Denník N

Dezinformácie sa menia, už to nie sú zombíci a šialené teórie, vraví analytička

Katarína Klingová sa dezinformáciám venuje ako analytička v Globsecu. Foto - archív K.K.
Katarína Klingová sa dezinformáciám venuje ako analytička v Globsecu. Foto – archív K.K.

Dezinformácie sa menia a dnes už nie sú také očividné ako kedysi. Namiesto bláznivých teórií sa vytvárajú príbehy, ktoré ľudí postupne smerujú k určitým nepravdám a podsúvajú im konkrétne názory, vraví Katarína Klingová z Globsecu, ktorá sa tejto téme dlhodobo venuje.

„Zoberiete určitý aspekt pravdy a vytvoríte celý príbeh, ktorý je čiastočne pravdivý, no postupne sa vyvinie do konšpiračnej teórie a vytvára vám obraz, ktorý pravdivý nie je,“ vysvetľuje.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • aké dezinformácie a hoaxy sa šírili počas pandémie,
  • prečo ľudia veria, že vlády nadhodnocujú počty chorých na covid,
  • či sa dezinformácie stále najviac šíria na Facebooku,
  • či by sa malo proti dezinformáciám bojovať aj reguláciou sociálnych sietí v EÚ.

Už rok a pol je svet v pandémii koronavírusu. Prinieslo to viac dezinformácií a konšpiračných teórií?

Hoaxy a konšpirácie o zdravotníctve existovali aj predtým, v roku 2017 dokonca bol najúspešnejším hoaxom na Slovensku článok o tom, že rakovinu dokážu zničiť marhuľové kôstky. Už pred pandémiou sa objavovali aj dezinformácie, ktoré sa týkajú očkovania. Antivaxeri boli veľmi aktívni napríklad pri očkovaní proti osýpkam, čo sa prejavilo pred pár rokmi vo viacerých európskych štátoch. V Rumunsku v roku 2017 zomrelo 17 detí na osýpky, Taliansko a Francúzsko v tom čase zavádzali povinné očkovanie proti osýpkam pre deti, ktoré nastupovali do škôlok.

Covid to však zosilnil. Ľudia boli počas pandémie doma, v uzavretých bublinách, a tak viac používali sociálne siete, na ktorých sa šírili dezinformácie. Ešte v marci 2020, čiže na začiatku pandémie, stúpala návštevnosť relevantných médií, pretože ľudia hľadali kvalitné a dôležité informácie o pandémii. Dezinformačné médiá boli v tom čase menej aktívne, no začiatkom leta sa začala vyrovnávať návštevnosť a znovu sa rýchlo šírili konšpirácie. A hlavnou témou bol covid. V marci 2020 15 percent obsahu zo 143 problematických stránok na Facebooku tvorili dezinformácie, hoaxy a konšpiračné teórie. V júli to narástlo na 58 percent.

Aké dezinformácie sa v súvislosti s covidom šírili najčastejšie?

Tie klasické: covid neexistuje, je to len chrípka, je to nástroj na podrobenie ľudí, je za tým tajný plán a jeho autorom je Bill Gates. V západnej Európe to viac bolo spojené aj s 5G, ľudia si totiž mysleli, že vysielače pomáhajú šíriť ochorenie.

Je niečo špecifické, čo sa uchytilo najmä na Slovensku?

U nás sa aktivizovala krajne pravicová scéna, ktorá systematicky šíri dezinformácie napríklad o EÚ alebo NATO. V prvej vlne sa zamerali najmä na dezinformácie o tom, že Rómovia majú rôzne výhody a že sa o nich štát stará viac aj počas pandémie. Takto sa snažili viac polarizovať spoločnosť.

Chceli šírenie covidu aj prostredníctvom dezinformácií využiť na pretláčanie svojej agendy?

Áno. Videli sme rôzne nepravdivé príspevky o tom, ako Rómovia v karanténe dostali tony mäsa a potravín zadarmo. Šírilo sa to celým slovenským Facebookom.

Mňa však prekvapilo, že jedným z najúspešnejších videí bolo vlani v lete video známeho amerického konšpirátora Alexa Jonesa z InfoWars. U nás sa šírilo v skupine Chemtrails Slovensko a bolo o tom, že covid neexistuje a že celé je to tajný plán na kontrolu ľudí.

Zaujímavé je, že už to neboli dezinformácie, ktoré prichádzali z Ruska. Virálnymi sa stávali aj dezinformácie, ktoré prichádzali z Ameriky. Mali titulky, objavila sa tam aj informácia, že video bolo v zahraničí zablokované, čo malo ľudí prilákať. Problém je v tom, že tieto videá boli zablokované v USA, no u nás sa na tých istých sociálnych sieťach mohli šíriť. To ukazuje dvojité štandardy, ktoré sociálne platformy uplatňujú v rozdielnych štátoch alebo regiónoch.

