Denník N

Znaky a symboly vládnu svetu, nie slová a zákony

Vladislav Rostoka v knihe CIPÁR & LOGO. ET… C hovorí, že Miroslav Cipár je majstrom všetkých druhov vizuálneho umenia a živou legendou slovenskej i svetovej výtvarnej scény.

Kreslí, maľuje, ilustruje, vytvára logá, značky, symboly, je dizajnérom, grafikom. Vystavuje, robí si katalógy k výstavám. Zhovára sa. Píše, a píšu o ňom iní. Spracúva všetko, čo sa mu dostane do rúk. Miro Cipár je výtvarník, vizuálny umelec. Všetko sa uňho mení na obraz. Aj logotypy, značky, ilustrácie. Obraz je uňho dominantný, slovami, aj vlastnými, obrazy obkladá. Vyňatú pred zátvorkou hovorí vetu, že znaky a symboly vládnu svetu, nie slová a zákony…

Miro Cipár si až obsedantne uvedomuje, že to všetko nestačí len prezentovať, pred-staviť, vystaviť. Knihou sa uchováva trvalejšie a lepšie ako digitálne. Katalógy sú pamäťou výstav, ale monografie pamäťou výtvarníka. Aj preto si Miro Cipár vybudoval prebieravý, neprieberčivý vzťah k autorom textov do svojich monografií. K Fedorovi Kriškovi, Eve Trojanovej, Ivanovi Jančárovi, Vladislavovi Rostokovi, Františkovi Hološovskému, k Ľudovi Hološkovi a Ľubovi Longauerovi, ale aj k spisovateľom, k Paľovi Vilikovskému, k rodákovi a rovesníkovi Ľubovi Feldekovi, k rovesníkovi Milanovi Resutíkovi, rodákovi Igorovi Otčenášovi.

Celoživotný lokálpatriot

Miro vie vychádzať s ľuďmi, ale od začiatku boli preňho dôležití práve rodáci a rovesníci. Sú preňho silnými kategóriami. V živote sa do všeličoho vplietol, s mnohými sa preplietol a mnohí sa k nemu priplietli. Mal vždy väčší vzťah k priateľstvám ako k skupinovým podujatiam. Spája sa v ňom semetešský otec, čo prežil s prestrelenou hlavou v hrobe, ktorý mu vykopali Nemci na jeseň 1944, po Povstaní, s rokom 1959, keď sa oženil s Vilmou Lángovou, lebo si so sebou na štúdiá priniesol klobúk a v klobúku sa dá ženiť.

Píše, že mal vtedy všestranné záujmy a recesistické sklony, ale v tomto prípade to tak zrejme nebolo, veď im to s Vilmou vydržalo pekne až podnes. Spája sa s ním aj kozmonaut Eugene Cernan na kysuckej návšteve v roku 1994, keď sa stal Semeteš stredom a pupkom sveta, lebo Miro je celoživotný lokálpatriot. A vo Washingtone v roku 2002 sa spája Miro Cipár

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie