Denník N

Ad.: Na čo sa pri reforme národných parkov zabúda

Tatranský národný park. Foto – Ľubomír Mäkký.
Tatranský národný park. Foto – Ľubomír Mäkký.

Problém komentovaného textu vidím v nesprávnej interpretácii princípov a ducha kategórií chránených území Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov.

Autor je zoológ a ekológ, pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied PF UPJŠ

Približne pred mesiacom zarezonoval najmä medzi odporcami či kritikmi reformy národných parkov komentár môjho akademického kolegu, fytocenológa blatnického pracoviska Botanickej záhrady Univerzity Komenského. Keďže výsledná argumentácia autora je podľa môjho názoru založená na nesprávnych vstupoch a určitom nepochopení, chcem sa ku komentáru vrátiť.

Iste, s niektorými faktmi, ktoré Peter Kučera v texte uvádza, sa nedá nesúhlasiť. Napríklad je faktom, že súčasťou našich národných parkov sú „plochy smrekových monokultúr“, „neprirodzené borovicové kultúry“ alebo „ľudskou činnosťou vzniknuté horské hole“ či „kultúrne lúky“. Zhodneme sa azda aj na príčinách ich existencie uprostred či vedľa prirodzených alebo prírode blízkych ekosystémov, ktorými sú procesy typu valašskej kolonizácie, neskoršie odlesňovanie a následné výsadby v počiatkoch priemyselnej revolúcie, ako aj boľševické idey, že zalesniť sa dá aj skalnaté škrapové pole.

V ochranárskej obci tiež panuje zhoda, že intravilány obcí nemajú byť súčasťou území národných parkov a v časti ich extravilánov je potrebné vhodne riešiť prirodzený či tradičný voľný pohyb osôb v prírode, aby to bolo jasnejšie, chodiť na huby sa predsa má.

Súhlasím aj s autorovým záverom, že „súčasne s reformou národných parkov je… potrebné posilniť postavenie a zdôrazniť význam našich chránených krajinných oblastí“, dodávam, že táto potreba bude (popri mnohých iných, nie je priestor na detaily) po reforme národných parkov jedným z dôležitých následných prvkov ďalších etáp inštitucionálnej reformy ochrany prírody na Slovensku vôbec.

Problém komentovaného textu však vidím v nesprávnej interpretácii princípov a ducha kategórií chránených území Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Autor píše, že „základným dôvodom nesúladu našich národných parkov s kritériami IUCN…, kladenými na kategóriu národný park, nie je forma vlastníctva, ale skutkový stav biotopov“, čím sa, žiaľ, usvedčuje z neznalosti téz viažucich sa ku kategóriám chránených území tejto vplyvnej organizácie.

Kľúčovým princípom pri rozhodovaní o kategorizácii chránených území podľa jej medzinárodne uznávaných štandardov totiž nie je „skutkový stav biotopov“, ale primárne manažmentové ciele príslušnej kategórie chráneného územia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie