Brentford ukazuje, ako môžu uspieť aj outsideri. Zrušil akadémiu, riadi sa dátami a zdolal už aj Arsenal

Pred trinástimi rokmi bol ešte v League Two, teda štvrtej anglickej lige. V máji sa však po víťazstve v play-off nad Swansea dostal do Premier League, v najvyššej anglickej súťaži pritom hral naposledy v sezóne 1946/47.

A hneď v prvom kole po návrate zdolal slávny Arsenal 2:0.

Ukazuje, ako môžu v súčasnom futbale uspieť aj outsideri, a to vďaka unikátnej klubovej filozofii, ktorú mnohí prirovnávajú ku koncepcii „Moneyball“.

Tá pochádza z amerického bejzbalu. Pred dvadsiatimi rokmi prišiel tím Oakland Athletics o svojich troch najlepších hráčov a generálny manažér Billy Beane musel vybudovať nový kolektív napriek tomu, že mal iba obmedzené finančné zdroje. Podpísal kontrakty s bejzbalistami, ktorí boli voľní a podceňovaní, a Oaklandu sa darilo. Príbeh Beana a Oaklandu bol aj sfilmovaný (pod názvom „Moneyball“), hlavnú rolu hral Brad Pitt.

Teraz sa o „Moneyball“ hovorí v súvislosti s Brentfordom, klubom, ktorý sa dostal z nižších líg medzi elitu vďaka inovatívnemu použitiu štatistík v zápasoch a aj na prestupovom trhu. „S ostatnými klubmi sa nemôžeme porovnávať peniazmi, preto musíme nájsť iný spôsob, ako ich predbehnúť,“ vysvetľoval klub.

Brentford rozprával o „projekte“ a nebola to iba fráza. Hráčov nakupuje a predáva najmä s pomocou matematických a štatistických modelov.

Nálepke „Moneyball“ sa však Brentford vyhýba a považuje ju len za lenivé prirovnanie. Majiteľ klubu Matthew Benham povedal: „Môže to byť zmätočné. Ľudia si potom myslia, že používame hocaké štatistiky, hoci v skutočnosti sa ich snažíme použiť vedeckým spôsobom.“

Benham vie, o čom rozpráva. Práve na prepojení vedy a futbalu zbohatol.

Úspech v Dánsku

Benham študoval fyziku na Oxforde, neskôr pracoval ako viceprezident v Bank of America. Pred dvadsiatimi rokmi sa však začal venovať stávkovaniu. V spoločnosti Premier Bet spolupracoval s Tonym Bloomom (dnes majiteľom Brightonu FC), s ktorým sa však neskôr rozhádal.

Benham potom založil vlastnú tipovaciu spoločnosť Smartodds, ktorá ponúkala poradenstvo pri športových podujatiach. Spolu so svojimi zamestnancami analyzoval dáta a vymýšľal algoritmy, aby zistil, ktorý tím má väčšiu šancu na víťazstvo.

Zarobil na tipovaní, ale nespoliehal sa na náhodu. Namiesto toho zistil, prečo tímy vyhrávajú, a potom využíval chyby bookmakerov.

V roku 2008 získal majoritný podiel v Brentforde, klube zo štvrtej anglickej ligy, ktorému dlho drukoval; a dostal ho do tretej ligy. Z klubu však neskôr odišiel manažér Mark Warburton, lebo sa s Benhamom nezhodol. Majiteľ totiž chcel prejsť na kontinentálny model so športovým riaditeľom a trénerom, ktorý sa v Anglicku vtedy objavoval len sporadicky.

Riaditeľom Brentfordu sa stal Dán Rasmus Ankersen, bývalý hráč Midtjyllandu, ktorý skončil s futbalom pre zranenie. Neskôr sa venoval trénovaniu, ale aj konzultáciám v oblasti výkonov a písaniu. Benham v tom období získal väčšinový podiel v Midtjyllande, pre ktorý Ankersen pôvodne pracoval.

Z inovatívnej stratégie Brentfordu sa mnohí vysmievali. Micky Quinn, bývalý útočník Newcastlu, napríklad povedal: „Chcú trénera a matematické modely. Haha, tak s tým veľa šťastia.“

Benham však veril, že jeho stratégia bude fungovať aj v Brentforde. V Midtjyllande totiž s ňou hneď v prvej sezóne vyhral ligu a získal miestenku v Lige majstrov.

Pred začiatkom sezóny sa Benham stretol s trénerom Midtjyllandu Glenom Riddersholmom a predstavil mu svoj plán. Pri hodnotení výkonov sa mali používať dáta. Ankersen a Benham nikdy nešli do podrobností, ale vie sa, že sa riadili určitými „kľúčovými výkonnostnými ukazovateľmi“ (tzv. „key performance indicators“ – KPIs).

„KPIs“ totiž podľa nich hovorili z dlhodobého hľadiska viac ako len góly alebo body v ligovej tabuľke. Midtjylland sa zaujímal napríklad o „nebezpečné situácie“, teda herné situácie v „nebezpečnej zóne“, a to od „päťky“ po hranicu šestnástky, odkiaľ podľa nich padali viac ako tri štvrtiny gólov v Premier League.

Midtjylland bol tímom zo stredu tabuľky dánskej ligy, ale aj vďaka využívaniu dát rýchlo napredoval. „Keď chcem provokovať, hovorím ľuďom, že nášho trénera Riddersholma nikdy nevyhodíme len na základe toho, že tím je nízko v tabuľke,“ vysvetľoval Ankersen.

Dátoví analytici merali fyzickú pripravenosť hráčov a vypracovali individuálne tréningové programy, aby maximalizovali výkonnosť a potenciál futbalistov. Midtjylland nehral ofenzívny futbal, ale zameral sa na efektivitu a pragmatický prístup. Vďaka prínosu štatistík bol veľmi nebezpečný zo štandardných situácií, z ktorých strelil 23 zo 64 gólov (a nepočítali sa tam penalty a ani dlhé autové vhadzovania).

Počas polčasovej prestávky navyše prišla vždy trénerovi do mobilu správa so štatistickou analýzou výkonu v priebehu prvých 45 minút. Dáta potom mohol využiť pri tom, ako dával hráčom v šatni pokyny.

Ankersen dodal: „Napríklad sme doma hrali proti poslednému tímu z tabuľky a vyhrali sme 2:1. Náš model nám však ukázal, že sme hrali veľmi pod svoje možnosti a mali sme obrovské šťastie. Veľa ľudí nám povedalo, že to bol dobrý výkon, ale v skutočnosti bol hrozný. Presne to sa snažíme vysvetliť. Nikto nechce povedať, že mal šťastie, keď sa mu podarilo vyhrať. Ale vo futbale sa potom šťastie často mylne zamieňa za genialitu.“

Midtjylland uspel aj vďaka prestupovej politike. Približne polovicu základnej zostavy tvorili hráči z vlastnej mládežníckej akadémie a pri hľadaní ostatných klub využíval nielen tradičný skauting, ale aj matematické modely. Tak získal hráčov, ktorých iné kluby podcenili, alebo sa ich chceli zbaviť. Napríklad Kristoffera Olssona získal ako hráča z akadémie Arsenalu, kde nenastúpil za prvý tím, ale cez Midtjylland sa dostal do švédskej reprezentácie a dnes nastupuje za belgický Anderlecht.

16) In a sport that has historically refused the analytical revolution, Matthew Benham decided to shake things up.

He saved his childhood team from bankruptcy, used his experience in analytics to create a competitive advantage & turned a $700k loan into $300M+.

That's amazing. pic.twitter.com/X3vsjFkxIe

— Joe Pompliano (@JoePompliano) June 3, 2021

Žiadne egá

Benhamovi sa úspech podarilo zopakovať aj s Brentfordom. Tímu sa darilo v Championship a bol známy najmä ako klub, z ktorého sa oplatilo nakupovať talentovaných hráčov. Brentford totiž neváhal predávať aj svoje najväčšie opory, keď prišla dobrá ponuka.

Do Premier League sa cez Brentford dostali Chris Mepham, James Tarkowski, Neal Maupay, Andre Gray či Ollie Watkins. V priebehu rokov 2015 až 2020 Brentford na prestupoch zarobil viac ako 100 miliónov libier, pritom jeho výsledky sa zlepšovali.

Benhama dokonca potom chválil aj Mark Warburton, tréner, s ktorým sa v Brentforde pohádal. „(Benhamova) prestupová politika je veľmi široká. Má firmy, ktoré sa zaoberajú analýzami po celom svete. Matthew vždy hovoril, že ak má pravdu v 51 percentách prípadov, potom zarába. Znamená to, že možno kúpi desiatich hráčov a o piatich z nich už nikdy nebudete počuť. Ale nebojí sa toho a mne sa to páči, dá sa z toho veľa naučiť,“ povedal pre Mirror.

Keď Brentford toto leto postúpil do Premier League, spravil rekordný prestup vo svojej histórii. Z Celtica kúpil nórskeho stopéra Kristoffera Ajera za 12 miliónov libier (plus bonusy). Všetci zvyšní hráči v kádri boli lacnými nákupmi, klub nemíňa 30 miliónov na posilu, ktorá sedí na lavičke v niektorom z európskych veľkoklubov a má vysoký plat.

Ak sa mu s takouto prestupovou politikou podarí uspieť v Premier League, dá sa predpokladať, že ostatní outsideri sa Brentfordom inšpirujú.

V Brentforde sa snažia, aby štatistiky čo najviac spojili s tradičným skautingom. Ankersen v rozhovore pre portál Football.London vysvetľoval, že klub si pri nákupoch vymyslel ďalšie rôzne metódy. Pri záujme o nejakého hráča sa najskôr nerozpráva priamo s ním, ale snaží sa zohnať si informácie od dvoch či troch jeho bývalých spoluhráčov.

„Nedávno sme sledovali jedného futbalistu, ktorý sa nám páčil. Keď sme sa však naňho spýtali, nedostali sme príliš dobrú odozvu, do tréningového centra vraj občas prišiel opitý. V našom klube nechceme teroristu. Brentford je aj o spolupatričnosti a potláčaní ega, nechceli sme nikoho, kto by to zruinoval,“ povedal.

Nestačí iba nájsť správneho hráča, Brentford sa ho snaží aj zlepšovať a vyvíjať. „Ak si predstavíte nejaké meradlo, ktoré ukáže rozdiel v hráčovi, ktorý k nám príde a potom odíde, tak presne v tomto chceme byť v Anglicku prví,“ vyhlásil Ankersen. Brentford sa snaží zanalyzovať, či by hráč mal potenciál na to, aby napredoval a tým aj zvýšil svoju finančnú hodnotu.

Brentford sa dokonca pred sezónou 2016/2017 rozhodol zatvoriť mládežnícku akadémiu a zrušiť tímy vo vekových kategóriách U8 až U21. Dôvod? Vypočítali, že sa im to neoplatí. Z akadémie sa totiž do prvého tímu dostalo iba málo hráčov, a keďže klub pochádza z Londýna, najlepších mladíkov mu aj tak zobrali veľkokluby.

Pre Brentford má väčší zmysel hľadať hráčov, ktorých si veľkokluby nevšimli alebo ich vyhodili, ale majú potenciál. „Možno dozrejú neskôr, my ich môžeme zlepšiť,“ vysvetlil Ankersen. Brentford sa namiesto toho zameriava na vlastný B-tím, ktorý nehrá v žiadnej lige, ale nastupuje v priateľských zápasoch.

Kombináciou šikovnej prestupovej politiky, rozvíjania mladých hráčov a ofenzívneho štýlu sa Brentford dostal do Premier League. Tím pod vedením dánskeho trénera Thomasa Franka dokáže hrať systémami 4-3-3, 3-4-3 aj 3-5-2 a hrou trochu pripomína Leeds United Argentínčana Marcela Bielsu. Hneď v prvom zápase dokázal poraziť Arsenal. „Chceli sme to spraviť pre fanúšikov a čo najviac ich zabaviť,“ povedal po zápase dánsky záložník Christian Norgaard. „Išlo o oveľa viac ako futbal. Bolo tam veľa emócií, mohli ste to vidieť. Fanúšikovia boli vynikajúci.“

Brentford potom remizoval s Crystal Palace aj Aston Villou. V tejto sezóne sa ho určite oplatí sledovať.