Denník N

Lenka Hlinková: Ženy, ktoré si vyberú prácu v IT sektore, musia byť aj dnes tak trochu rebelky

Lenka Hlinková. Foto N - Peter Lázár
Lenka Hlinková. Foto N – Peter Lázár

Len 13 percent ľudí pracujúcich v IT odvetví na Slovensku tvoria ženy. Lenka Hlinková sa to snaží zmeniť – vzdeláva a motivuje dievčatá a ženy, aby sa vybrali práve týmto smerom. Sama už 14 rokov pracuje v IT sektore, z toho posledných desať rokov ako projektová manažérka pre vývoj softvéru. Vyštudovala ekonómiu, programovať sa naučila až neskôr, ako sama hovorí, „za pochodu“.

V rozhovore opisuje, že keď pracovala ako projektová manažérka v Londýne, sama automaticky vybrala na jeden projekt muža namiesto ženy. „Išlo o projekt pre Audi a automaticky som si myslela, že muži majú bližšie k autám, a pritom som sama celý ten projekt zastrešovala. Uvedomila som si, že sú za tým podvedomé predsudky, ktoré som si tam so sebou priniesla.“

Otvorene však priznáva, že je proti pozitívnej diskriminácii žien v IT odvetví. „Nie som zástankyňou pretláčania žien, ak na tú pozíciu naozaj nemajú potrebné skúsenosti. Druhá vec však je, či sú tie skúsenosti pre danú pozíciu skutočne nevyhnutné, alebo by stačili znalosti, potenciál a ochota učiť sa,“ vysvetľuje.

Kedy sa zrodil váš záujem o počítače? Hrávali ste sa ako dieťa s bábikami, alebo skôr so stavebnicami?

Mala som výhodu, že som mala sestru aj dvoch bratov, takže som sa mohla hrávať s bábikami, ale aj so stavebnicami a s počítačom. Odmalička ma to však veľmi ťahalo k logickým úlohám. Videla som otca, ako lúšti krížovky a kadejaké hádanky. To on mi odmalička podsúval rôzne hlavolamy. Videl, že ma to baví, preto to veľmi podporoval.

Už vtedy ma veľmi lákalo skúmať, rozoberať veci, pýtať sa na to, ako fungujú.

Takže ste sa už vtedy pozerali na technické veci inak ako vaše rovesníčky?

Ja som ani nemala pocit, že by to nebolo vhodné pre dievčatá. Dokonca som sa prihlásila aj na krúžok informatiky, v tom čase ešte veľmi old school. Faktom je, že vtedy ešte nebolo pre deti tak veľa rôznych možností ako dnes. Ani hardvér a softvér ešte zďaleka neboli také lákavé ako dnes.

Mňa to však zaujímalo už vtedy a našťastie som mala vo svojom okolí ľudí, ktorí ma nikdy neodbili, vždy mi odpovedali na moje otázky a keď videli môj záujem, tak ma v tom podporili. Nepovedali mi, že to nie je nič pre dievča.

Prečo záleží na tom, aby sme sa pri výbere hračiek neriadili zaužívanými rodovými stereotypmi?

Myslím si, že veľa volieb, s čím sa dieťa hrá, je v skutočnosti podvedomých, aj preto rodič bežne nekúpi dievčatku autíčko. Už v hračkárstve to máte rozdelené podľa toho, či chcete hračku pre chlapca alebo pre dievča.

Hoci niektorí tvrdia, že ženy a muži majú rovnaké mozgy, nie je to celkom pravda. Výskum  

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy, Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie