Za ľudí chce reštart, pokusy vrátiť stranám popularitu sú zväčša neúspešné

„Stovky členov strany v regiónoch chcú pracovať na reštarte strany, založenom na dobrých a rozumných riešeniach pre Slovensko. Naším zásadným postojom je neuhýbanie v hodnotách, ku ktorým sa strana hlási. Tento základ je pevný a na tomto základe postavíme stranu Za ľudí na nohy.“

Tak znie stanovisko strany z tejto stredy. Rok a pol po parlamentných voľbách odišli zo Za ľudí šiesti z desiatich poslancov aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Strana, ktorú okolo seba po odchode z Prezidentského paláca na jeseň 2019 vyskladal Andrej Kiska, mala byť integrujúcou stranou, ktorá sa netajila tým, že chce byť premiérska. Napokon sa len tesne dostala do parlamentu, Kiska vzápätí z veľkej politiky odišiel, strana je v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti.

Ako sa v tejto situácii pokúsiť o reštart?

„O detailoch budeme ešte diskutovať na predsedníctve strany,“ odpovedá zatiaľ len stručne predsedníčka Veronika Remišová. „Touto témou sa bude zaoberať na budúci týždeň predsedníctvo strany, ktoré musí schváliť aj podrobnosti,“ odpísala Miriam Šuteková, jedna z poslankýň, ktorá v strane zostala.

„Jedinou cestou je ponúknuť nových ľudí, nové myšlienky a snažiť sa ukázať, že presadzujeme program a snažíme sa pracovať v prospech krajiny,“ myslí si ekonomický expert Za ľudí Tomáš Meravý. Hovorí, že strana doteraz málo zdôrazňovala svoj ekonomický program, a to by bolo dobré zmeniť.

„Mali by sme viac zdôrazňovať takzvané chlebové tímy, lebo tým väčšina ľudí na Slovensku žije.“ Sám Meravý však dodáva, že zvažuje ďalšie pôsobenie v strane vzhľadom na to, ako ňou otriasol vnútorný konflikt.

Bol to práve ekonomický expert strany, kto tento týždeň na facebooku zverejnil, ako strana platila generálneho manažéra strany Romana Krpelana, aký mobil mala poslankyňa Vladimíra Marcinková a koľko zaplatili zakladateľovi strany Kiskovi na úrokoch za pôžičku, ktorú poskytol strane Za ľudí pri vzniku. „Žiaľ, nemal som taký plat, ako si vymyslel makroekonóm Tomáš Meravý, čím si urobil veľkú hanbu. Zjavne sa viac vyzná vo veľkých číslach ako v mzdách a nákladoch. Nechal sa zbytočne zatiahnuť do špinavostí,“ reagoval naňho Krpelan.

Rozpad strany zväčša sprevádzajú aj emócie a trápne momenty, no Za ľudí na tom v prieskumoch verejnej mienky nebola dobre dlhodobo. Podľa augustového prieskumu AKO sú to rovné tri percentá a Za ľudí sa podľa tejto agentúry dostali nad päť percent len raz vo februári tohto roka. Podľa júlového prieskumu Focusu mala strana preferencie na úrovni 3,4 percenta, septembrový Focus pre TV Markíza ukázal ďalší pokles strany, voliť ju chce len 2,2 percenta respondentov.

Procházka potopil stranu tak, že sa zachrániť nedala

Pohľad do histórie parlamentných strán na Slovensku ukazuje, že reštarty strán, ktoré sú dlhšie pod hranicou zvoliteľnosti a trápia ich rozkoly, väčšinou nezaberajú. Ukážkou je strana Sieť Radoslava Procházku, ktorá mala tesne pred voľbami 2016 v prieskumoch až 14 percent, no po nešťastných výrokoch jej lídra v úplnom závere kampane nakoniec vo voľbách dostala len 5,6 percenta.

Hneď po voľbách po nečakanom vstupe strany do koalície so Smerom a SNS odišli zo Siete traja z desiatich poslancov na čele s Miroslavom Beblavým. Tri mesiace po voľbách sa proti predsedovi Radoslavovi Procházkovi postavili piati z jeho zostávajúcich siedmich poslancov, lebo podľa nich nemá osobnostné predpoklady ďalej viesť stranu.

Pokus o reštart strany nastal po tom, ako sa Procházka vzdal funkcie predsedu a nahradil ho nevýrazný minister dopravy Roman Brecely, ktorého jeden z delegátov straníckeho snemu nazval krízovým manažérom. „Ja idem do prdele, nedá sa s vami robiť. (…) Krízový manažér, ty kokos, vám musí j…ť, chalani, fakt, vám musí j…ť,“ nadával Procházka v reakcii na to straníkom, keďže si nevšimol, že má pred sebou zapnutý mikrofón.

Z jeho komentára sa stala vzápätí slávna „hláška“, ktorá len zarámcovala ďalší osud strany.

Brecely stranu nedokázal udržať pohromade a päť Procházkových kritikov odišlo do poslaneckého klubu Mosta – Híd, keďže sa im na sneme nepodarilo za predsedu presadiť svojho kandidáta Eduarda Adamčíka. Sieť sa definitívne rozpadla, a tak ani nie pol roka po podpise pôvodnej koaličnej zmluvy museli predsedovia vládnych strán (Smer, SNS, Most-Híd) podpisovať v septembri 2016 novú zmluvu – už bez predstaviteľa tejto strany. Zo štvorkoalície sa stala len trojkoalícia.

Nasledovali už len zúfalé pokusy stranu udržať. Po odchode Procházku z parlamentu ho nahradila poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá sa k Sieti nepridala a strane zostala len poslankyňa Alena Bašistová, ktorá z nej tiež neskôr odišla. Brecely, ktorý už nebol ministrom, sa vzdal postu predsedu strany a nahradil ho neznámy Ivan Zuzula. Sieť 6. júla 2018 zanikla, keďže sa premenovala na Slovenskú konzervatívnu stranu.

Frešo SDKÚ nezachránil

Neúspešný reštart je aj za príbehom jednej z najsilnejších strán v porevolučných dejinách – SDKÚ. Vznikla v roku 2000 a Mikuláš Dzurinda bol premiérom v dvoch vládach až do roku 2006. Problémy strany začali v roku 2010, keď sa Dzurinda po zverejnení kauzy financovania strany vzdal pozície volebného lídra. Nahradila ho Iveta Radičová, ktorá sa po voľbách 2010 stala premiérkou. Po páde vlády a kauze Gorila získala SDKÚ vo voľbách v roku 2012 len 6,09 percenta a skončila v opozícii, zatiaľ čo Smer zostavil jednofarebnú vládu.

Dzurinda už za predsedu strany v tejto situácii nekandidoval a nasledoval pokus o nový rozbeh ešte stále parlamentnej strany. Na sneme v roku 2012 súboj o predsedu vyhral vtedajší bratislavský župan Pavol Frešo, ktorý v druhom kole voľby porazil exministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú.

Stranu to neupokojilo, 11-členný poslanecký klub sa postupne rozpadal a padali aj preferencie strany – koncom roka 2014 už boli pod piatimi percentami. V tom čase už Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš – dve najvýraznejšie tváre strany – neboli členmi SDKÚ, členstva v strane sa vzdali v lete 2014.

Rozpadla sa aj členská základňa a mnohí jej členovia prešli do strany Sieť. Reštart SDKÚ s Pavlom Frešom na čele skončil úplným fiaskom – v roku 2016 získala v parlamentných voľbách len 0,27 percenta a volilo ju len 6 938 ľudí. Strana tak po voľbách 2016 v podstate zanikla.

Mečiar to skúšal s laptopom

O reštarty sa pokúšala aj kedysi najmocnejšia politická sila v krajine HZDS. Po období vlád nacionalistického populistu Vladimíra Mečiara v 90. rokoch mimoriadne vysoká popularita hnutia postupne klesala, a hoci dokázala vyhrať parlamentné voľby v roku 1998 aj 2002, Mečiar vládu už nezostavil a skončil v opozícii.

Na scéne sa objavil Smer a pre každé volebné obdobie platilo, že od neho odchádzali poslanci, voliči aj oligarchovia. Posledné zvyšky z nich prebral Smer a  Robert Fico po víťazstve vo voľbách v roku 2006 zobral HZDS ako najmenšieho spolu so Slotovou SNS do vlády. Za štyri roky volebný výsledok HZDS padol z 8,8 na 4,3 v roku 2010 a hnutie skončilo mimo parlamentu.

Mečiar sa už pred voľbami 2010 snažil vedenie hnutia omladiť, nevyšlo mu to. Pred voľbami sa dokonca pokúšal kampaň zamerať na mladých voličov, výsledok bol ale nepresvedčivý – Mečiar sa na bilbordy nechal fotiť s hlúčikom mladých členov strany, a aby vyzeral moderne, mal pred sebou laptop. „Neťukal“ do neho však prstami, ale perom.

Ani po odchode z parlamentu ale HZDS Mečiara nenahradilo a vo voľbách 2012 získalo len 1,6 percenta. Mečiar sa funkcie vzdal až v roku 2013 a hnutie zaniklo.

O reštart sa pokúsila aj vládna ANO Pavla Ruska po tom, ako z nej v roku 2005 odišla väčšina poslancov. Ruska predtým premiér Dzurinda odvolal z postu ministra hospodárstva po kauze okolo zmeniek za zhruba 100 miliónov korún, ktoré si údajne požičal od podnikateľa v energetike Ľubomíra Blaška. Keď potom Rusko požiadal Dzurindu o odvolanie vlastných ministrov za ANO, ktorí sa proti nemu postavili, predseda vlády ich neodvolal. Pavol Rusko neskôr na vlastných poslancov, ktorí sa proti nemu postavili, vyťahoval tajne vyhotovené nahrávky, ktorými sa ich snažil diskreditovať.

ANO napriek škandálom kandidovala aj vo voľbách 2006. Rusko sa stiahol až na štvrté miesto kandidátky, ktorú viedli poslankyňa a predtým bývalá redaktorka Markízy Eva Černá, režisér Dušan Rapoš a vtedajšia moderátorka jeho televízie Aneta Parišková. Nepomohlo to a strana získala len 1,42 percenta.

SaS a Smer reštart zvládli

Kým neúspešných reštartov slovenských politických strán je pomerne veľa, tých úspešných je výrazne menej. Po opakovaných odchodoch poslancov či príspevku k rozbitiu vlastnej vlády v roku 2010 sa vždy pred voľbami podarilo rozbehnúť SaS. Tá prežila bez väčšej ujmy aj odchod veľkej časti poslaneckého klubu v roku 2019, vedený Ľubomírom Galkom.

Aj Smer je zatiaľ príkladom pomerne úspešného reštartu po tom, ako z neho vlani už krátko po voľbách odišlo 11 poslancov vrátane jej najpopulárnejšieho politika a volebného lídra Petra Pellegriniho. Kým krátko po odchode jeho Hlas viedol v prieskumoch nad Smerom v pomere 24 k 9 percentám, Robert Fico momentálne naberá popularitu a Pellegrini ju stráca. V poslednom prieskume agentúry AKO mal Hlas 19,5 a Smer až 14,7 percenta.