O dvoch hľadaniach pravdy
Bojovať proti zločinu sa nesmie prostriedkami zločinu. Pretože potom sa zločincom stáva sama štátna moc a občan je okamžite vystavený jej svojvôli a teroru.
Autor je filozof, publicista a bývalý politik
Dva pohľady v dnešnom našom turbulentnom hľadaní pravdy ma potešili.
Ponajprv kvalifikovaný pohľad Martina Buzingera, ktorý poukazuje na potrebu ústavnej reformy postavenia prokuratúry. A na potrebu dlhodobejšej diskusie o tomto citlivom prvku štátnej moci: aby reforma bola výsledkom kvalifikovaného zhodnotenia skúseností, ktoré máme z doterajšieho výkonu prokurátorskej praxe. A nie výsledkom kampaňovitej politiky, ktorá by menila právomoci hurá spôsobom len preto, že Žilinkovo rozhodnutie vyvolalo reakcie v škále od rozpakov cez pobúrenie až po odľahčenie: podľa toho, ako sa to koho dotýka v politickom spektre, či podľa množstva masla, ktoré má na hlave.
Vôbec v tejto chvíli nie je podstatné, aké frontové línie sa vo verejnej mienke konštruujú: Žilinka, Kollár, Fico, mafia na jednej strane; Lipšic, Mikulec, Matovič, Remišová a protikorupční aktivisti na druhej. Samozrejme, že sa budú vyťahovať argumenty, ale aj špina, minulé hriechy na jednu i druhú „skupinku“. Vôbec nerelativizujem, lebo nejaké delenie tu je, ale určite nie je na základe nič nehovoriaceho kritéria „dobra“ a „zla“ tak, ako ho používajú bojujúce tábory. Lebo „dobro“ v tomto prípade musí byť inkorporované priamo v právnom systéme.
A zmysel onoho dnes inkriminovaného § 363 je ochrana práv občana pred svojvôľou štátnej moci, jej represívnych zložiek. Tento paragraf zmocňuje generálneho prokurátora, ba dáva mu povinnosť strážiť zákonnosť v postupoch orgánov činných v trestnom konaní. Inými slovami, aby represívne zložky nemohli vyšetrovať a obviňovať občana svojvoľne, subjektívne, aby nemohli zhromažďovať proti nemu dôkazy nezákonným spôsobom. Lebo práve to je zločin.
Ak bude zmena 363 smerovať k posilneniu právnej istoty občana a jeho ochrany proti nezákonným postupom represívnej moci, je to v poriadku. A rovnako je v poriadku, ak sa v tomto postupe minimalizuje možnosť zneužitia tejto právomoci generálnym prokurátorom (napríklad možnosťou odvolania sa proti jeho rozhodnutiu na nejakú súdnu inštanciu atď.). Ale nikdy nie je v poriadku, ak sa tak stane na úkor právnej istoty občana. Akéhokoľvek či ktoréhokoľvek.
Bojovať proti zločinu sa nesmie prostriedkami zločinu. Pretože potom sa zločincom stáva sama štátna moc a občan je okamžite vystavený jej svojvôli a teroru. To, že to v tejto chvíli použitie paragrafu 363 vyhovuje časti opozície, časti koalície, aj istým biznisovým či spravodajským alebo aj mafiánskym skupinkám, nič nemení na tom, že dodržiavanie zákonnosti je dôležitejšie ako to, komu to v tejto chvíli hrá do karát. Teda zmena zákona áno, ale s ešte striktnejšou ochranou občana, lebo ten je v tomto boji najzraniteľnejší.
