Denník N

František Mikloško: Pápež slovenskej cirkvi prináša posolstvo, aby sa otvorila (+podcast a video)

František Mikloško. Foto N - Tomáš Benedikovič
František Mikloško. Foto N – Tomáš Benedikovič

Či sa pápež František stretne s Róbertom Bezákom, na to nechcem odpovedať… ale keď nechcem odpovedať, tak si myslím, že áno, vraví v rozhovore František Mikloško.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

František Mikloško vníma, že Ján Pavol II. mal mimoriadny vzťah k Slovensku, aj návšteva súčasného pápeža Františka je však podľa neho nevšedným prejavom sympatií. V rozhovore hovorí aj o tom:

  • Prečo ho vníma ako pápeža ideálneho pre súčasnú dobu,
  • Ako vníma krízu v cirkvi vo svete a v čom spočíva jej kríza u nás na Slovensku,
  • Ako vníma politický kontext návštevy pápeža Františka a či sa na tom naši politici priživujú,
  • Čo si všímať počas jeho návštevy a či očakáva, že sa pápež stretne aj s Róbertom Bezákom.

Čo pre vás znamená návšteva pápeža Františka?

Považujem to za niečo výnimočné. V čase komunizmu bolo Československo z pohľadu Vatikánu veľmi dôležité. Bola tu osobnosť kardinála Berana, na Slovensku bol biskup Korec, ich príbehy boli úžasné. Po páde režimu prišiel Ján Pavol II., ktorý miloval Slovensko, pretože ešte ako kardinál sem chodieval do hôr a mal tu priateľov. Zvykli sme si, že návštevy pápeža sú samozrejmé, lebo prišiel trikrát. Dnes sme však slobodnou krajinou, akých je v OSN 193. Tým, že pápež prichádza na Slovensko, oslovuje celý región. Má už 85 rokov a musí zvažovať svoje sily. Nenavštívi každú krajinu v strednej Európe.

V júli ste v Denníku N zverejnili text, v ktorom ste napísali, že rozhodnutie pápeža navštíviť Slovensko bolo skôr rozhodnutím srdca a intuície. Prečo?

Jednak to prišlo rýchlo, jednak som sledoval návštevy, ktoré absolvoval v Európe. Neboli dlhé, návšteva na tri a pol dňa je veľmi dlhá. Myslím si, že pápež František je do určitej miery spontánny človek, je to človek takej juhoamerickej nátury. Nemyslím si, že bol nejaký politický kalkul, že ide na Slovensko a chce tu niečo povedať… že by sa to pripravovalo roky. Bolo to veľmi rýchle. Myslím si, že na Slovensko prichádzajú ľudia, ktorí ho majú radi. To, že sem prichádza pápež, je istá príležitosť, aby sme sa zviditeľnili. Veľa sa o nás vo svete nevie, často sa musíme pripomínať cez Československo. Ak sem niekto príde, tak preto, že ho niečo na Slovákoch zaujalo. Možno srdečnosť, bezprostrednosť a dobroprajnosť.

Máte optimistický pohľad. Počúval som rozhovor bývalého diplomata vo Vatikáne, pána Mareka Šmída, ktorý pre Aktuality povedal, že pápež chodí najmä do krajín, pri ktorých cíti, že je zle. Tieto slová ako vnímate?

Myslím si, že celá cirkev prechádza obrovskou očistou. Včera som sa stretol s jednou rehoľnou sestrou, ktorá bola 25 rokov v Etiópii, a pýtal som sa jej na to, že sa hovorí, že nejaká obnova cirkvi príde z Afriky. Povedala mi, že z Afriky možno tak o dvesto rokov, lebo aj tam sú obrovské problémy, aj v živote kňazov, aj inde. Cirkev prechádza krízou. Je zvláštne a symbolické, že po tom, čo pápež Benedikt na Popolcovú stredu v roku 2013 oznámil, že abdikuje, udrel blesk do vatikánskej kupoly. Tento pápež je akýmsi bleskom do cirkvi, ktorá musí prejsť premenou. A súčasťou tejto krízy je aj slovenská cirkev.

Pápež František strávi na Slovensku tri a pol dňa, no predtým navštívi Medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti, tam však pobudne kratšie. Ako takúto pozornosť Slovensku čítať?

