O príťažlivosti cibule a rozsievačovi nádeje

Keď hlúčiky hostí v pondelok pomaly opúšťali prezidentskú záhradu, popri silných dojmoch z príhovoru prezidentky Čaputovej i pápeža Františka viseli vo vzduchu otázky. Prečo prišiel na dlhšiu návštevu práve k nám? Ako dosiahnuť, aby sa jeho slová dostali aj do sŕdc ľudí, ktorí zmýšľajú inak ako on? Čo napokon táto návšteva prinesie?

V debate o tom, prečo si zvolil Slovensko, padali rôzne argumenty. Chcel povzbudiť ľudí vo viere, ktorá u nás oslabla, hovoria jedni. A urobiť to po svojom: nenariekať nad stratou zmyslu pre Boha a radosti viery, „nezabarikádovať sa v pevnosti obranného katolicizmu“, nepestovať „rigidnú religiozitu“, nesúdiť a neobviňovať iných. Pokúsiť sa o tvorivosť evanjelia, viesť dialóg so svetom aj s hľadajúcimi a neveriacimi. Byť pokornou cirkvou, nezameriavať sa na samu seba, ponoriť sa do skutočného života ľudí. Keď človek pápeža Františka počúva, nevdojak mu príde na um, že to platí aj pre iné inštitúcie či organizácie vrátane politických strán.

Pápež František prišiel práve v čase sviatkov, keď by ľudia azda mohli byť vnímavejší na jeho slová. Gréckokatolíci si spolu s ním uctili sviatok povýšenia Svätého kríža. Homíliu v šaštínskej Bazilike prednesie v deň, keď katolíci slávia sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska. K tej má pápež hlboký vzťah, potvrdzujú ďalší. Púť v Šaštíne sa koná po jeho operácii, chce sa tak Panne Márii poďakovať a zveriť jej všetkých, ktorí sa nachádzajú v stave krehkosti, zraniteľnosti, utrpenia vrátane toho fyzického, spôsobeného pandémiou.

Zazneli aj hlasy, podľa ktorých dlhším pobytom na Slovensku na rozdiel od Maďarska dal najavo, že nesúhlasí s nacionalisticko-populistickými tónmi v politike maďarského premiéra.

Viacerí pripomínajú, ako na pápeža zapôsobilo pozvanie prezidentky Čaputovej: pri jej návšteve vo Vatikáne medzi nimi zavládla osobná harmónia a hodnotový súzvuk. To sa, mimochodom, potvrdilo v štátnickom prejave prezidentky: privítala ním „jednu z najväčších mravných a duchovných autorít súčasného ľudstva“, ktorej „spôsob hlásania evanjelia a osobný mravný príklad oslovuje aj ľudí ďaleko za viditeľnými hranicami katolíckej cirkvi“.

Autoritu, ktorá varuje „pred najväčšími nebezpečenstvami našej doby – populizmom, národným sebectvom, fundamentalizmom a fanatizmom“ a ktorá je proti zneužívaniu náboženstva na politické ciele. Prezidentka dokázala prerozprávať dejiny Slovenska v neobyčajne výstižnej skratke: „Naše dedičstvo tvoria osudové zápasy o prežitie, o dôstojnosť, o jazyk, o individuálnu aj národnú slobodu, o uznanie, o toleranciu voči menšinám, o uchovanie viery či prírodnej rozmanitosti. Aj po chybách a porážkach sme sa dokázali opäť postaviť na nohy.“

Pápež možno prišiel aj preto, lebo vie, aké dôležité sú priame