Sulík: Kollárovi som povedal, že na druhom brehu rieky nie je tráva zelenšia, táto vláda stojí za dovládnutie (+ video, podcast)

Vicepremiér, minister hospodárstva a predseda strany Sloboda a solidarita v rozhovore hovorí:

• o detailoch dohody medzi SaS a platformou Márie Kolíkovej;
• o tom, ako sa po prestupe zmení pozícia jeho strany vo vláde;
• o vôli koaličných partnerov ďalej spolu vládnuť;
• o postoji ku generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi;
• ale aj o názoroch na očkovanie v klube SaS.

Väčšina parlamentných poslaneckých klubov od volieb poslancov stratila, vy naberáte. Po prestupe šestice poslancov zo Za ľudí má klub SaS už devätnásť členov. Je to nateraz finálne číslo alebo máte vyhliadnuté aj ďalšie posily?

Je to nateraz finálne číslo. Keď si pozriete našu históriu, SaS je v Národnej rade jedenásť rokov a vždy sme boli veľmi opatrní s priberaním poslancov. Boli sme takí prieberčiví. Čo si pamätám, zobrali sme nazad len Juraja Drobu a získali sme Eugena Jurzycu. A neviem, či to aj nie je všetko.

Video: Sulík: Ak bude Kolíková kandidovať, tak len za SaS

Takže za desať rokov jeden poslanec z inej strany – Eugen Jurzyca prišiel z SDKÚ – a teraz hneď šiesti.

Taký je život.

Máme to chápať ako spojenie hodnotovo blízkych politikov alebo je to skôr taká mocenská svadba z rozumu?

V prvom rade je to spojenie hodnotovo rovnakých politikov, ja som rád, že práve títo ľudia vstúpili do klubu SaS.

To sa týka všetkých? Lebo je to rôznorodá paleta. Rozumiem, že s Máriou Kolíkovou máte skúsenosť z vlády, ale čo taký poslanec Ján Benčík či poslankyňa Vladimíra Marcinková, o ktorej viem, že mala vecné spory o niektorých návrhoch zákonov s ľuďmi zo SaS.

Vecné spory sú úplne v pohode, to nás posúva dopredu. Čo sa týka pána Benčíka, pozrite si moje prvé vyjadrenie k nemu pred niekoľkými rokmi, keď som hovoril, že je mi veľmi sympatické, akým detailným a zároveň veľmi rozsiahlym štýlom píše o kotlebovcoch. Vždy si jedného vybral a toho potom rozobral na „šróbky“. Ako hovorím, som rád, že tých šesť ľudí vstúpilo do SaS.

Zachytil som viacero pohľadov na prestup: Veronika Remišová napríklad povedala, že poslanci Za ľudí zradili ich stredový program, lebo teraz idú presadzovať hodnoty neoliberálov do všetkých aspektov života.

My sme neoliberáli. Škoda, že Veronika si trochu lepšie nenaštudovala pojmológiu, lebo my sme neoliberáli. Liberáli presadzujú slobodu bez obmedzení, neoliberáli chápu, že potrebujete aj zásahy štátu. Napríklad že štát bude garantovať základné životné minimum alebo cez Zákonník práce bude garantovať základnú sociálno-právnu ochranu zamestnancov. To sme my.

Zároveň som si všimol, že konzervatívni komentátori vás zasa varujú, že ste si do klubu pustili údajne progresívnych politikov a že by ste si mali dávať pozor.

Budem si dávať pozor.

V TA3 ste cez týždeň povedali, že Mária Kolíková sa zaviazala, že nebude kandidovať za inú stranu ako SaS. To navrhla sama?

Je to súčasťou našej dohody, ktorú sme nazvali Memorandum o spolupráci. Je obojstranne záväzné, má 23 konkrétnych bodov a jedným z nich je, že Mária Kolíková sa zaviazala, že ak bude kandidovať do Národnej rady, tak len na kandidátke SaS.

To sa týka aj ostatných šiestich poslancov?

Nie, to sa týka len Márie Kolíkovej.

Vy osobne by ste ponúkli miesto na kandidátke všetkým šiestim?

Ďalším bodom dohody je, že im ponúkneme miesto, dokopy deväť miest. Nechali sme si na dohodu dostatok času a spísali sme ju nielen korektne, ale aj precízne, lebo „clara pacta, boni amici“ („dobré zmluvy robia dobrých priateľov“ – pozn. red.).

K zmene mocenských pomerov vo vláde však prišlo. Ku koalícii sa dnes hlási 92 poslancov, po novom sú devätnásti v klube vašej strany, čo znamená, že bez vás by dnes vláda mala v parlamente 73 poslancov a prišla by o väčšinu.

Bez Sme rodina by to bolo to isté, bez OĽaNO ani nehovorím.

Ide o to, že vy ste technicky doteraz takú silu nemali, čo sa zrkadlilo aj v marcovej vládnej kríze, počas ktorej ste sami hovorili, že koalícia môže pokračovať aj bez SaS, lebo formálne mala dostatok poslancov. Čo to robí s vašou rokovacou pozíciou do budúcna?

Spravím veľmi dobre, keď tu teraz nebudem okolo toho príliš tancovať a trúsiť silácke reči. Nemá to žiadny zmysel. Plánujem sa správať tak ako doteraz. Jediná vec, ktorá z toho plynie navyše, je tá, že sme veľmi jasne povedali, že našou zásadnou požiadavkou je, aby Mária Kolíková zostala ministerkou. A to je vlastne všetko.

To, že mám v pláne – a aj sa budem – na vláde a koaličnej rade správať tak ako doteraz, súvisí aj s tým, že máme premiéra Eduarda Hegera, ktorý je skutočným integrátorom. Nehrá to, je to v ňom, snaží sa ľudí spájať a robí to v danej situácii veľmi dobre. Nemám dôvod začať špekulovať a vymýšľať.

Je to teda aj tak, že s premiérom Hegerom ste boli dohodnutí, že prestup časti klubu Za ľudí k vám sa udeje.

Áno.

A ostatní koaliční partneri o tom boli informovaní.

Večer pred tým, než sme to oznámili, som mal dlhší osobný rozhovor s Borisom Kollárom a Milanom Krajniakom, počas ktorého sme si to vydiskutovali. Nebolo to tak, že by mi Boris Kollár povedal – dobre, Rišo, s týmto súhlasím, tuto mi daj papier a podpíšem to. No z rozhovoru vidíte nejaký súhlas či nesúhlas.

Môžem vám povedať, že sme si vo všetkých dôležitých veciach dobre rozumeli. Možno ste aj zachytili, že po tomto rozhovore Boris Kollár zmenil svoju pôvodnú rétoriku týkajúcu sa ministeriek. Vo štvrtok som ho viac-menej náhodou stretol opäť a tento jeho postoj som ocenil.

Aj ste sa bavili o vašej poznámke, že aj keď ste sa stali – z pohľadu počtu poslancov – druhým najsilnejším koaličným partnerom, nebudete žiadať „napríklad zmenu na poste predsedu parlamentu“? Boris Kollár neskôr ironicky povedal, že je to veľmi veľkorysé.

Hej, hej, aj o tom sme sa bavili.

Čo vám na to povedal?

Približne to, čo povedal verejne, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že máme jednu zásadnú požiadavku, a myslím si, že tá je úplne primeraná. Ale ešte k tomu informovaniu; prediskutoval som to s premiérom, prebral som to s Borisom Kollárom a mal som aj dlhší telefonát s Veronikou Remišovou, lebo bola práve v Estónsku a nedalo sa osobne. Čo sa týka Igora Matoviča, tam som sa s Máriou Kolíkovou dohodol, že s ním bude hovoriť ona, lebo to tak chcela.

Igor Matovič prestup platformy pani Kolíkovej zhodnotil slovami, že koaličnú dohodu vládne strany neuzatvárali na to, aby sa menila, ak dôjde k situácii, že niektorej politickej strane prestane vyhovovať, a dodal, že za snahami o otvorenie koaličnej zmluvy vidí snahu povaliť vládu. Ako tento odkaz čítate? Je to také prevádzkové robenie priekov?

Všimli ste si, že už približne rok výroky Igora Matoviča nekomentujem. Nebudem to robiť ani teraz.

Prestup môže mať vplyv aj na posty v parlamente: na tlačovke ste povedali, že ak by ste si nárokovali uvoľnenú pozíciu podpredsedu parlamentu alebo ak by došlo k situácii, že ho klub SaS môže získať, bude kandidátom Tomáš Lehotský z platformy Márie Kolíkovej. Otázka teda je – budete mať o tento post záujem?

Ďalším bodom našej dohody je, že ak SaS získa druhého podpredsedu parlamentu, tak to bude Tomáš Lehotský. Či ho získa, to vám teraz povedať neviem. Bude to predmetom rokovania na koaličnej rade, uvidíme, ako to dopadne.

Dvaja zo šiestich exčlenov Za ľudí – Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký – sú zároveň šéfmi parlamentných výborov, európskeho a sociálneho. Zostanú tam?

Súčasťou dohody je, že ich na týchto pozíciách podporíme, ale uvidíme, čo všetko sa bude pri rokovaniach v koalícii otvárať. Ale naša pozícia je jasná, čitateľná aj pokojná. V prvom rade platí, že máme záujem fungovať v koalícii ďalej, a tento krok, prestup šiestich poslancov do klubu SaS, zvýši stabilitu koalície a pravdepodobnosť, že dovládneme.

Po letnej prestávke sa rozbiehajú rokovania vlády aj parlamentu. V akej kondícii ide vládna koalícia do tejto jesene?

V prekvapivo dobrej. Cez leto sme si všetci oddýchli, vášne sa trochu stlmili. Veľa závisí od toho, či koaliční partneri chcú vládnuť alebo či hľadajú zámienku, ako odísť. To je obrovský rozdiel v postojoch. Ak budú mať aj ostatní záujem konštruktívne vládnuť, máme na to teraz výborné predpoklady. Od volieb prešiel rok a pol, prakticky všetci ľudia sú na svojich pozíciách a sú zapracovaní a zohraní. To takisto nejde zo dňa na deň. Teraz po roku a pol máme dobré predpoklady na to, aby sme dovládli.

Ak bude vôľa.

Ak bude vôľa u všetkých troch či štyroch koaličných partnerov.

To je práve tá otázka. Boris Kollár a Sme rodina čoraz častejšie hovoria, že nemusia vydržať v koalícii večne, a je tu aj možnosť predčasných volieb, naposledy sa to udialo v súvislosti s debatou o zmene či prípadne zrušení paragrafu 363 Trestného poriadku. Keď sa predčasné voľby skloňujú takto často, nezdá sa, že je tá vôľa taká veľká.

Ale ani to už neberiete tak vážne, keď sa to hovorí príliš často. Každý sme nejaký, je to rétorika Borisa Kollára, ja by som takú rétoriku nemal a ani ju nemám. No aj na to sme si zvykli. Keď vravím, že sme sa zohrali, patrí k tomu aj to, že viete správne vyhodnotiť výroky svojich partnerov. Raz som mal s Borisom Kollárom jeden zaujímavý rozhovor, povedal som mu – Boris, na druhej strane rieky nie je tráva zelenšia. Táto koalícia nie je zlá. Je to druhá koalícia, ktorú ja zažívam, a stojí za to, aby sme spravili všetko pre to, aby dovládla.

Keď viete vyhodnocovať výroky svojich partnerov, zo strany Borisa Kollára je to teda skôr taktika, než že by toho už mal naozaj plné zuby?

Asi.

Jednou z prvých rozbušiek sú rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku vo vzťahu k bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, ale aj Jaroslavovi Haščákovi. Vy ste ešte 31. augusta na Facebooku napísali, že ak si chce Žilinka zachovať povesť, mal by svoje rozhodnutia vysvetliť. Vysvetlil? Zostala povesť zachovaná?

Nie, nevnímam to tak, že je to vysvetlené. Jeho mediálny prístup by som nazval „PR disasterom“. Už len nepozvať všetky médiá je hlúpa začiatočnícka chyba.

Otázka je, či to bola chyba alebo zámer.

To sa nevylučuje. Bol to zámer a chyba zároveň. Myslím si, že svoje rozhodnutie dobre nevysvetlil. Poviem jeden zaujímavý moment, ktorý zaujal mňa. Písalo sa, že popri tom, ako bolo zrušené obvinenie voči Vladimírovi Pčolinskému – a ten už nie je v kolúznej väzbe –, bolo zrušené obvinenie aj voči Zoroslavovi Kollárovi. Z tohto mi vyplývalo, že ani Zoroslav Kollár nie je vo väzbe, čo nie je pravda, lebo voči Zoroslavovi Kollárovi je viacero obvinení a zrušené bolo len jedno, ktoré súvisí s prípadom Vladimíra Pčolinského.

No Zoroslav Kollár je naďalej vo väzbe. Je to detail, ktorý ma vyrušil, ale keď mi to bolo lepšie vysvetlené, pochopil som, že rozhodnutie Maroša Žilinku nie je až takou tragédiou. Všetci totiž teraz máme obavu, že generálny prokurátor bude púšťať von jedného za druhým. Ale moja obava z tohto je teraz výrazne menšia, keď mi toto bolo vysvetlené. Preto vravím, že generálny prokurátor sa mal viac snažiť pri vysvetľovaní.

Laicky, v prípade Pčolinského je menej pochopiteľné, prečo generálny prokurátor zasiahol cez paragraf 363 a nepočkal na rozhodnutie súdu, ak tam kauza už smerovala, takmer bola podaná obžaloba. Pripomeniem, že súdy ešte krátko predtým pri rozhodovaní o väzbe konštatovali, že obvinenie voči Pčolinskému je vznesené dôvodne.

Otázka je, ako dlho môže taká vec „smerovať na súd“. Tu sa bavíme o obvinení z 20-tisícového úplatku a za sedem mesiacov to nevedeli dostať na súd. To je primerané.

Viem o ľuďoch, ktorí sú vo väzbe už dva a pol roka za to, že ich chytili so siedmimi gramami marihuany.

To sú, samozrejme, nehorázne veci a bol by som rád, keby sa aj na to pán generálny prokurátor pozrel. Osobne si myslím, že pri takýchto prípadoch by aj použitie paragrafu 363 bolo oprávnené, preto ho ani nejdeme rušiť, na tom už je dohoda v koalícii. Vytvorili sme pracovnú skupinu, ktorá sa má na to pozrieť. Neskromne sa pochválim, že to bol môj nápad. Chceme ho rozumne upraviť, aby sme zamedzili zneužitiu. Aj keď nechcem povedať, že generálny prokurátor tento paragraf zneužil.

Žilinka získal vo vlaňajšej decembrovej voľbe väčšinu hlasov klubu SaS, aj keď je pravda, že ste chvíľu váhali a niektorí poslanci, ako pán Baránik či Ondrej Dostál, ho nevolili. Spätne – urobili ste dobré rozhodnutie? Vedeli ste, že to je nominant Borisa Kollára.

Vnímam to ako prikrátky čas na hodnotenie. Boli momenty, ktoré ma vyrušili, ale hodnotiť budem s väčším odstupom času.

Prepustenie Vladimíra Pčolinského možno trochu povzbudilo predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý spochybňuje vyšetrovanie veľkých káuz dlhé týždne. Cez leto sa zdalo, že kým koaliční lídri dovolenkovali, on hýril aktivitou. Je opäť na koni, bude rásť? Najnovšie hovorí, že nepochybuje, že Smer bude v budúcej vláde, a že by chcel opäť vyhrať voľby.

Už dávnejšie som povedal, že by som sa vôbec nestavil, že voľby vyhrá strana Hlas. Smer je, samozrejme, jedným z adeptov na to, aby vyhral voľby, v minulosti sa mu to už viackrát podarilo. A áno, možno vznikne vláda, v ktorej bude Smer, o tom rozhodnú voliči. O to dôležitejšie je, aby si voliči dobre premysleli, komu to hodia.

Nie sú strany vládnej koalície v ústraní? Podľa posledných prieskumov, napríklad podľa posledného Medianu, sú Hlas a Smer už dve najsilnejšie strany, Robert Fico predbehol aj vás. Nenakláňa sa to späť k bývalej vládnej moci?

Nie, to je všetko jedna fajta, hlasy medzi Smerom a Hlasom sa len prelievajú. Keď si spočítate ich percentá, plus-mínus vám počas dlhého obdobia vyjde to isté. Keď mal Hlas dvadsať percent, Smer mal desať alebo osem, teraz mal Hlas šestnásť a Smer dvanásť.

Stále je to oveľa viac, ako bol ich volebný výsledok vo februári 2020, keď ešte nerozdelený Smer volilo 18 percent voličov.

Dva roky pred voľbami je to strašidelne „podstatné“, prekvapuje ma, že vám novinárom to ešte nedošlo. Keď vidím, akú obrovskú váhu dávajú nejakým desatinkám.

To práve nerobím, ale všímam si trendy.

A trend je, že Smer rastie a Hlas klesá. Ale dva a pol roka pred voľbami je to extrémne nedôležité.

Smer tento týždeň opäť kritizoval, že vládna väčšina neumožnila konanie mimoriadnej schôdze o odvolávaní Romana Mikulca. Neprezentovali sa ani poslanci SaS, parlament nebol uznášaniaschopný a pokus o vyslovenie nedôvery Mikulcovi sa presunul na riadnu schôdzu. Je takéto blokovanie mimoriadnych schôdzí opozície v poriadku?

Po prvé, to isté robili oni nám. A po druhé, je to zjavne koaličná dohoda, pri ktorej som ja osobne nebol. Za nás rokovala šéfka nášho klubu Anka Zemanová, povedali sme si, že pri tomto nebudeme trhať koalíciu a mať nejaký iný postoj. Dokonca si myslím, že to bolo odsúhlasené aj s Romanom Mikulcom. Veď aj tak by nebol odvolaný. Dôležité je, že Roman Mikulec má plnú podporu klubu SaS. To je slovo do bitky.

Tomu rozumiem, ale správanie sa parlamentnej väčšiny k menšine ma zaujíma. Lebo je síce pravda, že to isté robili oni vám, ale treba k tomu dodať, že ste proti tomu kričali, aj ste dokonca vypracovali podanie na Ústavný súd, keď Smer v lete 2016 dva mesiace odkladal mimoriadnu schôdzu o odvolávaní vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

O tom je parlamentný život.

Nemohli by ste byť trochu iní ako oni?

Nemá to žiadny zmysel. Ja som si so smerákmi hodne zažil. Keď sa oni dostanú k moci, tak budú robiť presne toto isté. Na čele s človekom, ktorý hovoril, že v roku 2014 už v politike nebude, alebo vyhlasoval, že by sa po tom, čo už vládol, nikdy ako opozičný poslanec nevrátil do parlamentu. Všetky tie jeho husté reči poznáte. Budú robiť presne to isté, nemá žiadny zmysel snažiť sa so smerákmi o niečo iné.

Mne nejde o smerákov, ale o parlamentné princípy. Ja rozumiem, že Robert Fico pravidlá dodržiavať nebude, na to ho poznáme dostatočne dlho, ale nemali by ste byť lepší ako on?

Môžete to skúšať raz, dvakrát, trikrát, ale keď vidíte, že to nikam nevedie, budete to ignorovať. Opakujem, ja neviem, ako tá dohoda vznikla, ak chcete vedieť viac, spýtajte sa Anky Zemanovej.

Opozícii zjavne nahráva aj únava z pandémie, zároveň však vstupujeme do tretej vlny. Počet prípadov prudko rastie, nasledovať budú aj hospitalizácie, keďže zaočkovanosť na Slovensku je nízka a dáta z iných krajín, ale aj zo Slovenska ukazujú, že neočkovaní tvoria veľkú väčšinu hospitalizovaných. Mala by vláda reagovať inak, ako ísť covid automatom?

Myslím si, že covid automat sa bude dolaďovať, podľa mňa by v ňom mali byť zohľadnené len prípady u ľudí nad dvanásť rokov a mala by sa dať omnoho väčšia váha hospitalizáciám. Aj keď sa covid naďalej veľmi šíri, tým, že 40 percent ľudí je zaočkovaných, omnoho menej nakazených skončí v nemocnici. Momentálne je zo všetkých ľudí, ktorí sú hospitalizovaní, len 12 percent plne zaočkovaných, teda majú dve dávky. Ďalších šesť percent má jednu dávku. Vyše 80 percent sa nedalo zaočkovať.

Tam presne končia tí mudrlanti, ktorí hovoria, že je to len chrípôčka. Toto keď si každý súdny človek uvedomí, tak sa dá zaočkovať a má svätý pokoj. Samozrejme, očkovanie nie je stopercentná ochrana a ani nikdy nebude, ale ten pomer hovorí strašne veľa.

V posledných dňoch u vás v strane vyvolal pomerne búrlivú debatu status poslanca Mariána Viskupiča, v ktorom opisuje, prečo je dobrovoľne nezaočkovaný, a kde píše napríklad to, ako premorenie prináša komplexnejšiu imunitu. Podpredseda strany Branislav Gröhling označil jeho slová za „nepochopiteľné a nerozumné“, Jana Bittó Cigániková za „hlúpe, nezodpovedné a bezohľadné“. Vy ste si čo pomysleli, keď ste si jeho status prečítali?

Viem o tom statuse, ale nečítal som ho. No všeobecne chcem povedať, že na SaS je pekné, že sme mimoriadne tolerantná strana voči iným názorom. Celých dvanásť rokov, čo som predsedom strany, dbám na to, aby ľudia v SaS mohli prezentovať svoj osobný názor. Dôležité je slovíčko „osobný“. Je to osobný názor Mariána Viskupiča, postoj SaS v tejto oblasti reprezentuje Janka Cigániková. Náš postoj je, že je rozumné zaočkovať sa, ale budem tolerovať, keď sa Marián Viskupič zaočkovať nedá, aj keď napíše, prečo sa tak rozhodol.

Ja to úplne rešpektujem, len považujem za normálnu súčasť slobodnej debaty, ak s jeho názorom polemizujem. Lebo keď niekto povie, že premorenie prináša komplexnejšiu imunitu, a nepovie, že zároveň prináša ťažký priebeh pri mnohých ľuďoch, fatálne následky v podobe úmrtí či dlhodobého postcovidového syndrómu, tak hovorím, že treba pripomenúť aj toto. Ale ja netvrdím, že je zakázané napísať to, čo napísal pán poslanec.

Ja nebudem Mariánovi Viskupičovi hovoriť, čo si má myslieť, najmä keď sa primárne venuje verejným financiám a to robí veľmi dobre. Tam som s jeho prácou spokojný. Tu má skrátka iný názor. Niekto je gej, niekto má rád ženy, ľudia sú rôzni.

Orientácia je nastavenie od prírody, toto je názorová vec.

Aj Maroš to má od prírody. Môže mať strašne silnú averziu k ihlám.

Je to možné.

Za seba vám poviem, že očkovacia schéma na Slovensku obsahuje dvanásť alebo trinásť povinných očkovaní. Mám štyri deti a všetky sú zaočkované – a ja takisto. A dal som sa pekne očkovať aj proti covidu.

Je možné, že nás čaká ešte jeden celoplošný lockdown?

Neviem si to predstaviť, bola by to ekonomická tragédia. Firmy sú vyšťavené a len pomaly sa začínajú zotavovať. Možno príde k obmedzeniam a do reštaurácií budú môcť chodiť len očkovaní, ale celoplošný lockdown by som považoval za extrémne zlé rozhodnutie. Budeme s tým musieť žiť.

Ak príde k preťaženiu nemocníc, vtedy bude musieť vláda zareagovať vzhľadom na ich kapacity a sily lekárov.

Ja si myslím, že preťažené nebudú. Druhá vlna na nás doľahla celou silou a nemocnice sa naozaj dostali na hranu svojich kapacít, v nemocniciach boli tisíce ľudí. Ale dnes sme ďalej, nie sme v bode nula. Neočakávam, že to vyústi do takého obrovského náporu na nemocnice, ale je to len moje očakávanie, treba sa pýtať expertov, ako je Richard Kollár, Ivan Bošňák či Boris Klempa.

Uznávate, že očkovanie chráni pred hospitalizáciami. Existuje ešte nejaký nástroj, nápad, niečo, čo by podľa vás mohlo zvýšiť mieru zaočkovanosti aspoň o pár percent, aby sme nemocniciam uľavili?

Tieto kroky sú kontraproduktívne – tak ako očkovacia lotéria. Budí to dojem, že máte zlý produkt, ktorý chcete pekne zabaliť, aby vám ho zákazník za veľký peniaz kúpil. Považujem to za chybu. Zdevalvovali sme ideovú hodnotu produktu menom vakcína. Patrí k tomu aj jarné divadlo okolo Sputnika, patria k tomu aj reči o povinnom očkovaní, ktoré odmietame, patrí k tomu aj očkovacia lotéria, ktorá devalvuje tento dobrý produkt.

Veď to je slovo do bitky – vyše 80 percent ľudí, ktorí sú v nemocniciach, nie je zaočkovaných. Preto by som už nerobil nič. Kto chce, nech sa zaočkuje, ak nechce skončiť v nemocnici, a zase ten, kto má nejaké zásadné výhrady – ako napríklad Marián Viskupič –, ten sa nezaočkuje.

Poslanec Tomáš Valášek, člen Progresívneho Slovenska, navrhuje do parlamentu zákon, ktorý by umožnil zaviesť motivácie zo strany zamestnávateľov: voľno na deň očkovania, dovolenka navyše či jednorazový finančný príspevok, ktoré by boli na dobrovoľnom rozhodnutí zamestnávateľa. Podobné podporné nástroje nie sú cestou?

Neplatil by som za to, že chránite svoje zdravie. A dať deň voľna? Kto zaplatí deň voľna? To si zaplatia ľudia, ktorí ho dostanú, tým, že budú mať nižšie príjmy, lebo im zamestnávateľ zvýši plat neskôr. Neplatí nikto iný, len zamestnanci. To je ako s dovolenkou. V našej spoločnosti je hlboko zakorenená ilúzia, že zamestnanci si myslia, že dni voľna – sviatky a dovolenky – platí niekto iný ako oni. V konečnom dôsledku sú to len oni.

Už ste, myslím, niekde v médiách povedali, že sa verejných stretnutí s pápežom, teda na omšiach sa nezúčastníte, lebo ste ateista. Nedostali ste ani pozvanie na stretnutie s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v záhrade Prezidentského paláca?

Bol som pozvaný, pozvanie prijmem a pôjdem. Výrok, ktorý ste spomenuli, bol aktuálny v čase, keď som pozvanie od prezidentky nemal a nevedel som, že príde. Ale keď som pozvaný bol, tak to považujem aj za prejav rešpektu, že prídem. A teda, aj keď som ateista, súčasný pápež je veľmi cool, robí na mňa dobrý dojem a pôjdem tam veľmi rád. Navyše nie je to len kresťanská udalosť, ale celospoločenská a ako predstaviteľ vlády reprezentujem aj voličov SaS, ktorí sú veriaci.

Témou posledných dní, ktorej sa chopil aj Robert Fico, sú zvyšujúce sa ceny energií, elektriny aj plynu. Aby sme sa nevracali k pomerne známym faktom, ako časť ceny elektriny ovplyvňujú takzvané distribučné poplatky, u nás ovplyvnené dotovaním neefektívnej ťažby hnedého uhlia – o čom rozhodol Smer Roberta Fica –, zacitujem vám iného bývalého vládneho politika Andreja Danka, ktorý vás vyzýva znížiť ceny elektriny nákupom podielov v distribučných spoločnostiach. Ako by ste mu odpovedali?

Že nemá páru, o čom hovorí. Distribučné spoločnosti účtujú distribučné poplatky, ktoré nestanovujú distribučné spoločnosti, ale Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Jeho predsedom je zdatný a šikovný človek Andrej Juris, ktorý prispôsobuje reguláciu reálnym nákladom. V čase budú distribučné náklady klesať, len to nejde tak rýchlo.

Dotácia hnedého uhlia sa prejavuje v cene elektriny prostredníctvom takzvanej TPS tarify. My sme skrátili obdobie, počas ktorého bude hnedé uhlie dotované: malo byť do roku 2035, vďaka nám bude len do roku 2023. Keď sa to skončí, budeme môcť znížiť distribučné poplatky. Ak toto Andrej Danko hovorí, chytám sa za hlavu.

Daňová reforma so sľubovanou podporou 200 eur na dieťa je definitívne pasé?

Neviem vám povedať. Naposledy sme sa na vláde s Igorom Matovičom bavili, že predloží niečo na papieri, zatiaľ nebolo predložené nič. Nemám sa k čomu vyjadriť.

Koalícia sa stále nedohodla ani na zákone o rozpočtovej zodpovednosti, v ktorom chce mať SaS takzvanú daňovú brzdu. Nie je problém, že blokovaním prijatia zákona sa blokuje aj zavedenie výdavkových limitov, ktoré by mohli aspoň korigovať negatívne sa vyvíjajúce verejné financie?

Toto nie je pravda. Výdavkové stropy podporíme bez podmienok. Ak sa však máme baviť o uvoľnení dlhovej brzdy, tak len vtedy, keď prijmeme pravidlá daňovej brzdy.