Denník N

Ako sa cudzinec stal najobľúbenejším človekom v dedine. Príbeh zmrzliny z Lopeja

Lopejský zmrzlinár Medin Fejzulovič. Foto N - Tomáš Hrivňák
Lopejský zmrzlinár Medin Fejzulovič. Foto N – Tomáš Hrivňák

Medin Fejzulovič mal sedemnásť rokov, keď sa spolu s ďalšími mladými mužmi z chudobnej macedónskej dediny ocitol na Slovensku. Na dlhé roky opustil hornaté Vrapčište, aby zarobil peniaze pre seba a svoju rodinu. Doma nechal pätnásť súrodencov. S ostatnými chlapcami začali na Slovensku vyrábať zmrzlinu a posielať domov peniaze.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Brezne a na Horehroní.

„Nemal som nič, len v taške jednu dederónovú košeľu a topánky,” hovorieval Medin svojej dcére Dašurie. Všetci prišelci sa zaúčali u Medinovho strýka v Trenčíne, ktorý sa tam dostal cez vojnu a varil tam zmrzlinu. A hoci sa strýko chlapcom snažil pomáhať, aj tak väčšinu času hladovali.

Bolo to v roku 1946. Medin nevedel po slovensky ani slovo, písmená poznal len v azbuke. Učil sa rýchlo. Vedel po albánsky, turecky, lebo rodina bola pôvodom turecká, dohovoril sa aj po taliansky, po maďarsky a potom aj po slovensky. Všetko mu šlo akosi ľahšie, lebo sa s ním ľudia radi zhovárali, väčšinu života sa usmieval.

„Len keď bol niekedy sám, bol smutný, chýbal mu domov,” spomína jeho dcéra.

Z Trenčína sa neskôr mladí muži rozišli do rôznych kútov Slovenska a začali s výrobou a predajom zmrzliny, jeden vo Zvolene, iný v Detve či Modre. Medin svoju receptúru neustále vylepšoval, a keď si vo Zvolene našiel manželku, jej a potom aj svojim deťom odovzdal už tú jedinečnú, ktorej recept pozná a využíva dodnes len rodina.

„To nie je len tak, že nalejete, zamiešate.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Brezne

Slovensko

Teraz najčítanejšie