Miesto sa dá kúpiť ako na eBayi. Bosnu po vojne futbalisti spojili, teraz sa navzájom označujú za kriminálnikov

Pred siedmimi rokmi bola Bosna a Hercegovina jedným z najnebezpečnejších tímov v Európe. Dokázala zdolávať aj favoritov a po rokoch sklamaní prvý raz v histórii postúpila na veľký turnaj, na MS 2014 do Brazílie. Na svetovom šampionáte hrala ofenzívny futbal a takmer sa dostala do osemfinále.

Teraz je však vo veľkej kríze. Keď v septembri v priateľskom zápase porazila Kuvajt, išlo o jej prvé víťazstvo po 660 dňoch. Predtým naposledy vyhrala ešte v novembri 2019, a to nad Lichtenštajnskom v kvalifikácii o postup na Euro. Po víťazstve nad Kuvajtom prišlo ďalšie prekvapenie: Bosna doma iba remizovala s Kazachstanom.

„Táto reprezentácia nie je dobrá pre moje zdravie. Keď niekoho milujete a ten vám aj tak vždy zlomí srdce, potom je to ťažké,“ napísal na Twitteri administrátor účtu o bosnianskom futbale.

Kríza Bosny však nie je iba o katastrofálnych výsledkoch. Na začiatku septembra totiž v krajine vypukol obrovský škandál. Miestni novinári odhalili, že miesto v reprezentácii sa dá jednoducho kúpiť.

Nahnevaných fanúšikov podporil aj Asmir Begović, brankár Evertonu a bývalá opora Bosny, ktorý svojho bývalého spoluhráča nazval „kriminálnikom“.

Víťazstvo nad Slovenskom

Úspešný príbeh Bosny sa začal v Žiline. V septembri 2013 už Slovensko malo iba teoretickú šancu na postup na svetový šampionát a Slovenský futbalový zväz najal nového trénera – Jána Kozáka staršieho. Čakal ho kvalifikačný dvojzápas s Bosnou, ktorá bola najkvalitnejším mužstvom v skupine. Slovensko pod Kozákom však v prvom dueli vonku prekvapujúco vyhralo.

Fanúšikovia Bosny sa preto odvety veľmi báli. Opakoval sa totiž scenár z predchádzajúcich kvalifikácií. Bosniaci hrali pekný futbal a dávali veľa gólov, ale v rozhodujúcich momentoch zlyhali. Keď prehrali so Slovenskom, v tabuľke sa na nich dotiahli Gréci. Bosna však nechcela prísť o ďalší turnaj. V predchádzajúcich dvoch kvalifikáciách vypadla v barážach s Portugalskom.

Na štadióne v Žiline bolo viac fanúšikov z Bosny ako domácich, hostia tvorili drvivú väčšinu z 10-tisícovej návštevy. „Okolo päťdesiat bosnianskych novinárov na tribúne bolo poriadne nervóznych,“ opisuje reportér James Montague, ktorý bol v ten deň v Žiline, v knihe Thirty One Nil (Tridsaťjeden nula). „Fajčili a mrvili sa a zápas sledovali v úplnej tichosti. V ten večer tu nikto nechcel byť – bosnianski hráči, tréner ani novinári.“

Bosna sa bála, že opäť zlyhá na posledných prekážkach. V prvom polčase sa obavy začali napĺňať, prvý gól totiž strelil Marek Hamšík. Bosna reagovala zúrivou ofenzívou a po prestávke stav otočila gólmi Ermina Bičakčića a Izeta Hajrovića. Bosniaci potom posledné zápasy kvalifikácie s Lichtenštajnskom a Litvou už zvládli.

Pre miestny futbal išlo o obrovský úspech. „Zmajevi“ (Draci), ako znie prezývka bosnianskej reprezentácie, postúpili na MS, kde sa v skupine stretli s Argentínou, Nigériou a Iránom. Nad Iránom vyhrali, ale keďže prehrali s Nigériou, skončili tretí a vypadli.

Príklad pre spoločnosť

Nešlo však len o futbal. Bosniansky tím bol symbolom celej krajiny, jednotnej Bosny a Hercegoviny. Na jej území sa narodili aj Vedran Čorluka, Dejan Lovren či Nikica Jelavić, ale všetci sa rozhodli hrať za Chorvátsko.

Bosna napriek tomu mala dosť svojich kvalitných hráčov a v kádri vznikol etnický mix, ktorý vystihoval celú krajinu. Útočník Edin Džeko a tvorca hry Miralem Pjanić sú etnickými Bosniakmi, záložníci Zvjezdan Misimović a Sejad Salihović bosnianskymi Srbmi a obrancovia Mensur Mujdža a Toni Šunjić majú chorvátsky pôvod.

Na ihrisku im však politika ani náboženstvo neprekážali. „Ak by to bolo podľa politikov, Bosniak by prihrával Bosniakovi, Srb Srbovi a Chorvát Chorvátovi,“ rozprával český tréner Jiří Plíšek, ktorý v Bosne trénoval, pre portál These Football Times. „Ale tak futbal nefunguje. Futbal všetkých spája a má tvár každej národnosti.“

Bosna a Hercegovina sa už vtedy snažila priblížiť k Európe a Európskej únii a futbalový tím bol dôležitým symbolom. Politológ Edin Dedović pre portál openDemocracy konštatoval, že celá krajina by mohla fungovať ako futbalisti. „Bosniansky futbalový tím je inšpirujúcim príkladom toho, čím by sa bosnianska spoločnosť mohla v správnych podmienkach stať,“ napísal.

Bosnu trápila stagnujúca ekonomika a vysoká nezamestnanosť. Úspechy futbalovej reprezentácie prinášali nádej. Futbalisti zároveň ukazovali, že spolupráca rôznych etník môže viesť k úspechu.

Podľa posledného sčítania tvorí bosniansku populáciu približne 50 percent Bosniakov, 30 percent Srbov a 15 percent Chorvátov, ostatní na otázku o etnicite neodpovedali alebo sa k žiadnej neprihlásili. Medzinárodnému spoločenstvu sa nedarilo vybudovať plne fungujúci multietnický štát, ale futbalisti to dokázali.

Nová krajina s novou budúcnosťou

Krajina naďalej žije so spomienkami na juhoslovanskú vojnu z 90. rokov vrátane masakra v Srebrenici a obliehania Sarajeva.

„Názov štátu je synonymom pre tragédiu a každý hráč a každý fanúšik má svoj vlastný príbeh,“ napísal Montague.

Brankár Asmir Begović patril k najväčším hviezdam Bosny. Vyrastal na východe krajiny, rodina sa však dva roky pred začatím vojny presťahovala do Nemecka a neskôr do Kanady.

Útočník Edin Džeko to mal ťažšie. „Vojna sa začala, keď som mal šesť. Bolo to strašné. Dom nám zničili, preto sme museli ísť bývať k starým rodičom. Bola tam celá rodina, možno pätnásť ľudí, a všetci sme žili v byte, ktorý mal možno 35 metrov štvorcových. Bolo to veľmi ťažké. Každý deň sme boli v strese, lebo niekto, koho sme poznali, zomrel,“ povedal.

Bosna hrala svoj prvý zápas v roku 1995 proti Albánsku v Tirane, iba deväť dní po podpísaní Daytonskej mierovej zmluvy, ktorou sa skončila vojna.

Tím však vtedy mal najskôr len osem hráčov a výstroj si musel kúpiť v športovom obchode v Záhrebe. „Pamätám si, že som sa rozprával so svojimi asistentmi, že ak nenájdeme ďalších futbalistov, mali by sme hrať my,“ spomínal prvý tréner Bosny Fuad Muzurović. „Chceli sme len mať futbalový tím. Nezáležalo na tom, kto bude v kádri, nezáležalo na výkone, nezáležalo na výsledku.“

Begović sa rozhodol reprezentovať Bosnu a chápal, čo môžu ako futbalisti dosiahnuť. „Všetci žijú v minulosti a z toho, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi. Ak však niečo dokážeme, budeme môcť povedať: ‚Toto je nová krajina, toto je nový spôsob a nová budúcnosť.‘“

Begovicóvi a jeho spoluhráčom to vyšlo, Bosna sa dostala na majstrovstvá sveta.

Reprezentácia sa dá kúpiť

Sedem rokov po šampionáte v Brazílii to však v bosnianskom futbale nevyzerá najlepšie. Keď Bosna nastúpila minulý týždeň na zápas s Kuvajtom, letecké zábery v televízii ukázali, že na tribúnach nesedel takmer žiadny fanúšik.

„Veľmi smutný moment pre bosniansky futbal. Vďaka skvelej práci ľudí v N/FSBiH (bosnianska futbalová asociácia) za posledné roky sme sa dostali až do bodu, keď reprezentácia nikoho nezaujíma,“ napísal na Twitteri uznávaný novinár Saša Ibrulj.

Ľahostajnosť fanúšikov však nespôsobili iba zlé výsledky. Znechucujú ich aj pomery v tamojšej futbalovej asociácii.

Minulý pondelok, deň pred kvalifikačným zápasom s Kazachstanom, sa prevalil obrovský škandál. Haris Mrkonja, známy moderátor stanice N1, zverejnil článok, v ktorom opisoval vplyv futbalových agentov na základnú zostavu aj nomináciu reprezentácie.

Mrkonja píše o prípade z marcového priateľského zápasu s Kostarikou, v ktorom jeden nemenovaný agent kúpil svojmu klientovi miesto v tíme. Chválil sa tým svojmu známemu na sociálnej sieti a Mrkonja získal „screenshot“ ich konverzácie.

Agent v predstihu vedel, že jeho klient nastúpi. „Môj hráč musí byť nominovaný a 27. 3. musí hrať s Kostarikou. Tak to bolo dohodnuté a zložil som platbu,“ napísal. Mrkonja dodáva, že ak sa objavia ďalšie prípady, keď sa miesto v národnom tíme podarilo jednoducho kúpiť, bude to veľký „úder pre dôveru“ vo futbalovú asociáciu.

Podľa neho sa agentove slová v zápase naozaj potvrdili. Z ďalších správ v konverzácii vraj vyplýva, že rovnaký agent vedel aj o tom, ktorí ďalší hráči budú v nominácii, hoci ani neboli jeho klientmi.

Škandál veľmi nahneval fanúšikov, ktorým potom futbalová asociácia na zápas s Kazachstanom zakázala priniesť na tribúnu akékoľvek vlajky.

Proti funkcionárom sa verejne postavil brankár Begović, ktorý za Bosnu odchytal 63 zápasov, ale v nominácii bol naposledy v októbri 2020. „(N/FSBiH) vedú kriminálnici,“ napísal na Twitteri. „Vico, Miske, Petev, skupina agentov. Namiesto toho, aby sme boli futbalovým tímom, ktorý spája krajinu, sme sa stali stránkou na eBayi na naplnenie vreciek kriminálnikov.“

Traja muži, ktorých Begović vymenoval, sú najmocnejšími postavami v bosnianskom futbale. Vico Zeljković je momentálne prezidentom futbalovej asociácie, Bulhar Ivajlo Petev trénerom reprezentácie a Zvjezdan Misimović jej technickým riaditeľom.

Misimović bol jednou z najväčších opôr tímu, ktoré Bosnu dostali na MS 2014. Dlhé roky pôsobil v nemeckej bundeslige, za Bosnu odohral 84 zápasov.

Begovićova verejná kritika priniesla pozornosť zahraničných médií, o škandále v Bosne písali médiá vo Švédsku či Španielsku. Zeljković medzitým vyhlásil, že Begović nemá charakter, a hrozí žalobou. Novinári sa na tlačovej konferencii spýtali trénera Peteva, ako sa chce k Begovićovým obvineniam vyjadriť. „Nijako,“ odpovedal im.

Ivaylo Petevs office before picking the #bih team. pic.twitter.com/QD3d3t1TKC

— BiHFootball (@BiHFootball) September 6, 2021

Škandály s kupovaním miest v reprezentácii nie sú žiadnym unikátom Bosny a Hercegoviny. V minulosti sa podobné kauzy objavili v iných balkánskych krajinách (napríklad v Severnom Macedónsku) a v podstate aj na všetkých kontinentoch. Pre agentov má veľký význam, keď ich klient nazbiera štarty v národnom tíme. Má to totiž vplyv na jeho trhovú hodnotu.

V prípade Bosny a Hercegoviny však ide o vážny signál, že tamojší futbal pár rokov po historickom úspechu vôbec nefunguje. MS 2014 mali celú krajinu spojiť a vytvoriť krajšiu budúcnosť. Škandál s reprezentáciou „na predaj“ ukázal, že to nie je až také jednoduché.