Školský týždeň: Ministerstvo oslabuje pozíciu Testovania 9 pri prijímaní na stredné školy
Prinášame ďalšie vydanie pravidelného komentovaného výberu správ o školstve a vzdelávaní Školský týždeň: 1. Navrhované zmeny v testovaní deviatakov sú zmätočné. 2. Balík REACT-EÚ má zmierňovať následky pandémie, v oblasti vzdelávania nám však pri tom asi veľmi nepomôže. Plus tri zaujímavé krátke správy a graf týždňa o tom, ako empatia alebo asertivita ovplyvňujú školské výsledky detí.
Školský týždeň pripravuje Centrum vzdelávacích analýz, podporiť ho môžete tu.
1. Navrhované zmeny v testovaní deviatakov sú zmätočné
Pokračujeme v miniseriáli o plánovaných zmenách v školstve, ktoré sú súčasťou reformného balíka schváleného vládou počas augusta. Tentoraz sa bližšie pozrieme na úpravy, ktoré sa týkajú testovania žiakov a žiačok.
Ako je všeobecne známe, na základných školách každý rok prebieha celoštátne testovanie piatakov a deviatakov. Na väčšine škôl sa deti testujú z matematiky a slovenčiny. V školách s vyučovacím jazykom maďarským majú žiaci a žiačky test z maďarčiny namiesto slovenčiny, v prípade testovania v deviatom ročníku je k dispozícii aj test z ukrajinčiny.
Na čo tieto výsledky vlastne slúžia? Učiteľky a učitelia by mali získať objektívny a porovnateľný obraz o výkone každého svojho žiaka alebo žiačky. Výsledky žiakov a žiačok sa totiž dajú zoradiť do rebríčka. Školy by zároveň mali získať spätnú väzbu, ako na tom sú z hľadiska testovaných predmetov. Na základe toho by mohli pracovať na zlepšovaní svojej výučby. A napokon testovanie deviatakov slúži aj ako podklad na prijímačky na stredné školy.
O tom, či testovania svoju úlohu plnia, či skutočne vyučujúcim a školám prinášajú cenné a užitočné informácie, na základe ktorých zlepšujú svoju výučbu, v podstate nevieme nič. Jedinú hlbšiu sondu, ako testovanie vplýva na školské prostredie a ako ho vnímajú zamestnanci škôl, nedávno priniesli výskumníci a výskumníčky z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Vo svojej monografii vychádzajúcej z ich kvalitatívneho výskumu odhaľujú, že organizácia testovania piatakov môže negatívne zasahovať do chodu škôl (zvýšená byrokracia, podriadenie výučby príprave na testovanie atď.). Zároveň z výskumu vyplynulo, že učiteľky a učitelia môžu mať pochybnosti o zmysluplnosti testovania.
Ministerstvo školstva sa rozhodlo robiť úpravy v oblasti testovania aj napriek málo rozvinutej diskusii o testovaniach a chýbajúcim analýzam a výskumom. Tak to potom aj vyzerá. Najprv ministerstvo plánovalo zaviesť podmienku, že základnú školu bude možné dokončiť len úspešným absolvovaním testovania v deviatom ročníku (Testovanie 9). Neskôr to zmenilo tak, že úspešné absolvovanie deviatackeho testovania bude podmienkou na prijatie na strednú školu. A nakoniec na veľké prekvapenie vláda schválila znenie, že stredné školy pri prijímačkách už vôbec nemusia prihliadať na výsledky celoštátnych testov.
V súčasnosti platí, že riaditeľ alebo riaditeľka strednej školy musí žiaka prijať bez prijímacej skúšky, ak v Testovaní 9 dosiahol v každom predmete úspešnosť najmenej 90 percent.
