Denník N

Pápežská cesta na križovatke

Pápež František. Foto – TASR/AP
Pápež František. Foto – TASR/AP

Dôležité bude, do akej miery slovenská spoločnosť prijme pápežovu návštevu nie ako šou pre médiá alebo rozšírenú verziu ľudovej púte, ale ako impulz na duchovnú obnovu a premenu.

Autor je teológ a sociológ

„Táto doba nie je len epochou zmien, ale zmenou epochy,“ hovorieva pápež František. Práve v tomto čase civilizačných zmien, ktoré si vyžadujú aj ďalšiu z mnohých reforiem Cirkvi v dejinách kresťanstva, sa koná ďalšia návšteva pápeža na Slovensku.

Prvá návšteva, návšteva pápeža Jána Pavla II. v apríli 1990, mala úplne iný spoločensko-historický kontext. Bola to celonárodná slávnosť novozískanej náboženskej slobody, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znovuzrodenia demokracie a právneho štátu. V Českej republike bola pápežská návšteva vyvrcholením, ale v istom zmysle aj záverom pozoruhodnej krátkej kapitoly českých náboženských dejín, v ktorej sa Katolícka cirkev v čase pádu komunizmu a zrodu novej demokracie tešila najväčším sympatiám verejnosti v celých moderných dejinách. No práve eufória, ktorú vyvolala pápežská návšteva, prebudila v určitej časti českej spoločnosti obavy, či katolíci nebudú v budúcnosti zohrávať priveľkú politickú úlohu.

K slovu sa opäť dostal starý český antiklerikalizmus, ktorý si povrchní pozorovatelia stále mýlia s ateizmom. V skutočnosti česká spoločnosť zďaleka nie je ateistická; za českým antiklerikalizmom sa skrýva široká škála javov – od agnosticizmu a „apateizmu“ (ľahostajnosti k náboženstvu) cez „náboženskú negramotnosť“ (nedostatok náboženského vzdelania), náboženský individualizmus a „necisizmus“ (viera vo „vlastného Boha“) až po sympatie k alternatívnym náboženstvám a spiritualitám.

Na rozdiel od prevažne poľnohospodárskych krajín, akými sú Slovensko a Poľsko, prešli české krajiny vlnou „mäkkej sekularizácie“ už na prelome 19. a 20. storočia v dôsledku industrializácie, urbanizácie a moderného vzdelávacieho systému. Až potom prišla vlna „tvrdej sekularizácie“ za komunistickej vlády, po ktorej nasledovala ďalšia vlna „mäkkej sekularizácie“ po integrácii do postmodernej západnej spoločnosti v takzvanom internetovom veku.

Slovensko a Poľsko až teraz strácajú kultúrnu a spoločenskú živnú pôdu tradičnej religiozity; zdá sa, že miestne cirkvi sa na tieto zmeny nepripravili a sú zaskočené alebo ich odmietajú uznať. Nemôžem zabudnúť na svoj dávny rozhovor so slovenským biskupom, z ktorého bolo zrejmé, že tento dobrý človek považuje sekularizáciu za čisto český fenomén a je pevne presvedčený, že toto semeno diabla nikdy neprekročí hranice Beskýd. Všíma si teraz, čo sa deje pod Tatrami?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pápež František

Komentáre

Teraz najčítanejšie