Utópia v Leninovej záhrade: Ako sa Čechoslováci vydali do Kirgizska hľadať robotnícky raj na zemi
Novinár Lukáš Onderčanin napísal výnimočné (a výnimočne dobre čitateľné) zhrnutie príbehu československej komúny Interhelpo.
Znie to tak dobrodružne, až sa to zdá byť neuveriteľné. Neveľmi známy príbeh z našich dejín sa začína v kirgizskom meste Karakol pod zasneženými štítmi Ťanšanu, odkiaľ sa istý Rudolf Mareček, rodák z Moravy, revolucionár, boľševik, idealista a nadšený zakladateľ komún, vydáva v roku 1918 na koni na expedíciu cez karakolský priesmyk do čínskeho pohraničia, odkiaľ má na pokyn sovietskej vlády priviezť späť miestnych Kirgizov.
Obchodník s utópiou
Tak znie názov jednej kapitoly a je veľmi výstižný. Už len samotný Marečkov životný príbeh by vystačil na knihu, ale v reportáži novinára Lukáša Onderčanina – Utópia v Leninovej záhrade o československej komúne Interhelpo v Kirgizsku – hrá súdruh Mareček len jednu z úloh – hoci dôležitú.
Tento stolár z Nového Hrozenkova založil v Karakole – vtedajšom Prževalsku – komúnu Novaja Era a posmelený jej prvými úspechmi začal o komúnach rečniť na komunistických zjazdoch. Začal byť presvedčený, že aj Československo je už na sovietske myšlienky pripravené. A tak sa v roku 1921 vrátil domov.
Popri vedení krúžka medzinárodného jazyka ido s nadšením rozprával o boľševickej revolúcii, ktorú zažil v Rusku, až napokon v Žiline predstavil svoj úmysel – rozhodol sa zorganizovať československé robotnícke priemyselné družstvo zložené z dobrovoľníkov, ktorí odcestujú do Kirgízie a budú tam stavať družstevné podniky a továrne – bude to pomoc pri budovaní mladej sovietskej republiky. Projekt nazval Interhelpo, čo v jazyku ido znamenalo vzájomná pomoc.
Hoci v Československu v tom čase vládla katastrofálna nezamestnanosť, presvedčiť ľudí, aby sa k jeho projektu pridali, nebolo tak úplne jednoduché, pretože