Už 14-roční riešia otázku strachu. Najlepší nás vyhľadávajú, priemerní zostávajú v obavách, hovoria športoví psychológovia
Športový psychológ Peter Kuračka hovorí, že sa často stretávajú s úzkostnými poruchami či s depresívnymi stavmi. Sú športy, kde sa vyskytujú aj poruchy príjmu potravy.
Rakúsky tenista Dominic Thiem prežil po zisku minuloročného US Open veľkú eufóriu, po nej však prišli pocity vyhorenia a prázdnota. Psychické problémy priznala aj japonská tenistka Naomi Osaková a americká gymnastka Simone Bilesová.
Kým Japonka sa v máji po bojkote tlačových konferencií radšej odhlásila z Roland Garros, Američanka vynechala na olympiáde v Tokiu niekoľko disciplín.
„Je to signál, že potrebujú vyhľadať odborníka, ktorý ich naučí vnímať veci zo širšej perspektívy. Tieto základy musíme začať učiť už našich mladých športovcov, aby ich v budúcnosti lepšie zvládali,” hovorí Petra Pačesová, športová psychologička a prodekanka na Fakulte telesnej výchovy a športu na UK v Bratislave.
Podľa športového psychológa Petra Kuračku sa najčastejšie u športovcov – a to často aj u juniorov – objavuje syndróm vyhorenia. „Deti alebo športovci sú aj fyzicky pretrénovaní, sú vyčerpaní a strácajú motiváciu či radosť,“ vysvetľuje.
Odborníkov v oblasti mentálnej prípravy Petru Pačesovú a Petra Kuračku sme sa pýtali na to, prečo môžu úspešní športovci vyhorieť, či sú na vine novinári a prečo dnes potrebuje každý športovec psychológa.
V článku sa zároveň dočítate:
- prečo je Federer dokonalý príklad;
- kedy vyhľadať odbornú pomoc;
- akú úlohu tu zohrávajú novinári;
- aké psychické poruchy majú športovci.
Vrcholový šport na hrane
Kuračku často kontaktujú vrcholoví športovci, ale veľa klientov má aj vo veku 14 až 18 rokov. Pačesová tiež uvádza, že sa stretávajú aj so 14-ročnými športovcami, ktorí prechádzajú z fázy “ba