Denník N

Mravce prežili dinosaury aj doby ľadové. Niečo sa naučia aj od moderného človeka a pôjdu ďalej (+ video)

Mraver druhu Formica Execta má silné hryzadlá, vďaka ktorým vie prestrihnúť list, aj vcelku bolestivo uhryznúť človeka, či medveďa. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mraver druhu Formica Execta má silné hryzadlá, vďaka ktorým vie prestrihnúť list, aj vcelku bolestivo uhryznúť človeka, či medveďa. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Horehroní žije druhá najväčšia kolónia mravcov Formica exsecta v Európe. Nepriateľa dokážu pohrýzť tak, že sa ich boja aj medvede.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme boli v Brezne a na Horehroní.

„Dobrý deň, kto tu býva?“ spýta sa entomológ Adrián Purkart a jemne nadvihne hlinu na vrchu mraveniska, ktoré je vysoké približne 30 centimetrov. Bežný človek by videl proste mravce niekde pri Pohronskej Polhore medzi Breznom a Tisovcom. On vidí druh tohto hmyzu, ktorý je mierne odlišný od toho, aký hľadáme.

„Mravcom sa venujem od šiestich rokov, keď ma zaujali svojou organizovanosťou. Chodil som ich po škole pozorovať do lesa, aj keď som doma povedal, že idem na ihrisko,“ hovorí.

Začiatkom septembra s nami hľadal druhú najväčšiu kolóniu mravca Formica exsecta v Európe. V roku 2017 napočítali slovenskí vedci na Horehroní až 1500 mravenísk, v ktorých žilo približne 200 miliónov mravcov. V ich najpočetnejšej kolónii, ktorá sídli v Rumunsku, je hniezd vyše tritisíc.

Horehronskú kolóniu, ktorá sa od výskumu presťahovala o niekoľko desiatok metrov, sme nakoniec našli a nechali sa pri jej sledovaní poriadne dohrýzť.

Video: Dvesto miliónov na jednej lúke: Na Horehroní žije druhá najväčšia kolónia mravcov v Európe (autorky: Zuzana Vitková, Martina Koník)

Vedec v rozhovore rozpráva o tom, prečo sa tieto mravce sťahujú, čo sa stane, keď do ich mraveniska spadne nepriateľský druh, ale aj o tropických mravcoch, ktorých uhryznutie bolí ako zásah guľkou a ktoré sám choval.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

V rozhovore sa dozviete aj:

  • prečo medvede nevyjedajú mraveniská horehronskej kolónie;
  • ako prišli mravce na to, že môžu chovať vošky a vylepšovať chuť ich medovice;
  • ako vyzerajú vojny mravcov;
  • ako otrokárske mravce vykrádajú cudzie mraveniská a unášajú z nich larvy;
  • či existujú „vražedné mravce“ ako z céčkových trilerov;
  • prečo sa oplatí mať mravce v záhrade a ako sa ich zbaviť v paneláku.

Čím sa horehronský mravec líši od bežných mravcov, ktorých stretávame takmer každý deň?

Keby sme sa naň pozreli laickým okom, tak nás veľmi neohúri. Má 7-8 milimetrov, je tmavo sfarbený a má červenú hruď. Zaujímavý je však jeho spôsob života. Väčšina mravcov na Slovensku vytvára jedno mravenisko, v ktorom sa nachádza jedna kráľovná, tieto však vytvárajú množstvo sesterských mravenísk, v ktorých žijú desiatky až stovky kráľovien. Ak príde zmena, ktorá im nevyhovuje, sú schopné tieto sesterské mraveniská rozobrať na súčiastky a presunúť si ich na nové stanovište. Ako táto kolónia, ktorá sa presunula cez cestu.

Adrián Purkart a mravce zo vzácnej kolónie na Horehroní. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo sa ostatné druhy mravcov nesťahujú?

Pre mravcov, ktoré majú iba jedno mravenisko a kráľovnú, je to energeticky veľmi náročné. Tento druh sťahuje mraveniská, ktoré sú súčasťou jednej veľkej kolónie, postupne. Preto to majú oveľa jednoduchšie.

Čo mravce najčastejšie núti k presunu?

Napríklad keď niekto vyrúbe strom, na ktorom si chovali vošky. Potom sa pokúšajú hľadať nové stanovištia, blízko iným potravovým zdrojom, kde by si mohli mraveniská presunúť.

Časť kolónie mravenísk. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako môže byť mravec tohto druhu vzácny, ak ich je približne 200 miliónov?

Mravček ako jedinec až tak veľa neznamená. Na celé mravenisko sa musíme pozrieť ako na jeden superorganizmus, ktorý je zložený z miliónov jedincov. Kráľovné tvoria jeho pohlavnú sústavu, ktorá produkuje vajíčka, larvy a nových mravcov. Robotnice, ktoré prúdia v komôrkach a chodbičkách, sú v podstate jeho krvou.

Prečo sa týmto mravcom darí práve na Horehroní?

Tento druh prežíva iba v takom prírodnom prostredí, kde sa zachovali tradičnejšie spôsoby hospodárenia. Kedysi boli tieto mravce v Európe bežné, no v súčasnosti patria medzi najohrozenejšie, pretože majú rady pestré a kontrastné prostredie, kde sa strieda mozaika kosných lúk a malých hájov. Ako si však človek zjednodušoval prácu, určil si „podľa pravítka“, na ktorých hektároch bude lúka, na ktorých orná pôda a kde les. Mravce tak prišli o pestrú potravu. Keďže si vytvárajú nadzemné mraveniská, ktoré môžu mať do výšky aj pol metra, ničia ich aj traktory a iné nástroje.

Sú takéto kolónie nejako chránené?

V minulosti boli mravce rodu Formica chránené zákonom, v novej vyhláške sa tento druh už nenachádza. Preto ich nie je možné legislatívne chrániť.

Mravec druhu Formica exsecta. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mravcov často prezývajú „ekosystémoví inžinieri“. Čo všetko majú v prírode na starosti?

Čitateľom bude asi najbližší ich vzťah k pôde, keďže veľa druhov mravcov hniezdi práve v pôde. Predstavte si mravenisko, kde si tisíce až milióny mravcov budujú svoje chodníčky a komôrky. Často až do hĺbky dvoch metrov. V rámci toho vynášajú čiastočky pôdy na zemský povrch, kde sa usádzajú. Keď príde nejaký veľký lejak, tak im to celé zničí a oni tie čiastočky musia zase vynášať. Takto dookola prekyprujú pôdu.

Takisto lovia hmyz, zbierajú medovicu vošiek a tú si, naopak, do hĺbky mravenísk vnášajú. Vzniká tak bioodpad, ktorý si ukladajú do komôrok – takzvaných smetísk. Tým pôdu oživujú. Mravce sú takto schopné preniesť až desať ton substrátu na hektár plochy ročne. Takáto mikrobiálna aktivita v mraveniskách okrem iného pomáha konzervovať uhlík v pôde, čo je presne to, čo momentálne potrebujeme.

Keď mám záhradu, oplatí sa mi mať na nej nepokosenú časť, kde sa usídlia mravce a založia si mravenisko?

Nie úplne, lebo ak niečo necháme príliš zarastať, vysoká vegetácia im tieni a na mravenisko nedopadá dostatok svetla. Keďže mravce sú teplomilné živočíchy, takáto situácia im nevyhovuje. Mravcom pomôže, ak na svojom pozemku povedzme dvakrát ročne pokosíte, čím vám vznikne nízka lúka, kde majú rastliny do pol metra. To je pre mravčeky a iný hmyz akurát. Najdôležitejšie je nekosiť všetko naraz, čiže pokosiť najprv tretinu pozemku, po mesiaci ďalšiu a tak ďalej, aby hmyz nestratil zdroj potravy, prípadne sa mohol presunúť.

Na stromoch vedľa mravenísk, ale aj v ich útrobách si mravce chovajú vošky. Ako sa k nim správajú?

Takto farmárči viacero druhov mravcov. Vošky sajú šťavy z listov a kvetov rastlín a tieto látky pretvárajú najmä na bielkoviny, vďaka ktorým sa dokážu rozmnožovať a rásť. Na rastlinách však žijú viac-menej prisaté, a tak nemajú veľkú spotrebu energie. Preto vo forme kvapôčok vylučujú prebytočný cukor.

Mravce a vošky, ktoré chovajú, aby sa dostali k cukru. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred približne 50 miliónmi rokov mali vošky tendenciu odhadzovať tieto kvapôčky čo najďalej od seba, lebo keby cukor vylučovali pod svoje telo, začali by na ňom rásť rôzne plesne, ktoré by ich vyhubili. Mravce, ktoré po týchto stromoch chodili, objavili, že je tam veľa cukru, ktorý začali zlizovať, až sa evolučne dopátrali k tomu, že sladké kvapôčky vychádzajú priamo z vošiek. Keď im to došlo, prestali vošky loviť ako živočíšnu potravu a začali sa o ne starať ako o „ovečky“.

Čo z toho majú vošky?

Tento vzťah je obojstranne výhodný. Mravce lezením po teréne spotrebujú veľké množstvá cukru, ktorý v prírode nie je ľahké získať. Vošky im sladkú medovicu poskytnú a za odmenu ich mravce chránia pred predátormi. Tento vzťah môže prejsť až do takého extrému, keď si mravce berú vošky cez zimu do mraveniska, aby im náhodou neumreli. Mravce dokážu medovicu aj ochutnávať a prenášať vošky na časti rastlín, odkiaľ je najchutnejšia. Čiže na tie najmladšie, najzrelšie a najšťavnatejšie.

K druhom, ktoré nechovajú, sú horehronské mravce dosť agresívne. Čo by sa stalo, ak by sa im do mraveniska dostal iný mravec alebo zviera?

Tieto mravce sú veľmi teritoriálne a veľmi rady hryzú všetko, čo im príde do cesty. Vo veľkých hniezdnych komplexoch, ako tu, v podstate neexistujú iné druhy mravcov. Snaží sa im vyhnúť napríklad aj dobytok. Ak sú takéto mraveniská na pasienkoch, kravy ich obchádzajú. Aj medvede, ktoré veľmi rady vyjedajú podobne veľké mraveniská lesných mravcov, nechávajú „horehronské mraveniská“ na pokoji, pretože tieto silno a veľa hryzú.

Mravce, ktoré vťahujú do mraveniska zatúlaného chrobáka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Útočia iba hryzadlami alebo majú aj nejaký jed?

Tieto mravce hryzú silnejšie ako väčšina druhov na Slovensku, lebo ich hryzadlá sú masívnejšie osvalené. Mraveniská si budujú z nastrihaných kúsočkov rastlín a nato potrebujú v hryzadlách veľkú silu. Hryzadlá sú podobné nožničkám, a pokiaľ nás uhryznú, tak bolesť nie je spôsobená iba tým, že dokážu prepichnúť pokožku, ale vstreknú tam aj kyselinu mravčiu, čo, pochopiteľne, štípe.

Takzvaný bullet ant (nábojový mravec – pozn. red.), ktorý žije v Strednej a Latinskej Amerike, dokáže spôsobiť najbolestivejšie uhryznutie na svete. To je stále iba kyselina mravčia?

Nie, niektoré druhy majú aj žihadlo a jed. Spomenuté mravce patria k najväčším na svete, môžu dorásť až do veľkosti troch centimetrov a ich žihadlo má dĺžku približne päť milimetrov. Na porovnanie: včela medonosná má žihadlo o polovicu menšie. Bolesti ich bodnutia sa venoval entomológ Justin Schmidt, ktorý zostavoval rebríček bolesti spôsobenej blanokrídlym hmyzom.

Podľa čoho to určoval?

Nechal sa bodať rôznymi včelami, osami či mravcami a usúdil, že žihadlo tohto mravca je jedno z najbolestivejších. Na rozdiel od bodnutia včelou, ktorej bodnutie „páli“. Neurotoxín „nábojového mravca“ spôsobuje bolesť, ako keby ste si zlomili kosť alebo ako keby vás niekto postrelil. Z toho vznikol aj jeho názov.

Už ste takéhoto mravca niekde videli?

Choval som ich a hľadal som ich aj v ich prirodzenom prostredí – vo Venezuele. To sa mi bohužiaľ nepodarilo, ale našiel som tam iné zaujímavé druhy, ktoré tiež bolestivo bodajú.

Mravec druhu Paraponera clavata prezývaný aj bullet ant. Foto – Hans Hillewaert/pod licenciou CC BY-SA 4.0

Ani raz vás nepohrýzli, keď ste ich chovali?

Niekoľkokrát som rozmýšľal, či to skúsim, ale napokon som si to radšej rozmyslel.

Ako malá som sa mravcov bála, lebo som náhodou videla céčkový triler, v ktorom terorizovali celé mesto a do mraveniska vtiahli celého chlapca. Existujú mravce, ktoré by dokázali zjesť človeka?

V strednej Afrike žijú mimoriadne agresívne mravce, ktoré žijú v hniezdach tvorených z vlastných tiel a neustále sa presúvajú. Keď sa preženú nejakým kúskom pralesa, môžete vidieť, ako pred nimi všetka fauna doslova uskakuje, lebo zjedia takmer všetko, čo by im prišlo do cesty. Ak ľudia pred nimi neschovajú nejaké menšie domáce zvieratá, môžu ich zožrať a trúfli by si aj na veľmi malé dieťa, ktoré by pred nimi nevedelo ujsť. Neexistuje však žiaden druh, ktorý by vás vtiahol do mraveniska. Ani dieťa.

Vyzerá to ako kopček, ale je to veľké mravenisko. Foto N – Tomáš Benedikovič

V tropických oblastiach, predpokladám, mravcom praje počasie aj klíma. Žijú všade na svete?

Za viac ako 160 miliónov rokov evolúcie sa im podarilo rozšíriť všade okrem trvalo zaľadnených častí sveta. Najvyššie zaznamenané mravenisko bolo vo výške 4800 metrov nad morom. Všade inde nejaké druhy mravcov žijú a patria k najdominantnejším zložkám hmyzu. Celkovo je dnes známych vyše 16-tisíc rôznych druhov mravcov. V Európe ich žije viac ako 600 a na Slovensku približne 120.

Ľudia si často predstavujú, že mravce sú len červené a čierne; jednotlivé druhy sa však líšia v takom rozdiele, ako keby sme medzi sebou rozlišovali myši a slony. Napríklad celú kolóniu tých najmenších mravcov by sme dokázali vopchať do hlavy najväčšieho druhu. Rozdiely sú ohromujúce aj tvarom a špecializáciou jednotlivých druhov.

Bojujú jednotlivé druhy mravcov medzi sebou?

Áno, mravčie vojny môžete vidieť aj na sídliskách v mestách. Vyzerá to ako približne 20-30 centimetrov široký „koláč z mravcov“, ktorý môžete nájsť v apríli alebo máji na okrajoch chodníkov. Vtedy sa dve alebo viac kolónií mravcov stretnú v masívnom súboji. V rámci neho sa medzi sebou naťahujú, trhajú sa na kúsky. Keď sa ukáže, ktorý druh je najsilnejší, front sa rozpustí a všetci sa vrátia domov do mraveniska.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Dlhá vojna je pre obe skupiny nevýhodná, takže im stačí, ak si takto dokážu, kto je v danom teritóriu dominantný a má výsostné právo poľovať po chutných bezstavovcoch. Ak by však do cudzieho mraveniska spadol iba jeden cudzí mravec, domáci by ho bez milosti roztrhali.

Existujú aj takzvaní „mravce otrokári“. Tí unášajú mravce z cudzích mravenísk a nútia ich pre seba pracovať. Ako im to napadlo?

Tento jav môžeme pozorovať aj v našej prírode, pretože druh mravca Polyergus rufescens (mravec otrokár – pozn. red.) je natoľko prispôsobený tomuto spôsobu života, že nie je schopný samostatnej práce. Na všetko potrebuje otrokov – sám si nedokáže nájsť potravu ani sa najesť. Súvisí to s tým, ako takéto mraveniská vznikajú. Základom všetkého je mladá samička, ktorá sa spári so samčekom a odchádza hľadať nové mravenisko, ktoré by zotročila. Keď nájde presne ten druh, ktorý potrebuje, vojde do jeho mraveniska a snaží sa zabiť pôvodnú kráľovnú. Ak sa jej to podarí, mravenisko preberie a začne tam klásť vajíčka svojho druhu, z ktorých vzniknú otrokári.

Otroci však začnú po čase z mraveniska ubúdať, pretože ich nemá kto nahradiť. Otrokárske mravce to riešia tak, že robia bojové nájazdy do okolitých hniezd, kde unášajú larvy a kukly mravcov. Z nich im potom „opatrovníci“ vychovávajú ďalších otrokov. Okolité mraveniská nikdy nevyplienia úplne, lebo by bolo kontraproduktívne zničiť si takto nekonečný zdroj nových otrokov. Toto spoločenstvo zaniká až po smrti otrokárskej kráľovnej.

Takéto príbehy zo života mravcov znejú ako príbehy zo zmenšeného sveta ľudí. Kedy nás mravce „ovládnu“?

Podľa mňa nás už ovládli. Stačí nechať cukor na kuchynskej linke a môžete začať boj, ktorý sa dá len ťažko vyhrať. Mravce v súčasnej podobe sú tu už 100 miliónov rokov, takže ako živočíšna skupina prežili všetky dôležité zmeny. Rozmach kvitnúcich rastlín, celú éru dinosaurov, prestriedali sa tu doby ľadové a myslím, že moderný človek je len ďalšie obdobie, ktoré tiež prekonajú a iba sa na nás niečo naučia.

Mravce sa na rozdiel od nás dorozumievajú iba chemikáliami. Ako sa vedia na základe nich tak dobre zorganizovať?

O mravcoch sa aj hovorí, že sú chodiace továrne na chemikálie, pretože tie evolučne najvyspelejšie dokážu produkovať niekoľko desiatok chemických látok, ktorými interagujú. Chemikáliami si svoje výsadné postavenie v mravenisku udržiava aj kráľovná. Špeciálnymi feromónmi, ktoré vylučuje, zabraňuje ostatným samičkám, aby sa vyvinuli na vyššie vývojové štádium s pohlavným ústrojenstvom. Neprodukuje ich iba v období rozmnožovania kolónie alebo keď sama cíti, že sa blíži jej koniec.

Kolónia mravenísk. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mravce sa však, napriek tomu, že nemajú uši, dorozumievajú aj zvukom. V našej prírode máme mravce drevokazy, ktoré žijú vo vyhryzenom dreve. Keď do ich mraveniska vojde votrelec, začnú do toho dreva trieskať hlavičkami. Tým, že zvuk sú iba vibrácie, ktoré sa šíria suchým drevom, dokážu svojich kolegov mobilizovať rýchlejšie než na základe chemických feromónov. Mravce komunikujú aj hmatom, čiže tykadlami. Nimi ťukajú po hlave okoloidúcim kolegom z mraveniska a odovzdávajú im tak ďalšiu sériu signálov.

S vláčikom z mravcov, ktorí si do útrob paneláka odnášajú rozsypaný cukor, sa stretla asi väčšina domácností. Ako si ho dokážu kolonizovať?

Kompletne hniezdiť v interiéri pravdepodobne dokáže iba jeden druh – mravec faraón. Darí sa mu to, lebo je maličký a stačí mu zopár omrviniek alebo zrniečok cukru, aby sa zasýtil. Jeho ďalšou výhodou je, že má vo svojich hniezdach stovky až tisícky kráľovien, ktoré spolu nesúperia. Keď je mravenisko veľké, tak sa jednoducho rozštiepi na niekoľko menších, ktoré putujú po bytovke a hľadajú si nové stanovištia. Takto dokážu zamoriť celý bytový dom, lebo aj keď jeden sused v byte mravce vyhubí, ak to neurobia v rovnakom čase všetci, je len otázka času, kým mu byt osídli iná frakcia kolónie.

Ako teda účinne bojovať proti mravcom faraónom?

Treba postupovať koordinovane a plošne so susedmi. Takéto mravce sa totiž najčastejšie šíria cez stúpačky a podobné štrbinové priestory. Hniezdia aj v kvetináčoch, v priestoroch okolo okien, pod podlahou či v zásuvkách. Takýmito cestami sa dokážu veľmi dobre presúvať z izby do izby aj medzi bytmi.

Zlákali by vás susedia na vojnu proti mravcom?

Napriek tomu, že sa mravcom venujem od šiestich rokov, ako dieťa som ich život a organizovanosť chodil pozorovať do lesa a doma som hovoril, že idem na ihrisko, a choval som ich v teráriu – rozumiem hygienickému riziku, ktoré predstavujú, keď sa presúvajú po paneláku. Takže by som to neodsudzoval a susedov v tom nenechal.

Adrián Purkart

Je entomológ. Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa štúdiom blanokrídleho hmyzu vrátane mravcov, ôs, včiel a ekológiou opeľovačov. Vo svojej dizertačnej práci sa venoval životu mravcov v prostredí vzácnych pieskových dún územia Slovenska. V súčasnosti rozvíja výskumné aktivity v rámci prieskumov živočíchov pre rôznorodé medzinárodné projekty zamerané na ochranu prírody a krajiny. Rád cestuje a je vášnivým chovateľom teráriových zvierat.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N v Brezne

ESET Science Award

Iné podcasty Denníka N

Príroda

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie