Prečo by sme sa mali zastať klasických taxikárov

Uber je lacnejší, znie to sexy skoro ako Google a ešte je to aj novinka. Povedať niekomu, že sa správa ako klasický taxikár, je urážka rangu, ako keby ste niekomu povedali, že je seriózny ako inštalatér. Netreba platiť prieskum, aby sme zistili, komu v spore Uber verzus klasické taxi verejnosť fandí.

Ale skúsme na chvíľu vynechať emócie a počúvať taxikárov (klasických aj Uber) pokojnejšie.

Na rozdiel od minulosti nebojujú starotaxikári prioritne za stanovenie minimálnej ceny či maximálneho počtu taxíkov v tom-ktorom meste. V minulosti mali chuť umelo sa uzavrieť pred konkurenciou, ale nepodarilo sa im to.

Taxikári teraz žiadajú pre Uber a pre seba rovnosť. Ich štát predovšetkým prinútil, aby si vybavili licencie. Tie stoja čas (najmenej niekoľko týždňov) a peniaze (spolu s inými dokladmi približne 200 eur).

Priaznivci Uberu majú určite pravdu v tom, že tieto licencie sťažujú prístup na trh a znižujú tak konkurenciu. Ak si chcete napríklad len popri hľadaní práce zajazdiť ako taxikár a máte auto, Uber vám to umožní, no licenciu sa vám kvôli tomu vybavovať neoplatí.

Priaznivci Uberu majú z veľkej časti pravdu aj v tom, že viacero vecí spojených s taxikárskou licenciou sú zbytočnosti. Len na ilustráciu: potrebujete výpis z registra trestov, ktorý spravuje samotný štát. Plne by stačilo, aby ste pri žiadosti podpísali čestné vyhlásenie, že nie ste v podmienke.

Ústne a písomné skúšky potrebné na licenciu (stoja 80 eur) stačí jednoducho vynechať. Šoférsku spôsobilosť či schopnosť poskytnúť prvú pomoc osvedčuje vodičský preukaz. Ostatné pravidlá podnikania v doprave vrátane práv spotrebiteľa jednoducho musíte zobrať na vedomie.

Inak povedané, licencie by sa dali vydávať na počkanie a mohli by byť pokojne zadarmo. Bezpečnosť pasažierov by neklesla, iba by boli klasickí taxikári výrazne menej znevýhodnení a konkurencia na trhu by bola určite vyššia.

Komplikovanejšie to je s požiadavkami na parametre používaných áut. Tu zatiaľ nepočuť hlasy, ktoré by tvrdili, že ide o nezmyselnú alebo príliš tvrdú reguláciu. Naopak, istotu zákazníka, že pôjde kvalitnejším a bezpečnejším autom, to určite zvyšuje.

Preto by splnenie technických požiadaviek na autá mal štát žiadať aj od taxikárov Uberu. Lebo ak niečo vyzerá ako taxík, objednáva sa to ako taxík a platí sa za to ako za taxík, tak to je taxík, aj keby ste desaťkrát prisahali, že je to len zdieľaný mobilný raw koláčik.

A rovnako s daňami. Ak by neexistovala naša prirodzená chuť vyhýbať sa daniam, tak by nás štát možno naozaj utopil v stále vyšších a vyšších sadzbách. No kľúčové je, že ak štát niečo vymáha od jednej skupiny podnikateľov, musí to isté žiadať aj od druhých. Dlhodobo je neúnosné, aby boli taxíky Uber zvýhodnené len tým, že za ne platíme kartou cez webovú aplikáciu.

Buďme vďační za Uber, pretože nás upozornil na to, že od licencovaných taxikárov žiadame zbytočne veľa a škodíme tým trhu. Podporme klasických taxikárov, aby si od štátu vymohli zrušenie všetkých nezmyselných požiadaviek. A chcime zároveň od štátu, aby rozumné požiadavky na prevádzkovanie taxíkov tvrdo vymáhal aj od „uberistov“.

Lebo je tu taká hypotéza, že aj pre spotrebiteľa je dlhodobo lepšia spravodlivosť na trhu ako teraz hneď nižšie ceny postavené na podvode.

(Upravené  28.9. o 17:16 v treťom odseku)