Nezmenšoval by som význam kongresu v Maďarsku, pretože to je medzinárodná udalosť. Pápež nešiel na štátnu alebo cirkevnú návštevu do Maďarska. To isté bolo v Poľsku, kde bol na celosvetovom zraze mládeže, takisto v Írsku na celosvetovom stretnutí rodín. Všetko to boli jednodňové návštevy. Nie je to umenšenie Maďarska, špekulácie o tom, že bude v Maďarsku kratšie preto, lebo Viktor Orbán je proti migrantom, nie sú na mieste. V tomto smere je Vatikán diplomatickou krajinou, nejde do sporu pre takéto veci. Ak, tak sa to naznačí v diskrétnom rozhovore.

Nemáme tam teda hľadať symbolický varovný prst voči Orbánovi, ako to niektorí interpretujú?

Nie. Vatikán je jedna z najstarších diplomatických krajín. Jej spôsoby sú také uhladené, že človek ani nevie, čo v nich má čítať.

Video: František Mikloško o návšteve pápeža Františka

A naopak – máme dávať význam tomu, že bude pápež na Slovensku až tri dni?

Istotne. Keď bol zvolený a povedal, že prijíma funkciu, emeritný kardinál, ktorý sedel vedľa neho, mu povedal, aby nezabudol na chudobných. Pápež sa k tomuto stále vracia, téma chudobných je preňho kľúčová. Prináša novú paradigmu sveta a cirkvi, keď hovorí, že ku všetkým problémom treba ísť cez obyčajného človeka. Doslova hovorí, že musíme každého človeka poznať po mene a vedieť, kto to je. To, že ide na Luník IX a do Centra Betlehem, ktoré spravujú sestry Matky Terezy, to sú silné gestá.

František je pastoračný typ pápeža. Pamätám si jeho tohtoročnú kázeň na Zelený štvrtok, sviatok kňazov, keď dostali moc premieňať oplátku na Telo Kristovo. Vtedy pápež rozprával o tom, aký by mal byť kňaz. Vravel, že pozná kňaza na talianskych kopaniciach, ktorý mu povedal, že pozná nielen svojich ľudí, ale aj ich psov, ako sa volajú. Pápež je pastier, ktorý prichádza, pozná ľudí a ich problémy.

Na návštevu pápeža sa pozeráte aj cez krízu cirkvi. V čom spočíva?

Cirkev si od osvietenstva zvykla na akýsi obranný spôsob fungovania. Samozrejme, počas nacizmu a komunizmu sa obranný efekt ešte zabetónoval. Ale František hovorí, že cirkev musí vyjsť zo svojich uzavretých priestorov medzi ľudí. Čítal som od neho takú knižočku, kde vraví, že keď sa rozpráva s ateistom, nebude s ním hovoriť o Pánu Bohu. Budem sa s ním rozprávať o ľudských veciach.

„Keď sa potom ten človek v rozhovore opýta na moju vieru, odpoviem mu, ale nebudem mu ju vnucovať,“ vraví. Pápežova doktrína je, že nová evanjelizácia vo svete, ktorý prestáva byť náboženský, ale je sekulárny, spočíva v podaní svedectva. A keď sa svet začne pýtať, čo nás k nášmu životu vedie, môžeme odpovedať.

Spomínali ste Luník IX. Čítal som vyjadrenie pani Renáty Ocilkovej, z ktorej vznikol titulok, že „Pápež si vybral Luník IX sám“. Nepredpokladám, že by pápež poznal Luník IX, ale že si vyberá tie zabudnuté miesta, navštevuje chudobných a ľudí na okraji spoločnosti.

Áno.

Zároveň som videl video Andreja Danka, kde kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú. Danko vo videu hovorí, že prezidentka zavolala pápeža na Luník namiesto toho, aby ho zobrala do pamätnej izby štúrovcov v Levoči, ktorú tam teraz otvorili. Čo si myslíte o takejto interpretácii? Niektorí politici dokonca hovoria, že je hanba, že dovedieme pápeža Františka na Luník.

To nie je vôbec pravda. Pápež nevie, čo je to hanba. Žil v slumoch na okraji Buenos Aires, pozná problémy takýchto komunít a nemôže ho nič pohoršiť ani prekvapiť. Chodí v čiernych topánkach, s čiernou taškou, zostal normálnym človekom. Rómska problematika je komplikovaná a nevieme ju zatiaľ riešiť, ale pápež na ňu chce poukázať. A že by ho prezidentka mala zaviesť do štúrovskej izby, to je úplne smiešne. Dnes sa chceme predstaviť moderným Slovenskom a tým, ako žijeme a ako patríme do Európy.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako vnímate reakcie slovenských politikov na návštevu pápeža?

Neexistuje politik, ktorý by sa nechcel na tejto téme nejako priživiť. Pápež je jedna z najväčších autorít na svete. Keby niekto chcel voči nemu nejak vystupovať, asi by sa len zosmiešnil. Samozrejme, stále je na Slovensku veľký potenciál katolíckych voličov, takže aj z tohto dôvodu politici túto tému obchádzajú opatrne. Najväčšou autoritou tejto návštevy je prezidentka a tak je to v poriadku. Zaujala pápeža aj pri ich stretnutí a on prišiel na jej pozvanie.

Pápež prichádza na Slovensko v čase prudko sa zhoršujúcej pandemickej situácie. Pandémia koronavírusu už od začiatku ovplyvňovala organizačnú stránku návštevy, pôvodne bolo prijaté rozhodnutie, že na stretnutia budú môcť prísť len zaočkovaní. Vy ste to síce nepovažovali za správne rozhodnutie, ale kritizovali ste aj nenávistné reakcie, ktoré sa potom spustili. Teraz, po zmene pravidiel nevnímate ako riziko, že na stretnutia môžu prísť aj neočkovaní s testom či potvrdením o prekonaní covidu?

Nie. Ja som sa vtedy zastal biskupov, lebo ťažko mohli urobiť niečo iné. V takejto spoločenskej situácii ísť proti vláde a presadiť si niečo nasilu, to by nebolo vhodné, aj keď som videl, že to bude komplikované. Povedzme si otvorene, do Šaštína chodí strašne veľa babiek v krojoch a pre ne nie je jednoduché sa niekde prihlasovať a registrovať. My sme sa so ženou prihlásili do Šaštína, ale pre starších ľudí je to komplikované, sám som s tým mal problém a žena mi musela pomáhať.

Myslím si, že nám pri argumentácii, prečo obmedzenia pre návštevu uvoľniť, veľmi pomohli športové udalosti. Ak na kvalifikácii na olympijské hry bolo na Slovane 7500 ľudí v uzavretom priestore – a videli sme, že nemali rúška – bol to precedens. Potom prišli futbalové zápasy, kde bolo 9-tisíc ľudí. Premiér teda nakoniec povedal, nech pre každého platia rovnaké pravidlá, čo znamenalo, že sa cirkvi politicky uvoľnili ruky na to, aby pravidlá uvoľnila. Je to v poriadku.

Spýtam sa otázku, ktorú ste si pred časom položili vy sám: „Predstavte si, že by prišli státisíce ľudí do Šaštína a potom by sa ukázalo, že nákaza sa začala šíriť práve tam. Že napríklad niektorí ľudia ošvindľovali povinné testy, ktoré sa pri takých masách ani nedajú skontrolovať. Aká zlosť by sa v spoločnosti vrhla na cirkev?“ Nehrozí, že ak k niečomu takému príde, naozaj časť ľudí bude ukazovať na cirkev?

Myslím si, že v tejto situácii už nie. Sú tu tri príbehy, hokej, futbal a letecký deň. V kontexte týchto udalostí sa hnev nemôže zvaliť akurát na cirkev.

Ak sledujete novinové titulky posledných dní, často sa opakuje motív, že záujem o pápeža je slabý. Na začiatku konferencia biskupov hovorila o vyše 400-tisíc veriacich, ktorí by sa mali podujatí zúčastniť. Teraz je registrovaných necelých 80-tisíc ľudí a už sa to veľmi nehýbe. No je správne tvrdiť, že záujem o návštevu pápeža je slabý?

Pri súčasných byrokratických pravidlách si mnohí ľudia radšej povedia, že to budú pozerať v televízii. Ale návšteva pápeža sa nemôže hodnotiť podľa toho, či tam bude 30-tisíc alebo 50-tisíc ľudí. Dôležité je, čo bude potom. To je veľmi vážna otázka na cirkev a jej predstaviteľov. Cirkevné médiá sú úplne uzavreté voči témam, ktoré pápež prináša a ktoré sú u nás nepopulárne a hraničné.

Katolícka cirkev sa v snahe vyhnúť sa sekularizácii zo Západu uzavrela, znovu má ten ochranný reflex. Ale pápež hovorí, že cirkev, ktorá je uzavretá do svojho vnútra, degeneruje, začne byť sterilná a upadá. Toto považujem za kľúčové. Ak by bolo v Šaštíne 500-tisíc ľudí, ale po odchode pápeža by sa nič neudialo v myslení cirkvi, potom by to nemalo zmysel. Bolo by to len pekné gesto, ale život by šiel v starých koľajach.

Čo má byť hlavné posolstvo pápeža Františka na Slovensku voči slovenskej katolíckej cirkvi?

Že sa musí otvoriť, hovoriť aj o nepopulárnych témach. Aj o problémoch ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ako je heterosexuálna, o ich vnútornom živote, aby to veriaci vedeli pochopiť. Musí hovoriť aj o rozvedených manželstvách, to všetko sa u nás tabuizuje. Často sú manželstvá strašne nešťastné, ľudia vošli omylom do nejakého zväzku a potom čo ďalej? Majú mať celý život pocit, že sú vytrhnutí z cirkvi a hrozí im večné zatratenie? Pápež otvára témy, ktoré boli v našej cirkvi tabuizované, a musí sa im otvoriť a hovoriť o nich.

Myslíte, že sa to môže podariť? Biskupi sa po návšteve pápeža nevymenia. Je autorita pápeža Františka taká veľká, že by mohla vplývať aj na slovenskú cirkevnú hierarchiu?

Návštevu pápeža na Slovensku vnímam ako nádej do budúcnosti. V tejto generácii predstaviteľov cirkvi neočakávam zmeny. Kľúčové je, čo nastúpi po nich, akým spôsobom vyrastie nová generácia, ktorá má viesť a reprezentovať cirkev. Ak by sa táto generácia chytila týchto myšlienok a začalo by sa o nich hovoriť, bola by to veľká nádej. Nemusíme očakávať okamžitý efekt. Ide o to zasadenie semienka, o ktorom sa hovorí aj v Biblii.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Mám trochu pocit, že do pápeža Františka si mnohí premietame obraz, akým by sme ho chceli mať. Ľudia liberálneho zmýšľania akcentujú napríklad témy súvisiace s pármi rovnakého pohlavia, tí konzervatívni zase hovoria, nie, vy to vytrhávate z kontextu. Každý chceme mať pápeža Františka takého, ako by sme si predstavovali. Je naozaj takým pokrokovým pápežom, alebo si ho trochu prispôsobujeme?

V prvom rade, František je pápežom pre túto dobu. Keď sa pozeráme na pápežov v minulosti, boli zvolení tak, že sadli na ich dobu. Ján Pavol II. bol konzervatívny, ale v celosvetovom zápase s komunizmom zohral kľúčovú rolu. Benedikt XVI. tento príbeh dokončil. Tento pápež hovorí, že treba otvoriť nové témy. Samozrejme, ja by som tam pridal ešte tému nezamestnanosti.

Raz som spomenul jednému predstaviteľovi katolíckej cirkvi, že cirkev by sa mala viac starať o nezamestnaných. To je obrovský problém, niekedy nie až tak finančný, ako sociálny. On mi povedal, že veď vydali sme pastiersky list. Tak to je síce pekné, ale to sa treba každý deň starať, budovať a otvoriť sekulárne poznanie tejto problematiky.

Návšteva pápeža je taká prekvapujúca a zaujímavá, že každý teraz hľadáme, kvôli čomu prichádza. Najväčší dar jeho návštevy je ten, že nevieme, kvôli čomu prichádza. Počúvajme, čo nám povie a ako nás zasiahne.

Na Slovensku bol trikrát pápež Ján Pavol II., prvý raz v roku 1990. To bola veľkolepá návšteva so státisícmi ľudí. Keď hodnotím záujem verejnosti, nebol Ján Pavol II. medzi Slovákmi populárnejší? Dá sa to takto zjednodušiť?

Ján Pavol II. bol osobitne pozorný voči Slovensku. Osobne vysvätil v Sixtínskej kaplnke Jozefa Tomka za kardinála a arcibiskupa Hrušovského za biskupa. Boli to osobné gestá, nikdy v dejinách sme nemali a nikdy už asi nebudeme mať takú pozornosť od hlavy cirkvi voči jednej krajine. Ale mali by sme si vážiť aj návštevu pápeža Františka, lebo sa nemusí zopakovať celé desaťročia. Slovensko nie je pupok sveta.

Ako vnímate porovnávanie pápežov? O Františkovi vznikol aj film s názvom Dvaja pápeži, ktorý ho porovnával s Benediktom XVI. Ten bol vo filme tým uzavretým pápežom, ktorý nerozumie popularite a ľudovosti, ktorú má pápež František. Je v poriadku hľadať medzi pápežmi rozdiely a paralely?

Už som sa toho dotkol, každý pápež je pápežom pre nejakú dobu. Nemôžeme ich porovnávať. Ťažko by sme napríklad mohli pápeža Františka zasadiť do zápasu s komunizmom. František je pastoračný pápež. V Buenos Aires je síce krásny arcibiskupský palác, ale on býval v dvojizbovom byte s obyčajnými kachľami, kde si kúril aj sám varil. Jazdil metrom alebo autobusom, aby bol s ľuďmi. Aj teraz sa presťahoval, nebýva v pápežskom paláci, ale v dvojizbovom apartmáne a chodí na obedy s ostatnými kňazmi. Vniesol do cirkvi úplne nový rozmer, čo dnes ani sama cirkev pravdepodobne nevie celkom prijať.

Zaujímavé je, že na jeho súčasný obraz vplývajú aj dezinformácie. Podporil očkovanie, čo je na Slovensku vnímané paradoxne veľmi kontroverzne, to isté sa týka jeho výrokov voči utečencom. Môže sa pod záujem o jeho návštevu podpísať, že ho časť spoločnosti na základe nejakých príspevkov na sociálnej sieti odmieta?

Myslím si, že je to znak toho, že sa cirkev dostala na nejaký bod obratu. Momentálne je so svojimi nápadmi vyprázdnená a niečo podobné prežívame aj na politickej scéne. Slovensko je dnes duchovne veľmi vyprázdnené. Stále sa čaká na niekoho, kto by prišiel s myšlienkou či ideálom, a medzitým sa hľadajú nepriatelia. Toto je aj problém cirkvi. Nosí v sebe tajomstvo evanjelia a Kristovej prítomnosti, ale v konfrontácii so svetom sa vyprázdnila a nevie, ako ďalej.

A keď je nejaké spoločenstvo vyprázdnené, veľmi ľahko chce riešiť svoju situáciu tým, že sa vyhovára alebo hľadá nepriateľa, ktorý je za to zodpovedný. Cirkev potrebuje nový ideál pre sekulárny svet. Spomedzi cirkevných autorít prišli na Slovensko zatiaľ iba kritici pápeža Františka. Bol tu kardinál Piacenza, kardinál Müller či kardinál Burke. To neboli ľudia, ktorí by sem prinášali myšlienky pápeža, naopak, často s ním veľmi vážne polemizujú. Prvý, kto sem prichádza ako podporovateľ pápeža, je pápež František.

Návšteva pápeža môže mať ešte jeden slovenský kontext, ktorý sa týka odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka. V júli ste napísali, že sa dá očakávať, že sa pápež František pokúsi hľadať cestu k zmiereniu. Stretnú sa bývalý arcibiskup Bezák a pápež František?

Myslím, že o tom podával svedectvo už sám arcibiskup Bezák, keď spomenul osobný list a veniec, ktorý poslal pápež po smrti jeho otca. Bezák už po tomto povedal, že sa cíti byť osobne rehabilitovaný. Róbert Bezák by mal byť prítomný na spoločnom stretnutí biskupov s pápežom v Dóme sv. Martina a potom v Šaštíne. Či sa osobne stretnú, na to nechcem odpovedať, ale keď nechcem odpovedať, tak si myslím, že áno.

Odporučili by ste stretnutie s pápežom neveriacemu človeku? 

Nechcem, aby to znelo prehnane, ale myslím si, že pápež je najväčšou duchovnou autoritou na svete. Prináša novú paradigmu nielen pre cirkev, ale aj pre svet. Nesie sem posolstvo, aby sme poznali ľudí podľa mena, to znamená, poznali ich problémy, skúsili sa zamyslieť, či s človekom chvíľu kráčať alebo mu pomôcť. Je to úplne dobrá paradigma sveta a za to by sme mali byť Františkovi vďační. Ja by som chápal ako prejav vďaky, ak by sme do Šaštína išli.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Pápež František

Slovensko

Teraz najčítanejšie