Video Alexa Jonesa, ktoré v USA zablokovali, sa u nás šírilo. Zdroj – archív K. K.

Platí teda, že ľudia, ktorí šíria dezinformácie, nemajú problém zdieľať materiál z akéhokoľvek zdroja, ak zapadá do ich pohľadu na svet alebo vyhovuje ich cieľom?

Použijete čokoľvek, čo vám vyhovuje. Taktika konšpirátorov je nielen šíriť dezinformácie, ale zaplaviť informačný priestor rôznymi naratívmi, ktoré si navzájom môžu protirečiť. Vďaka tomu vytvoríte chaos, nedôveru v spoločnosti, voči verejným inštitúciám aj medzi ľuďmi. Vtedy sa – ak použijeme vojenský výraz – najjednoduchšie obsadzujú krajiny alebo manipulujú ľudia.

Kým prišiel covid, tak veľkú rolu hrali na Slovensku najmä dezinformácie, ktoré súvisia s Ruskom, spochybňovaním EÚ či NATO. Dostali sa za posledný rok a pol do úzadia alebo sa ich autori iba prispôsobili tak, že napríklad na spochybnenie Únie využívali zdravotnícke hoaxy?

Presne tak. Všetko je prepojené. Niektorí aktéri sa snažili prostredníctvom covidu podkopať dôveru proti Západu. Nedôvera v NATO a EÚ bola témou stále, ale naratív sa presunul do zdravotníctva. Viacerí predstavitelia štátu sa síce snažili zdôrazňovať, že nám pomáha EÚ, no mali sme aj aktérov, ktorí zároveň hovorili, že Rusko a Čína toho pre nás robia viac a EÚ je neschopná. Využívali tak nedostatočnú komunikáciu Únie.

Európska únia dodnes na svojej stránke zverejňuje informácie o tom, aké kroky počas pandémie podniká. Mnohé iniciatívy sú však veľmi zložito opísané. Naopak, Rusko a Čína to robia veľmi jednoducho, na krabice so zdravotníckymi pomôckami lepili vlajočky a srdečné odkazy o pomoci. Hrá to úlohu?

To je problém nedostatku strategickej komunikácie. Netýka sa to len EÚ, ale aj členských štátov. Únia robí mnoho vecí, no sú veľmi technické. Ľuďom treba jasne, zrozumiteľne a systematicky vysvetľovať, čo konkrétne pre nich robí. Nie je to o tom, že Únia iba dá peniaze, treba hovoriť, ako presne budú rozdelené v danom meste, ako sa to dotkne konkrétnych ľudí. Na to netreba zabúdať ani pri pláne obnovy.

Jeden zo základných problémov pandémie covidu na Slovensku je, že sa stala testom strategickej a krízovej komunikácie verejných činiteľov a inštitúcií. Tá bola dlhodobo poddimenzovaná. V niečom sa to zlepšilo, no stále v nej sú nedostatky.

Prieskumy verejnej mienky, ktoré sme robili v Globsecu, ukázali, že nezvládnutá druhá vlna enormne zvýšila nedôveru v štát. V októbri 36 percent Slovákov hovorilo, že nedôveruje oficiálnym číslam o covide a myslia si, že sú nadhodnotené. Za päť mesiacov to stúplo na 46 percent. 11 percent Slovákov nám zas po roku pandémie povedalo, že covid neexistuje a je to nástroj na ovládanie ľudí. V tom čase sme už mali viac ako 10-tisíc obetí. 29 percent ľudí si myslelo, že ide o plánovanú operáciu.

Globsec každý rok publikuje správu s názvom Globsec Trends, v ktorej mapuje vývoj verejnej mienky v európskych štátoch a na základe toho identifikuje aj dôležité trendy. Tento rok ste sa zaoberali aj pandémiou a vaše prieskumy v marci ukazovali, že sa chce zaočkovať až 70 percent ľudí. Momentálne to vyzerá tak, že budeme radi, ak sa dostaneme aspoň na 50 percent. Ako si vysvetľujete ten rozdiel?

