Denník N

Nie je to len kopa kamenia a cieľ výletu. Čo znamená, že hrad Uhrovec zažíva dobré časy

Zrekonštruovaná hospodárska budova na hrade Uhrovec. Foto – Peter Čintalan
Zrekonštruovaná hospodárska budova na hrade Uhrovec. Foto – Peter Čintalan

Bol to statusový symbol rodiny Zaiovcov, potom zabudnutá ruina a dnes je to miesto bohatého spoločenského významu.

Najprv je to bod na horizonte a cieľ rodinného výletu. Vystúpite k nemu lesom, máte dávku pohybu, dýchate čerstvý vzduch. Hore vás čaká kopa kamenia a krásny výhľad na okolie. Zjete namastené chleby a pri prechádzke zrúcaninou sa na vás možno nalepí čosi z histórie.

Takto vyzerá program návštev mnohých slovenských hradov a aj ich vnímanie v spoločnosti. Ide o – často veľmi podobné – fragmenty historických múrov, ktoré buď romanticky chátrajú, alebo sa o nich z nie celkom pochopiteľných dôvodov starajú skupiny nadšencov. Sú to miesta, kam sa ako atrakcia hodí bitka rytierov v dobovom oblečení a pohár piva v plaste pri zapadajúcom slnku.

A potom je tu napríklad hrad Uhrovec. Fotografia jeho nanovo zastrešenej a zrekonštruovanej hospodárskej budovy sa stala hitom internetu. Súvisí to aj s tým, že porota architektonického ocenenia CE ZA AR tento objekt vybrala medzi finalistov aktuálneho ročníka. Zďaleka tu však nejde len o vizuálny efekt.

Príbeh obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky, nachádzajúcej sa pätnásť kilometrov od Bánoviec nad Bebravou, je príkladom cieľavedomého oživenia ruiny, ktorého spoločenský význam výrazne presahuje prosté sprístupnenie možného cieľa výletov.

Z priebehu rekonštrukcie hospodárskej budovy. Foto – archív Občianskeho združenia Hrad Uhrovec

Náhodné a osudové

„Prišiel som sem v roku 2002 a už som na hrade ostal,“ opisuje svoju prvú návštevu Martin Varga, predseda Občianskeho združenia Hrad Uhrovec, ktoré objekt spravuje. Napriek tomu, že už je to takmer dvadsať rokov, Varga nie je žiadny šedivý veterán, ale architekt a doktorand na Fakulte architektúry a dizajnu bratislavskej technickej univerzity.

Na hrad zablúdil úplnou náhodou ako stredoškolák, keď ako vedúci tábora Stromu života hľadal vhodnú lokalitu, kde by dobrovoľníci mohli rozvíjať svoje schopnosti. Okamžite ho zaujalo toto miesto odrezané od civilizácie a nachádzajúce sa mimo mapy notoricky známych slovenských hradísk.

V tých časoch sa formovala Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, ktorá bola vtedajšou správkyňou hradu. Títo ľudia priniesli na tú dobu veľmi odvážne myšlienky k obnove historických objektov. Vargu oslovil prístup a fundovanosť skupiny archeológov a historikov, ktorí na tomto mieste pracovali. V priebehu ďalších rokov sa stal ich nasledovníkom a prevzal žezlo.

Celkový pohľad na hrad. Foto – archív Občianskeho združenia Hrad Uhrovec

Vnímanie v čase

Hrad Uhrovec, ktorého počiatky siahajú do trinásteho storočia, mal vo viacerých ohľadoch šťastie. Predovšetkým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Kultúra

Teraz najčítanejšie