Miesto sa dá kúpiť ako na eBayi. Bosnu po vojne futbalisti spojili, teraz sa navzájom označujú za kriminálnikov
Pred siedmimi rokmi bola Bosna a Hercegovina jedným z najnebezpečnejších tímov v Európe. Dokázala zdolávať aj favoritov a po rokoch sklamaní prvý raz v histórii postúpila na veľký turnaj, na MS 2014 do Brazílie. Na svetovom šampionáte hrala ofenzívny futbal a takmer sa dostala do osemfinále.
Teraz je však vo veľkej kríze. Keď v septembri v priateľskom zápase porazila Kuvajt, išlo o jej prvé víťazstvo po 660 dňoch. Predtým naposledy vyhrala ešte v novembri 2019, a to nad Lichtenštajnskom v kvalifikácii o postup na Euro. Po víťazstve nad Kuvajtom prišlo ďalšie prekvapenie: Bosna doma iba remizovala s Kazachstanom.
„Táto reprezentácia nie je dobrá pre moje zdravie. Keď niekoho milujete a ten vám aj tak vždy zlomí srdce, potom je to ťažké,“ napísal na Twitteri administrátor účtu o bosnianskom futbale.
Kríza Bosny však nie je iba o katastrofálnych výsledkoch. Na začiatku septembra totiž v krajine vypukol obrovský škandál. Miestni novinári odhalili, že miesto v reprezentácii sa dá jednoducho kúpiť.
Nahnevaných fanúšikov podporil aj Asmir Begović, brankár Evertonu a bývalá opora Bosny, ktorý svojho bývalého spoluhráča nazval „kriminálnikom“.
Víťazstvo nad Slovenskom
Úspešný príbeh Bosny sa začal v Žiline. V septembri 2013 už Slovensko malo iba teoretickú šancu na postup na svetový šampionát a Slovenský futbalový zväz najal nového trénera – Jána Kozáka staršieho. Čakal ho kvalifikačný dvojzápas s Bosnou, ktorá bola najkvalitnejším mužstvom v skupine. Slovensko pod Kozákom však v prvom dueli vonku prekvapujúco vyhralo.
Fanúšikovia Bosny sa preto odvety veľmi báli. Opakoval sa totiž scenár z predchádzajúcich kvalifikácií. Bosniaci hrali pekný futbal a dávali veľa gólov, ale v rozhodujúcich momentoch zlyhali. Keď prehrali so Slovenskom, v tabuľke sa na nich dotiahli Gréci. Bosna však nechcela prísť o ďalší turnaj. V predchádzajúcich dvoch kvalifikáciách vypadla v barážach s Portugalskom.
Na štadióne v Žiline bolo viac fanúšikov z Bosny ako domácich, hostia tvorili drvivú väčšinu z 10-tisícovej návštevy. „Okolo päťdesiat bosnianskych novinárov na tribúne bolo poriadne nervóznych,“ opisuje reportér James Montague, ktorý bol v ten deň v Žiline, v knihe Thirty One Nil (Tridsaťjeden nula). „Fajčili a mrvili sa a zápas sledovali v úplnej tichosti. V ten večer tu nikto nechcel byť – bosnianski hráči, tréner ani novinári.“
Bosna sa bála, že opäť zlyhá na posledných prekážkach. V prvom polčase sa obavy začali napĺňať, prvý gól totiž strelil Marek Hamšík. Bosna reagovala zúrivou ofenzívou a po prestávke stav otočila gólmi Ermina Bičakčića a Izeta Hajrovića. Bosniaci potom posledné zápasy kvalifikácie s Lichtenštajnskom a Litvou už zvládli.
Pre miestny futbal išlo o obrovský úspech. „Zmajevi“ (Draci), ako znie prezývka bosnianskej reprezentácie, postúpili na MS, kde sa v skupine stretli s Argentínou, Nigériou a Iránom. Nad Iránom vyhrali, ale keďže prehrali s Nigériou, skončili tretí a vypadli.
Príklad pre spoločnosť
Nešlo však len o futbal. Bosniansky tím bol symbolom celej krajiny, jednotnej Bosny a Hercegoviny. Na jej území sa narodili aj Vedran Čorluka, Dejan Lovren či Nikica Jelavić, ale všetci sa rozhodli hrať za Chorvátsko.
Bosna napriek tomu mala dosť svojich kvalitných hráčov a v kádri vznikol etnický mix, ktorý vystihoval celú krajinu. Útočník Edin Džeko a tvorca hry Miralem Pjanić sú etnickými Bosniakmi, záložníci Zvjezdan Misimović a Sejad Salihović bosnianskymi Srbmi a obrancovia Mensur Mujdža a Toni Šunjić majú chorvátsky pôvod.
Na ihrisku im však politika ani náboženstvo neprekážali. „Ak by to bolo podľa politikov, Bosniak by prihrával