Denník N

Bieloruský denník: Proti Lukašenkovi sa postavili kyberpartizáni. Kto sú a ako bojujú proti diktatúre?

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách každú nedeľu protestovať Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Bieloruskí partizáni už hekli server hlavného personálneho odboru ministerstva vnútra a mobilných operátorov a tiež odpísali 125-tisíc pokút za prekročenie rýchlosti.

Konfrontácia medzi občianskou spoločnosťou a diktátorským režimom Lukašenka v Bielorusku pokračuje.

Teraz to síce nie sú žiadne týždenné mnohotisícové pochody, ale rôznorodé prejavy neposlušnosti na jednej strane a represií na druhej strane sa nezastavili.

Večer 8. septembra sme mali v Bielorusku 659 politických väzňov.

Celkovo je vo väzení na základe politicky motivovaných obvinení viac ako tisíc Bielorusov. Tlak na médiá pokračuje, u novinárov sa vykonávajú prehliadky a deň čo deň sa likvidujú nové mimovládne organizácie.

Minulý týždeň sa nelegitímna vláda rozhodla zlikvidovať verejné združenie Radislava – neziskovú organizáciu, ktorá od roku 2002 pomáhala ženám postihnutým násilím.

Posledné týždne čoraz hlasnejšie odznievajú zmenené hlasy bieloruských kyberpartizánov.

Zapájajú sa nielen do hekovania elektronických systémov a publikovania uniknutých informácií o bezpečnostných silách a príslušníkoch Lukašenka, ale aj aktívne rozprávajú o sebe v médiách.

Kto sú kyberpartizáni?

Informácií nie je veľa, pretože z bezpečnostných dôvodov prorevoluční hekeri nie sú veľmi ochotní zdieľať údaje o sebe.

Všetci členovia združenia sú anonymní, nikto okrem nich nevie presný počet kyberpartizánov.

Rovnako nie je známe ani to, kde sa fyzicky nachádzajú.

Vieme, že ide o IT špecialistov, ktorí sa predtým nezaoberali hekovaním a neboli hekermi.

Boli tak šokovaní udalosťami v auguste 2020, keď Lukašenkov režim najprv ukradol Bielorusom hlasy a potom začal biť a zabíjať ľudí, ktorí s tým nesúhlasili, že sa rozhodli konať.

Ako vznikli kyberpartizáni?

Prvé hekerské útoky prišli bezprostredne po voľbách 2020: webovú stránku oddelenia správy prezidenta vyzdobili národnou bielo-červeno-bielou vlajkou Bieloruska a fotografiou jedného z Lukašenkových spolupracovníkov s hviezdou na hlave.

Potom hekli webovú stránku ministerstva vnútra a Alexander Lukašenko a Jurij Karaev, ktorý v tom čase viedol ministerstvo vnútra, sa dostali do zoznamu zločincov, po ktorých sa pátra.

Podľa oficiálnej verzie kyberpartizánov to všetko urobil jeden zo zakladateľov ich hnutia.

Potom hekol webovú stránku Bieloruskej obchodnej a priemyselnej komory, kde nechal šifrovanú e-mailovú adresu hnutia.

K prvému kyberpartizánovi sa potom pripojili ďalší.

Čo urobili doteraz?

V povolebnom období sa sprvoti kyberpartizáni prejavili skôr symbolickými činmi.

Niekoľko skupín hekerov útočilo paralelne, ale teraz (aspoň verejne) pôsobí iba jedna skupina.

V roku 2020 boli akcie kyberpartizánov (teraz je ťažké zistiť, aká skupina sa tomu venovala) spravidla zamerané na deanonymizáciu zástupcov orgánov činných v trestnom konaní zapojených do násilia a vrážd.

Hackeri aktívne zdieľali tieto údaje s veľkými občianskymi združeniami a iniciatívami, ktoré zostavovali mapy bydlísk príslušníkov bezpečnostných síl podozrivých zo zločinov proti civilistom.

Mapy obsahovali aj všetky údaje príslušníkov silových štruktúr.

Takéto iniciatívy stále fungujú.

Zverejňujú údaje nielen silovikov, ale aj propagandistov, falšovateľov a iných, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na zločinoch volebnej kampane 2020.

Oveľa aktívnejšie kyberpartizáni začali konať v lete roku 2021.

Oznámili operáciu Horúčava (Žara), ktorú nazvali najväčším kybernetickým útokom v histórii Bieloruska.

A úprimne povedané, rozsah ich činov je naozaj pôsobivý.

Kyberpartizáni hekli databázu dopravnej polície, kde sa nachádzajú informácie o všetkých vozidlách krajiny.

Pre potvrdenie zverejnili fotografie vodičských preukazov bieloruských úradníkov a údaje o nehode tlačového tajomníka ministerstva vnútra.

Potom začal rásť počet správ o ich úspešných útokoch: partizánom sa podarilo získať prístup k databáze služby odvolaní občanov na polícii, do databázy pasov všetkých občanov Bieloruska, do zoznamov a údajov všetkých zamestnancov jednotiek GUBOPiK a OMON, ktorí sa aktívne podieľajú na represiách proti pokojným Bielorusom.

Kyberpartizáni tiež získali prístup k videám z policajných bezpilotných lietadiel, ktoré natáčali protestné akcie, prístup k videám z bezpečnostných kamier ciel na Okrestine, kde najviac mučili a naďalej mučia ľudí.

Získali tiež prístup do databázy zamestnancov vyšetrovacieho výboru, rýchlostných kamier na cestách a databázy pokút za prekročenie rýchlosti a tvrdia, že pozastavili spracovanie 125-tisíc pokút.

A to zďaleka nie je všetko: partizánom sa podarilo získať prístup k databáze „Nepokoje“, kde sú všetci Bielorusi, ktorí  kedysi boli zadržaní a obvinení z účasti na mítingoch.

Obsahuje viac ako 38 600 ľudí.

Posledné týždne sa v Bielorusku takisto pravidelne vyskytujú problémy s platením rôznych služieb súvisiacich s orgánmi činnými v trestnom konaní. A hekerské útoky pokračujú každý týždeň.

Utajené nadmerné úmrtia

Vďaka kyberpartizánom sme sa dozvedeli aj o nadmernej úmrtnosti v Bielorusku od marca 2020 do marca 2021.

Partizáni poskytli údaje systému „Pas“ novinárom nezávislých médií, ktorí tieto údaje preskúmali.

Ukázalo sa, že v priebehu roka epidémie koronavírusu, ktorú Lukašenko navrhoval liečiť vodkou, traktorom a kúpeľom, zomrelo v Bielorusku o 32-tisíc ľudí viac než obvykle.

To je o 14-krát viac, ako to je podľa oficiálnych údajov.

O čo sa snažia?

O to isté, o čo aj my všetci – občania Bieloruska, ktorí už nechcú žiť pod diktatúrou.

Okamžité prepustenie všetkých nezákonne odsúdených z politických dôvodov, začiatok vyšetrovania správ skutočných zločincov a zorganizovanie nových spravodlivých volieb bez Alexandra Lukašenka.

Spoločne cieľ dosiahneme, je to iba otázka času.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie