rozhodnutia robia bez akýchkoľvek informácií od aktérov vzdelávacieho systému. Ministerstvo napríklad často informuje o tom, že svoje kroky aktívne konzultuje „s terénom“.

Na získanie odborného prehľadu o situácii v školách však nestačia ministerské výjazdy do terénu. Kvalitnú spätnú väzbu sa úradníčky a úradníci na ministerstve nedozvedia z telefonátov či emailov zamestnancov a zamestnankýň škôl. Nestačia ani (akokoľvek kvalitné) reportáže zverejňované v denníkoch alebo televíznom spravodajstve.

Pri takýchto postupoch získavania informácií totiž zakaždým hrozí riziko skreslení. Vidíme len to, čo môžeme vidieť – a teda len perspektívu tých, ktorí sa ozvali alebo dostali do reportáže. Dostatočne presné a dôveryhodné údaje dokáže poskytnúť len metodologicky správne vykonaný zber dát alebo výskum.


Stojí za pozornosť

1. Inštitút pre demokraciu a ekonomickú analýzu (IDEA) CERGE-EI vydal štúdiu o platoch českých učiteliek a učiteľov v roku 2020 a ďalších rokoch. Zo štúdie vyplynulo napríklad to, že vďaka dynamickému rastu v posledných rokoch platy českých učiteľov a učiteliek dosiahnu v roku 2021 priemer OECD aj EÚ, teda približne 90 percent miezd vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov a zamestnankýň v ekonomike.

2. PAQ Research a Kalibro Projekt publikovali výskumnú správu o dosahoch pandémie covid-19 na wellbeing českých žiakov a žiačok základných škôl. Zo správy napríklad vyplynulo, že štvrtina žiakov a žiačok vykazovala duševnú nepohodu, ktorá výrazne súvisela s tým, že nestíhali učivo preberané počas dištančnej výučby.

3. Luke Sibieta z Education Policy Institute publikoval blog venovaný dôkazom o účinnosti predĺženia školského času (napríklad vzdelávacie programy po vyučovaní, doučovanie atď.). Z prehľadu výskumov vyplynulo, že dlhšie vyučovanie je účinné, ak ho robia učiteľky a učitelia, ktorí deti vyučujú aj počas bežnej výučby a sú dobre pripravení, či ak je začlenené do existujúcich tried a aktivít.


Graf týždňa

Zdroj: Eurostat

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Školský týždeň

Každý štvrtok v spolupráci s expertmi z Centra vzdelávacích analýz prináša Školský týždeň najdôležitejšie informácie zo školstva, analýzy a návrhy, ako zmeniť vzdelávanie.

Školstvo

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie