Denník N

Partnerov, ktorí sa k nám biologicky hodia, môže byť veľa. Oveľa ťažšie je nájsť toho, kto nám vyhovuje aj z iných stránok

Jaroslava Babková. Foto – Dorota Holubová
Jaroslava Babková. Foto – Dorota Holubová

Ak hľadáte partnera na internete, čo najskôr sa s ním stretnite aj naživo, radí genetička Jaroslava Babková. „Môžete sa namotať na nejakú predstavu, ktorá je úplne vzdialená od reality, a výsledkom sú často veľké sklamania,“ hovorí v rozhovore. Problémom dnešnej doby podľa nej je, že sa často ochudobňujeme o biologickú interakciu, tá má pritom pre nás stále kľúčový význam.

V rozhovore sa dozviete:

  • ako sa dá určiť biologická kompatibilita partnerov,
  • kedy sa môžeme pri výbere partnera pomýliť,
  • čo sa deje v tele počas zamilovanosti,
  • ktorý hormón zodpovedá za vernosť,
  • ako môže testosterón súvisieť s intelektovým nadaním a autizmom.

Rozhovor je súčasťou projektu persONA, ktorý pripravujeme v spolupráci s fotografkou Dorotou Holubovou. Súčasťou projektu budú rozhovory s inšpirujúcimi ženskými osobnosťami.

Ako genetička sa venujete aj otázke biologickej kompatibility partnerov. V jednom rozhovore ste povedali, že keď sa partneri k sebe z biologickej stránky nehodia, v niektorých prípadoch to môže viesť aj k neplodnosti páru. Ako sa to dá vysvetliť?

Aby sme odpovedali na túto otázku, musíme sa vrátiť do živočíšnej ríše, konkrétne k jednoduchším živočíchom, ako sú napríklad hlodavce. Žijú v komunitách, a keď sa potrebujú páriť, príroda chce, aby sa nepárili dvaja príbuzní. Ako vieme, príbuzenské kríženie vedie k tomu, že u potomstva môžu vyplávať na povrch genetické abnormality. Inými slovami, príroda chce, aby sa párili dvaja odlišní jedinci, aby vznikala čo najväčšia variabilita – to je pre náš život a evolúciu najdôležitejšie.

Nižšie živočíchy nemajú ako zistiť, kto je ich príbuzný. My ľudia to vieme, lebo sme súčasťou sociálnej spoločnosti, kde fungujú určité väzby. Ale myši to nevedia. Preto na to príroda zriadila špeciálny mechanizmus – vyňuchanie si partnera.

Ako teda funguje?

Hlodavce si vyberajú partnera na párenie podľa toho, kto im najviac vonia. A práve ten, kto im vonia najviac, je od nich aj geneticky odlišný. Naopak, ten jedinec, ktorý je im príbuzný, im nevonia a nevyberú si ho na párenie.

Nevieme, prečo je tento mechanizmus založený práve na čuchu. Tak si to príroda vystavala a evolučne sa to zakonzervovalo až k nám ľuďom. To znamená, že aj my si máme „vyvoňať“ toho pravého, ktorý je od nás geneticky čo najviac odlišný. Je to tak práve preto, že keď sa takíto dvaja ľudia stretnú a splodia spolu potomstvo, bude ich potomstvo čo najlepšie vyzbrojené do meniaceho sa prostredia.

Chápem to správne, že každý jedinec prináša do vzťahu svoju vlastnú imunitnú výbavu a čím odlišnejšia je tá výbava, tým bohatší imunitný arzenál môže mať potomstvo?

Áno. Obrazne sa dá povedať, že ja mám istú výbavu zbraní, môj muž má inú paletu zbraní. Keď sa spojíme, namixuje sa to a naše potomstvo dostane najširšie spektrum od nás oboch. Naše deti potom môžu byť odolnejšie, robustnejšie, dobre vybavené proti patogénom, vírusom a rôznym odchýlkam vo vonkajšom prostredí. Dokážu prežiť a prospievať.

Dobre, čo sa deje, keď ten hlas biológie nepočúvame?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Projekt PersONA

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Veda

Teraz najčítanejšie