Náš prieskum z októbra indikoval, že ak ľudia veria verejným inštitúciám, stúpa aj ochota očkovať sa proti covidu. To bolo však pred druhou vlnou, ktoré priniesla veľa obetí na životoch. Dôvera občanov sa presunula smerom k popredným vedeckým pracovníkom a lekárom, ktorým Slováci dôverovali v marci viac ako vláde. Keď sme sa pýtali ľudí, či vláda zvláda pandémiu, prejavilo sa, že sú veľmi nespokojní. V marci sme z desiatich krajín na tom boli najhoršie, až 75 percent ľudí nám vtedy povedalo, že slovenská vláda nezvláda pandémiu. V porovnaní s októbrom to bol nárast o 44 percentuálnych bodov. Reflektuje to, akým spôsobom boli prijímané a komunikované rozhodnutia počas druhej vlny.

Dôvera v lekárov a vedeckých predstaviteľov, ich autorita a aj rozhodnutia boli však systematicky podkopávané. Šírilo sa obrovské množstvo dezinformácií a útočilo sa na vedcov a lekárov. V prvej vlne sme im tlieskali a teraz sa im chodia vyhrážať. Bohužiaľ sa do toho svojimi výrokmi zapojili aj verejní činitelia.

Jednou z dezinformácií, ktoré ste spomínali v Globsec Trends, je, že ľudia veria v manipuláciu s číslami. Skutočný počet prípadov je podľa tejto teórie menší ako čísla, ktoré zverejňujú vlády. Prečo ľudia veria tejto teórii?

Je to kombinácia viacerých faktorov. Jednak je to teória o manipulácii ľudí prostredníctvom covidu, ale súvisí to s tým, že dlhodobo bol u nás chaos v štatistikách. Počas pandémie sa ukázalo, že niektoré verejné orgány nevedia narábať s číslami, nedokážu ich vizualizovať a zber dát je chaotický. To sa prejavilo aj tak, že niektorí ľudia nedôverujú oficiálnym číslam.

Pri číslach zo Slovenska váš prieskum hovorí, že 56 percent ľudí verí farmaceutickým firmám a 72 percent zdravotníkom a vedcom. Pri pohľade na sociálne siete, verejnú debatu, ale aj počty zaočkovaných sa zdá, že je to oveľa menej. Ako si vysvetľujete tento rozpor?

Skupina ľudí, ktorí sú proti, je omnoho hlučnejšia a viditeľnejšia. Samozrejme, že sú to ľudia, ktorí sú nespokojní a frustrovaní z toho, čo sa dialo počas pandémie. Sociálne siete a ich bubliny túto frustráciu zosilňujú, viac ich polarizujú. To je dôsledok sociálnych sietí a dialo sa to aj pred pandémiou.

Ak sa pozrieme na širšie trendy, ktoré nesúvisia len s covidom, aké najväčšie zmeny v tom, ako sa dezinformácie šíria, ste v posledných rokoch zaznamenali?

Dezinformácie analyzujeme od roku 2015 a dnes vieme povedať, že kedysi ich šírila úzkoprofilová skupina ľudí alebo webov na okraji spoločnosti. Čítalo ich malé spektrum ľudí, ktorí nedôverujú systému. Za posledné roky však vidno, že konšpiračné teórie, hoaxy a dezinformácie sa stali súčasťou mainstreamu aj politickej debaty.

Do parlamentu sa dostali rôzni politici, ktorí tieto naratívy pretláčajú, už to nie je len o zahraničných aktéroch. Konšpiračné teórie čoraz viac šíria aj domáci aktéri. Niektoré politické strany sa začali vyslovene profilovať cez tieto témy a snažia sa apelovať na veľkú skupinu ľudí, ktorá verí dezinformáciám.

Dezinformácie sa zmenili aj v tom, že nie sú úplne na prvú. Kedysi to boli skôr očividné a často bláznivé teórie či informácie. Človek im buď hneď uveril, alebo si ich otvoril a povedal si, že je to úplná hlúposť.

Ako napríklad informácie o tom, že na Ukrajine bojujú zombie vojaci.

Napríklad. V roku 2016 sa šírila aj dezinformácia o Hillary Clintonovej, ktorá bola postavená na tom, že podvádza v predvolebnej kampani, pretože organizuje seansy s mŕtvymi ľuďmi, napríklad s Albertom Einsteinom alebo Eleanor Rooseveltovou, ktorí jej potom radia, ako poraziť svojho oponenta. Takéto bláznivé teórie máme aj dnes, dá sa tam zaradiť aj QAnon, ale už to je zložitejšie a je to skôr o formovaní a podsúvaní naratívov.

Čo to znamená?

Vytvárate príbehy, ktoré vás postupne smerujú k určitým dezinformáciám a podsúvajú vám určité názory. Zoberiete určitý aspekt pravdy a vytvoríte celý príbeh, ktorý je čiastočne pravdivý, no postupne sa vyvinie do konšpiračnej teórie a vytvára vám obraz, ktorý pravdivý nie je.

Kedysi Rusko šírilo video o tom, že západní predstavitelia nemajú deti. Malo to indikovať, že sú zlí lídri a nevedia sa postarať o iných ľudí. Dobré riadenie štátu však nezáleží na tom, koľko a či vôbec má daná osoba detí. Toto protizápadné video bolo založené na pravde, no išlo hlavne o to, ako je tento fakt interpretovaný a zasadený do väčšieho príbehu. (Deti nemá Angela Merkelová, Emmanuel Macron, nemala ich ani Theresa Mayová, pozn. red.)

Príkladom je aj video, ktoré sa v roku 2014 začalo šíriť o konflikte na Ukrajine. Spájalo mnoho konšpiračných teórií a tie boli naskladané tak, aby vytvárali ľahko pochopiteľný príbeh. Posolstvom bolo, že Amerika potrebuje veľkú vojnu, preto chce vyprovokovať konflikt na Ukrajine. Bolo veľmi profesionálne spracované a šírilo sa aj v mnohých jazykoch.

Platí pri dezinformáciách, že z dlhodobého hľadiska nie je také podstatné, aby ste uverili konkrétnej teórii, ale aby ste začali spochybňovať jednotlivé informácie a prestali dôverovať médiám a štátu?

Áno, pretože konšpiračné teórie o zombíkoch nie sú to, čo podrýva systém. Ničenie dôvery v médiá je dlhodobé, trvá to roky. Konšpiračné teórie reflektujú aj to, aká je naša politická kultúra, ako politici komunikujú, či si stoja za slovom a aké hodnotové nastavenie prezentujú pred voličmi. Podrývanie demokratickej spoločnosti je dlhodobá záležitosť, rovnako ako budovanie odolnosti voči dezinformáciám.

V Globsecu sme sa im začali venovať po anexii Krymu, keď sme videli, že niektoré internetové portály na Slovensku začali šíriť konšpiračné teórie a ruskú propagandu. Potom to už iba rástlo. Keď vznikal portál konspiratori.sk, zoznam mal približne 60 webov, teraz ich je okolo 200. Podľa portálu blbec.online je na Slovensku vyše 1700 dezinformačných stránok a otvorených skupín na Facebooku. K tomu ešte treba prirátať aj tie uzavreté.

K budovaniu odolnosti treba pristupovať systematicky. Nemôže to riešiť len ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí, obrany a vnútra, musí sa zapájať aj zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej. Nemôžeme budovať kritické myslenie, ak viac ako tretina učiteľov verí konšpiráciám o covide. Dlhodobo hovoríme o tom, že potrebujeme reformu školstva, ale zatiaľ sa nič zásadné nestalo.

Podľa EÚ sa až 63 percent mladých Európanov stretáva s falošnými správami častejšie ako jedenkrát týždenne. Vy ste na mladých cielili pred dvoma rokmi vo svojej kampani, v ktorej boli youtuberi Exploited a Sellasie. Medzi nimi ste rozpútali hraný konflikt na základe falošných správ. Nakoniec ste divákom vysvetlili, že to boli iba dezinformácie a youtuberi ich učili, ako si overovať zdroje. Myslíte si, že spolupráca s influencermi je cesta, ako mladých zaujať, alebo to bola jednorazová akcia?

Kampaň bola veľmi úspešná, zasiahla vyše pol milióna mladých ľudí na Slovensku aj v Česku. Dávalo to zmysel v tej dobe, pretože verejné povedomie o dezinformáciách bolo vtedy medzi mladými iné. V posledných rokoch sa influenceri či verejne známe osobnosti na kampane reklamné veci využívajú intenzívnejšie, čo môže ľudí unavovať, lebo tieto známe osoby sú potom všade. Niekedy je zas problém, že niektorí influenceri sú niekedy na pomedzí, veria niektorým konšpiračným teóriám alebo ich dokonca šíria.

Teraz sa dôvera presúva skôr k mikroinfluencerom. Nemusia to byť verejne známe osobnosti, môže to byť starosta, novinár, lekár, ktorý má bližšie k niektorej komunite a má vyššiu dôveryhodnosť ku konkrétnej cieľom skupine alebo v nejakom konkrétnom regióne. Nájsť vhodného mikroinfluencera na konkrétnu kampaň je však veľmi náročné.

Čo je dnes najsilnejšia platforma, na ktorej sa dezinformácie na Slovensku šíria najviac? Je to stále Facebook?

Stále je to Facebook. Na sociálnych sieťach je obrovský pretlak dezinformácií a práve Facebook je toxické miesto, kde sa šíri veľa konšpiračných teórií, debata sa tam polarizuje a ľudia žijú v informačných bublinách založených na algoritmoch, ktoré im podsúvajú stále toxickejší obsah plný dezinformácií a konšpiračných teórií. Preto sa Globsec zapája do rôznych procesov na európskej úrovni, ktorých cieľom je, aby analógová legislatíva dobehla digitálnu spoločnosť.

Myslíte reguláciu sociálnych sietí, o ktorej sa teraz hovorí na úrovni EÚ?

Áno. Samoregulácia, ktorá tu bola doteraz, nefunguje a je nedostatočná. Tento systém by mal byť dobre nastavený, aby ľudia nemali pocit, že ich niekto cenzuruje. Ľudia majú právo na rôzne názory, ale ak niekto šíri dezinformácie o covide a vakcínach počas pandémie, tak je to problém. Hlavne, ak na to nereagujú sociálne siete, ktoré predtým deklarovali, že svoj priestor budú čistiť.

Darí sa to na Slovensku?

Na Slovensku je jeden oficiálny nezávislý fact-checker Facebooku, ktorý má dozerať na to, aby sa na tejto platforme nešírili dezinformácie. Je to však priestor, v ktorom je 3,5 milióna slovenských používateľov. Nie je možné, aby jeden človek dokázal vyčistiť tento informačný priestor, v ktorom dezinformácie šíri mnoho aktérov. Multimiliardová firma by mala mať špecializované tímy, ktoré by poznali národný kontext a vedeli by promptne reagovať na požiadavky tak verejných inštitúcií, ako aj reagovať na inputy nezávislých fact-checkerov. Sociálne siete by mali v každej krajine aplikovať svoje zásady používania rovnakým spôsobom a tieto firmy zarábajú dosť veľké peniaze na to, aby si vytvorili lokálne tímy, ktoré by za zodpovedali.

Sociálne siete predávajú naše dáta o tom, o čo sa zaujímame, čo sa nám páči, koho a čo sledujeme, a majú z toho obrovské peniaze. Veľký biznis sú však aj dezinformácie. Global Disinformation Index v roku 2019 analyzoval 20-tisíc svetových konšpiračných a dezinformačných portálov a zistil, že za rok dokázali zarobiť štvrť miliardy dolárov z reklamy. Niekto teda reálne zarába na tom, že podrýva demokratické procesy.

Preto treba prinútiť sociálne platformy, aby boli transparentnejšie a vedeli nám povedať, koľko falošných účtov zrušili na Slovensku a prečo to urobili. Tí ľudia by mali vedieť, čo a ako porušili a aké sú dôsledky. Často sa stáva, že ak je niekto zablokovaný na Facebooku, stane sa z jeho martýr. Tak by to však nemalo byť. Väčšia transparentnosť by jasne ukázala, prečo bol daný človek zablokovaný, a vysvetlila by ďalším ľuďom, čo je problematické.

Globsec sa podpísal aj pod otvorený list iniciatívy EU DisInfoLab, ktorý kritizuje EÚ za to, že nie je dostatočne tvrdá v návrhu Zákona o digitálnych službách a môže tak prísť o šancu, ako zabojovať proti dezinformáciám. V čom je teda tá premrhaná príležitosť?

Jedna z vecí, ktoré sme žiadali, bola skutočná regulácia. Okrem toho vyzývame na väčšiu transparentnosť, aby aj užívatelia mali lepší prehľad o tom, ako na nich cieli reklama. Chceme lepší prístup k dátam a to, aby sociálne platformy poskytovali agregované dáta pre každú krajinu. Môžete mať informácie, že Facebook od októbra do decembra zablokoval 1,3 miliardy falošných účtov, ale neviete, koľko z nich bolo napríklad na Slovensku.

Debatuje sa aj o tom, že by prístup k dátam, ktoré bude poskytovať Facebook, nemali mať len akademici z prestížnych univerzít, ale aj novinári či analytici z think-thankov, ktorí by mohli s dátami po určitej previerke pracovať. No a dôležitá je aj lepšia ochrana whistleblowerov, ktorí pracovali pre tieto sociálne platformy.

Katarína Klingová

Foto – archív K.K.

Analytička organizácie GLOBSEC. Od roku 2016 analyzuje dezinformácie, hybridné hrozby a venuje sa strategickej komunikácii. V minulosti pracovala pre Transparency International Slovensko a Európsku komisiu. Vyštudovala politológiu na Central European University v Budapešti a európske štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave.


Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Európska únia

Globsec

Hoaxy a propaganda

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie