Výhoda, ty!

Autor je režisér

Tak to bola udalosť, na ktorú sa dlho nezabudne. US Open 2021. Tenisový kurt vo Flushing Meadows v N. Y. plný ľudí tešiacich sa zo špičkového tenisu, navyše po dlhom covidovom pôste, umocnený dátumom 11. september. Traumatický dátum teroristického útoku sa zmenil na spontánnu oslavu tenisu a života. Všetci chceli, aby bol svet taký ako predtým, pred útokom aj pred covidom.

Lenže nič nie je ako predtým. Ani finále ženského tenisu, do ktorého energicky vtrhli dve tínedžerky – Emma Raducanu z Británie a Leylah Fernandez z Kanady. Všetci, iba ak nemávali britským Union Jackom alebo kanadským javorovým listom, držali palce obom. Zástavy boli len symbolickým identifikačným kódom, lebo ten dnešný je viac ovplyvnený dizajnom globálneho loga. Jedna rukou nakreslená zalomená čiara, akú za číslom odfajkol účtovník alebo muž nakupujúci v obchode podľa ženinho zoznamu potravinových komodít.

Svet môže byť plný sociálnych, klimatických a náboženských problémov – tie vždy boli a zrejme aj dlho budú –, ale spodný vitálny prúd teplého Golfského prúdu ohreje chlad. A komu držali palce diváci tenisového ženského finále? Takým istým, ako je samo publikum v New Yorku, nádherný mix národov, rás, rôznych farieb pokožky. Obe finalistky majú pôvod pestrý ako brazílsky prales, a tak publikum spravodlivo aplauduje obom, strhujúcej kvalite hry a predovšetkým novým hviezdam na tenisovom nebi.

Starí otcovia európskeho rasizmu, gróf Gobineau a Houston Steward Chamberlain (jeho svokor komponoval nordické gýče ako Prsteň Nibelungov a pod.), sa obracajú v hrobe. Paradoxne, práve aristokratický tenis s jeho dokonale korektnými pravidlami sa stal priestorom zmien. Diabol je ukrytý v detaile. Na tenisovom kurte za hráčmi vždy stáli čiaroví rozhodcovia, pešiaci rozhodcu/rozhodkyne na vyvýšenom empire. Napriek korektnosti pravidiel, zavedeniu elektronického jastrabieho oka a kvalite rozhodcov dochádzalo k sporným verdiktom a frustrovaným rozbíjaniam tenisových rakiet. Čiarových rozhodcov s ich možnými omylmi nahradil elektronický systém, loptička skončí za čiarou a strohý hlas oznámi OUT – a je po hádkach. Ako hovorí hlas z jednej televíznej tenisovej reklamy: Advantage you!

Možno je to len prvá lastovička a nemusí ešte nič znamenať. Zložité právne systémy, nefunkčné zákony a zúfalo zastarané preambuly ústav (My, národ slovenský… – koho to dnes zaujíma?) – živé mŕtvoly.

Klik. Z New Yorku na Slovensko. Veselo sa budujú nové cesty na Luník IX, presne ako keď za socializmu mal prísť do okresného mesta súdruh Biľak. Klameme seba aj iných a nevieme odhadnúť, či na pokosené šaštínske pole príde tristotisíc alebo tridsaťtisíc ľudí. A akých? Zaočkovaných alebo nezaočkovaných? A rozpaky: kto to vlastne príde na návštevu? Nie je nejako podozrivo tolerantný?