Denník N

Do roka a pol má v Európe vzniknúť nový štát

Podporovatelia nezávislosti Katalánska. Foto – TASR/AP
Podporovatelia nezávislosti Katalánska. Foto – TASR/AP

Regionálne voľby v Katalánsku vyhrali separatisti. Chcú prijať novú ústavu a vyhlásiť nezávislosť od španielskej vlády. Španielsko je nedeliteľné, odkazuje im Madrid.

Viete, čo majú spoločné Cesc Fabregas, Gerard Piqué či Xavi Hernandéz?

Okrem toho, že tvorili základ španielskeho futbalového tímu, ktorý vyhral jeden svetový a dva európske šampionáty, mohli by všetci štyria hrať aj za úplne iný národný tím. Hoci oficiálne hrajú za Španielsko, všetci pochádzajú z Katalánska – autonómnej oblasti na severe Španielska, kde v nedeľňajších voľbách získali väčšinu politické strany, ktoré chcú, aby sa z dnešného španielskeho regiónu stala samostatná republika.

„Katalánci povedali nezávislosti áno. V miestnom parlamente máme jasnú väčšinu, aby sme sa podľa toho zariadili,“ vyhlásil podľa BBC Artur Mas, súčasný prezident Katalánska.

No pokiaľ samostatné Katalánsko by zrejme nemalo veľký problém preraziť na futbalovej scéne, oveľa ťažšie to bude mať na medzinárodnom poli. V ofsajde ich drží Španielsko, ktoré ich nezávislosť odmieta.

Rovnako by mal o starosť navyše Brusel. Išlo by totiž o prvý prípad, keď by sa od členského štátu Únie odpojil samostatný štát.

Rok a pol

Katalánski separatisti, ktorí ovládli väčšinu regionálneho parlamentu, už avizovali, že nezávislosť od Španielska vyhlásia do 18 mesiacov. Nezávisle od toho, čo si o tom bude myslieť vláda v Madride, ktorá Katalánsko aj naďalej považuje za pevnú súčasť krajiny.

„Je čas,“ tvrdili Kataláncom politici, ktorí chcú región osamostatniť. Otázkou zostáva, ako presne to spravia.

Katalánsky prezident Mas podľa BBC hovoril o tom, že nová vláda chce čo najrýchlejšie vybudovať inštitúcie, ktoré potrebuje každý štát – diplomatickú službu, centrálnu banku, daňové úrady a vlastnú armádu. A do pol roka by mal byť na stole aj návrh prvej katalánskej ústavy.

Také jednoduché to však nebude. Pravicová koalícia „Spolu za áno“ bude totiž musieť vytvoriť vládu s krajne ľavicovou Kandidátkou ľudovej jednoty (CUP). Obe strany síce spája túžba po nezávislosti, no tým sa podobnosti končia.

„Vo svojom programe CUP odmieta Úniu, eurozónu aj NATO. Podporuje znárodnenie kľúčových odvetví a je za viac štátnych zásahov do bankového sektora,“ napísal denník Financial Times.

A okrem problémov na domácej scéne si budú Katalánci musieť poradiť aj s odporom španielskej vlády.

Madrid sa bude brániť

Pravicový premiér Mariano Rajoy a jeho strana dlhodobo odmietajú akékoľvek snahy o väčšiu nezávislosť regiónu (čo je hlavný dôvod, prečo Španieli doteraz neuznali Kosovo) a na svojej strane majú aj španielsky ústavný súd.

Ten ešte v roku 2010 zrušil platnosť viacerých častí zákona o autonómii Katalánska, medzi nimi aj snahy o väčšiu rozpočtovú nezávislosť. To bol podľa analytikov jeden z kľúčových momentov, keď si Španieli pohnevali väčšinu Kataláncov.

Nie je však zďaleka isté, či až tak, aby väčšina z nich nakoniec vyhlásenie nezávislosti podporila.

Aj keď separatisti tvrdia, že najnovšie voľby hovoria jasne – väčšinu poslancov pri účasti 78 percent voličov získali práve oni –, v skutočnosti nezískali väčšinu voličských hlasov. Vláda v Madride však referendum o nezávislosti Katalánska – napríklad po vzore Škótska – stále odmieta.

„Bola by to pre nás lepšia možnosť, no zostali nám len tieto voľby,“ vyhlásil Mas podľa BBC ešte pred dvoma týždňami. Referenda sa však možno Katalánci dočkajú.

Už v decembri sa v krajine konajú parlamentné voľby a súčasná pravicová vláda môže skončiť. Španielski socialisti či populárne hnutie Podemos sú síce proti nezávislosti Katalánska, na rozdiel od Rajoyovej vlády sú však ochotní Kataláncom priznať väčšiu autonómiu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie