Denník N

Zabudnite na včeličky a bociany, takto sa rodia deti

Kniha Cesta na svet pomôže rodičom a deťom odpovedať na otázku, ako deti prichádzajú na svet.
Kniha Cesta na svet pomôže rodičom a deťom odpovedať na otázku, ako deti prichádzajú na svet.

„Deti sa otvorene pýtajú, ako prišli na svet – tak prečo im otvorene a pravdivo neodpovedať?“ pýta sa Jana H. Hoffstädter. Napísala knihu, ktorá rodičom a deťom pomôže zvládnuť jednu z najzložitejších otázok.

„Ahojte, volám sa Edo. Vždy som chcel vedieť, ako prichádzajú na svet bábätká. Toľko som sa na to mamy vypytoval, až sa rozhodla, že o tom napíše knižku,“ znie z videa hlas malého chlapca, kým ruka ilustrátorky Petry Lukovicsovej šikovne kreslí obrázky. Bociana, srdiečka, zaľúbené pohľady dievčaťa a chlapca, ale aj spermie a vajíčko.

Mohlo by sa zdať, že toto je len nejaký fiktívny, umný reklamný ťah, ale fakt je ten, že Edo je skutočný. A skutočne sa veľa pýtal. Až toľko, že sa stal najväčšou inšpiráciou hlavnej postavy v knihe Cesta na svet. Tá deťom a ich rodičom pomáha odpovedať na otázku, ktorá sa mnohým môže javiť ešte zložitejšia než záhada Veľkého tresku.

Niektoré deti sa ju začnú pýtať, už keď majú tri-štyri roky, iné neskôr, ale isté je, že žiadneho rodiča neminie. A aj tak sa na ňu nedá úplne pripraviť. „Človek ostane zaskočený. Celý čas tuší, že už to príde, ale keď sa to naozaj stane a dieťa sa spýta, ako prišlo na svet, ostane aspoň na pár sekúnd v pomykove a začne tuho rozmýšľať, ako to vlastne povedať,“ hovorí Jana H. Hoffstädter.

Už si nepamätá, kedy presne padla prvá otázka od jej Eda. Nikdy mu nemala v úmysle rozprávať o včeličkách a bocianoch, ale tiež ju trochu zaskočila. Najmä však to, že Edove otázky „Prečo?“ a „Ako?“ nemali konca.

Ilustrácie Petry Lukovicsovej v knihe Cesta na svet.
Ilustrácie Petry Lukovicsovej v knihe Cesta na svet.

cesta-nko8 cesta-nko10

On už všetko vie, ale čo ostatní?

„Išli sme spolu do kníhkupectva a začali sme v regáloch hľadať knihu, ktorá by nám s tým trochu pomohla, v ktorej by boli aj dobré obrázky, aj primeraný text. Nič uspokojivé sme však nenašli. Buď bol náročný text, alebo, naopak, príliš skresľujúci; nepáčili sa nám ani ilustrácie,“ hovorí Jana. Najdôležitejšie však bolo iné kritérium – nájsť knihu, ktorá by deťom vysvetľovala ich cestu na svet citlivo, pravdivo a otvorene.

„Oni sa otvorene pýtajú a potrebujú dostať otvorené odpovede. Niektoré deti sa uspokoja s jednoduchou odpoveďou, ale tomu môjmu to nestačilo,“ rozpráva Jana. „Edo sa pýtal aj na Veľký tresk a jeho otázky ‚Prečo?‘ stále pokračujú, lebo nevie prísť na to, ako z ničoho mohlo vzniknúť niečo. Ale aspoň pri otázke, ako prišiel na svet on, je odpoveď celkom jasná – stačí ju len vedieť povedať.“

Na knihe pracovala približne tri roky, už je takmer hotová. Vyjsť by mala o pár týždňov, kúpiť v predpredaji sa dá už teraz. Ilustrácie kreslila Petra Lukovicsová, za grafickú úpravu zodpovedá Boris Meluš a text prešiel cez odborníčky – psychologičku Evu Polákovú aj gynekologičku Zuzanu Šebíkovú, aby sa v knihe neobjavilo čosi, čo ešte dieťa nedokáže pochopiť, a aby sedeli aj všetky anatomické údaje.

„Nie je to kniha na dobrú noc, je to kniha pre deti a ich rodičov – mali by si ju čítať spolu, rozprávať sa o nej a vysvetľovať, ak niečomu dieťa nerozumie,“ hovorí Jana. Netreba sa báť odborného jazyka ani nudného opisného textu. Rozprávačom je totiž Edo.

„Tak ako sa najprv pýtal on, potom som sa pýtala aj ja jeho. Písala som, potom som mu to čítala a on ma opravoval, že tak to veru nepovedal,“ hovorí Jana. Neskôr ju dokonca Edo presvedčil, že jeho knižná podoba musí ostať pri pôrode svojej sestry až do konca, že to skrátka nemôže len tak prespať, ako bol pôvodný plán.


cesta-nko11 cesta-nko3 cesta-nko12

Kto je rodina

V útlej knižke sa deti postupne dozvedajú, ako sa vyvíja a funguje ľudské telo, ako prebieha sex, ako sa vyvíja plod dieťaťa aj to, ako sa napokon narodí. Pomedzi to sa dozvedia, čo znamená, keď idú dvaja ľudia na rande, aké je ťažké naučiť sa plávať a potápať, a že rodinu netvorí iba kombinácia otec, mama a deti.

„Na začiatku som v knihe chcela obsiahnuť veľa tém, ale potom som zistila, že by to bolo príliš komplikované. Ostali však niektoré, na ktorých som trvala,“ hovorí Jana H. Hoffstädter.

Jednou z nich je kapitola o rodine. Tá knižná rodina je úplne bežná – otec, mama a malý Edo, ku ktorému pribudne sestra. Jana však vie, že to nefunguje iba takto, a považuje za zbytočné skrývať to pred deťmi. „Stretávajú sa s tým už v škôlke, rozprávajú sa o tom, rodičia ich spolužiakov sa rozvádzajú, prípadne prichádzajú do kontaktu s deťmi, ktoré sú adoptované, alebo s pármi, ktoré netvoria iba muži so ženami. Bolo pre mňa dôležité povedať, že rodinou môže byť ktokoľvek, kto sa za ňu vyhlási – aj ja som istý čas žila sama s Edom a urážalo ma, ak ktosi tvrdil, že nespadáme do predstavy o rodine,“ hovorí.

Rovnako sa jej zdalo zbytočné tváriť sa, že deti sa môžu narodiť až po svadbe alebo že sex slúži iba na to, aby pár splodil dieťa. Nechce, aby sa to vnímalo ako gesto proti inému názoru. Iba otvorene hovorí o tom, na čo deti skrátka prídu – a ak im to nikto nepovie, tak sa to dozvedia samy. So svojím synom sa otvorene baví aj o homosexualite a otázka v knihe, prečo si napríklad dvaja muži či ženy nesmú adoptovať deti, keď ich spolu prirodzene mať nemôžu, vraj prišla spontánne od Eda. „Je jasné, že niekoho tieto témy od knihy odradia, lebo budú mať pocit, že je to pretláčanie nejakého môjho názoru. Fakt je však ten, že mnohé z nich vzišli veľmi prirodzene v rozhovoroch s dieťaťom. Mnohé veci vidia deti inak ako dospelí, sú čisté a bez predsudkov, tak tu tiež dostali miesto.“

Téma, na ktorej autorka trvala sama, sa týka zneužívania detí dospelými. „Je to niečo, čo mnohí vidieť nechcú a nepripúšťajú si, že čosi také existuje, ako sa aj mnoho škôl tvári, že sa ich netýka šikana, hoci všetci vieme, že je to inak. Toto je podobný, ba ešte zložitejší problém. V texte sa prihovárame najmä rodičom – ak chcú, môžu tému otvoriť, vysvetliť a ukázať, že je medzi nimi dôvera a deti sa nemusia báť a prísť za nimi s akoukoľvek témou.“

janka-cvJana H. Hoffstädter (1980)
Vyštudovala Viedenskú univerzitu, dnes vyučuje nemčinu a občas prekladá. V minulosti pôsobila aj v redakcii denníka SME, po návrate z materskej dovolenky pracovala v treťom sektore, najmä s mladými ľuďmi. Vlani strávila s celou rodinou rok v Mexiku, pre ktoré jej srdce bije dodnes.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie