Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Trump dohnal skúseného generála k radikálnemu kroku

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Ako sa skúsený generál bál, že Trump rozpúta vojnu. 2. V Rusku budú voľby, výsledok už poznáme. 3. Libanon má konečne novú vládu.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

v Rusku sa do nedele konajú parlamentné voľby. Za normálnych okolností sú svetové médiá pred voľbami v takom veľkom a dôležitom štáte plné predpovedí a správ o zvratoch v kampani. Pri Rusku je to inak.

Výsledok už vopred poznáme a svet sleduje skôr to, ako ruský štát prenasleduje opozíciu.

Vo svetovom newsfiltri píšeme aj o tom, ako chcel Trumpovi na konci mandátu vplyvný generál zabrániť v tom, aby rozpútal vojnu.


Severná Amerika: Zradil generál Trumpa?

Vysokopostavený americký generál sa stal hlavnou postavou nového škandálu, ktorý sa týka Donalda Trumpa.

Zistenia amerických novinárov ukazujú, že o budúcnosť Spojených štátov sa po voľbách báli aj ľudia z jeho okolia. Generála Marka Milleyho to prinútilo, aby urobil nezvyčajný krok, ktorý niektorí republikáni považujú za zradu.

O čo ide: Mark Milley je predsedom takzvaného zboru náčelníkov štábov. Sedia v ňom generáli (a jeden admirál) zo všetkých zložiek amerických ozbrojených síl.

Ich úlohou je radiť prezidentovi aj ministrom a konzultovať s nimi tie najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré sa týkajú bezpečnosti a armády.

Milleyho do funkcie nominoval Trump, no po tom, čo generál videl, ako sa prezident správal počas januárového útoku na Kapitol, sa rozhodol zakročiť. Chcel zabrániť tomu, aby Trump mohol použiť jadrové zbrane alebo zaútočiť na Čínu.

Čo povedal: Takto to vo svojej tretej knihe o Trumpovi opisuje legendárny novinár Bob Woodward.

Podľa neho bol generál Milley po násilnostiach na Kapitole otrasený a myslel si, že Trump nie je psychicky v poriadku, pretože neustále kričal a vytváral si alternatívnu realitu založenú na konšpiračných teóriách o volebných podvodoch.

Dva dni po útoku na Kapitol preto zvolal stretnutie, na ktorom predstaviteľom armády povedal, aby neprijímali rozkazy od nikoho, ak do toho nebude zapojený priamo on.

Takto chcel zabrániť, aby Trump v amoku urobil rozhodnutie, ktoré by malo negatívne dôsledky pre Spojené štáty.

Komunikoval s Čínou: Woodward píše, že to nebola jediná vec, ktorú Milley urobil, aby zabezpečil, že Trump krátko pred odchodom z funkcie nerozpúta ničivý konflikt.

Milley dvakrát volal čínskemu generálovi, aby ho uistil, že všetko je pod kontrolou a USA nezaútočia na Čínu. Prvýkrát telefonoval pár dní pred voľbami, druhýkrát po násilí na Kapitole.

To, že generál za chrbtom prezidenta komunikoval s predstaviteľmi štátu, ktorý Trump považoval za jedného z najväčších rivalov, niektorí republikáni považujú za zradu.

Je medzi nimi aj exprezident, ktorý si myslí, že ak sa informácie z Woodwardovej knihy potvrdia, Milleyho by mali súdiť.

Mark Milley. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Woodward má takú reputáciu, že pasáže z jeho knihy nespochybňuje prakticky nikto. Milley v oficiálnom stanovisku uviedol, že vždy postupoval podľa protokolov a s vedomím ministerstva obrany.

Generál bude musieť vysvetľovať svoje kroky aj pred kongresom. Pred výborom pre ozbrojené sily sa objaví koncom mesiaca. Pôvodne mal hovoriť o Afganistane, no je jasné, že tie najťažšie otázky, ktoré dostane, sa budú týkať udalostí opísaných v knihe.

Na Milleyho strane však stojí momentálne najdôležitejší muž v USA, Joe Biden. Prezident generálovi odkázal, že mu dôveruje a považuje ho za patriota.


Európa: Ruské voľby nebudú napínavé

Najbližšie dva víkendy budú v Európe volebné. Najprv sa bude hlasovať v Rusku, o týždeň neskôr v Nemecku. Dvoje volieb ukazujú, že rozdiel medzi týmito štátmi je priepastný.

O čo ide: Ruská federácia si pro forma zvolí novú dolnú komoru parlamentu bez reálnej opozície, nemeckí voliči si už budúcu nedeľu vyberú nového nasledovníka Angely Merkelovej a úplne nové zloženie Bundestagu s pestrou zmesou politických strán.

Na jednej strane to bude rozlúčka s dlhoročnou líderkou, ktorá sa sama od seba rozhodla skončiť, demokratické voľby s otvoreným výsledkom a napínavým súbojom medzi tromi favoritmi, na druhej jasná fraška a povinná jazda.

Kým v Nemecku o post kancelára súperí sociálny demokrat, konzervatívec aj líderka strany Zelených, v Rusku je líder opozície vo väzení a väčšina kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina ani nebola pripustená k voľbám.

Mnohí dokonca museli utiecť do exilu, aby sa neocitli za mrežami ako Alexej Navaľnyj, ktorého vlani zrejme agenti ruskej tajnej služby otrávili novičkom.

Ako to dopadne: Ruskí voliči môžu voliť od piatka do nedele. Predpokladá sa, že voľby bez reálnej súťaže a riadnej kampane s politickými debatami skončia dvojtretinovou väčšinou pre prokremeľskú stranu Jednotné Rusko.

Jediným zaujímavým momentom je snaha Navaľného zakázaného Fondu pre boj proti korupcii o takzvané inteligentné hlasovanie. Ide o odporúčanie voliť kandidáta, ktorý má šancu poraziť kandidáta hlavnej proputinovskej strany.

Celú kampaň sa pritom ruská cenzúra snaží vymazať z verejného priestoru, čo svedčí o nervozite režimu, ktorý sa bojí pustiť na Červené námestie demonštrantov, ktorí si o Putinovi myslia svoje.

Nič sa nezmení: Ako napísal ruský politológ Andrej Kolesnikov, viac ako verejnosť potrebuje voľby ruský režim. Slúžia podľa neho na to, aby potvrdili legalitu a legitimitu režimu a taktiež aby udržali takzvanú väčšinu relatívne mobilizovanú.

Celé to má veľmi málo spoločné s voľbami a ide skôr o súčasť stratégie, ktorej cieľom je zabezpečiť hladké večné prezidentovanie Vladimira Putina.

Aj s prípadným príchodom pár nových tvárí do dumy sa podľa Kolesnikova nič nezmení. Represie Putinovho režimu sa ešte zintenzívnia a Kremeľ dostane, čo chce.

Chvíľu sa bude tváriť, že v jeho krajine stále bežia voľby. Tie ozajstné prídu o sedem dní neskôr. V úplne inej časti Európy.


Ázia: Libanon sa dočkal novej vlády

Od tragického výbuchu v bejrútskom prístave uplynul viac ako rok. Politikom v Libanone sa konečne podarilo dohodnúť na novej vláde.

O čo ide: Libanon sa už niekoľko rokov nachádza v hlbokej ekonomickej aj politickej kríze. Všetko to vlani začiatkom augusta znásobil výbuch v Bejrúte, ktorý úplne zničil časť hlavného mesta.

Zomrelo pri ňom vyše dvesto ľudí a jedným z dôsledkov bola aj demisia vtedajšej vlády.

Obyvatelia krajiny aj medzinárodné spoločenstvo tlačili na to, aby po nej prišiel kabinet s reformným plánom, ktorý by Libanonu pomohol dostať sa z krízy. Presne to teraz sľubuje nová vláda.

Kto bude vládnuť: Novým premiérom je Nadžíb Míkatí, najbohatší človek v Libanone. Forbes jeho majetok odhaduje na 2,5 miliardy dolárov.

Telekomunikačný magnát Míkatí bol už dvakrát predsedom vlády, čo nie je ideálne v krajine, ktorá je znechutená z tradičných politických elít. Míkatí bol navyše v minulosti obvinený z korupcie, hoci on to odmieta.

O tom, že mu nejde o politiku, chce ľudí presvedčiť aj tak, že zostavil technokratickú vládu.

Nový libanonský premiér. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Míkatí si za jednu zo svojich hlavných priorít stanovil rokovania s Medzinárodným menovým fondom. O finančnej pomoci sa chce rozprávať aj s okolitými arabskými štátmi.

Vládnuť súčasnému Libanonu bude mimoriadne náročné. Od novej vlády, ktorú podporil aj Emmanuel Macron, bude očakávať veľa nielen domáce publikum, ale aj to zahraničné.

Problémov v krajine je však veľmi veľa. Libanonská libra v porovnaní s rokom 2019 stratila až 90 percent svojej hodnoty a tri štvrtiny obyvateľov krajiny žijú v chudobe.

Naďalej pretrvávajú aj výpadky elektriny a nedostatok pohonných hmôt.


Afrika: Saharský Islamský štát prišiel o lídra

Francúzski vojaci zabili vodcu Islamského štátu v pásme Sahel. Teroristická organizácia bola v posledných rokoch zodpovedná za stovky obetí vrátane francúzskych humanitárnych pracovníkov.

O čo ide: Džihádistická skupina, ktorá je známa pod názvom Islamský štát Veľkej Sahary, vznikla v regióne v roku 2015. Jej zakladateľom bol Adnan abú Walíd al-Šahráví, ktorý pochádzal zo Západnej Sahary.

Tam sa pridal k hnutiu, ktoré sa roky neúspešne snaží o nezávislosť tohto sporného územia. Postupne si prešiel ďalšími ozbrojenými organizáciami, napríklad miestnou odnožou al-Káidy.

Pred šiestimi rokmi dosiahol vrchol svojej kariéry, keď v regióne založil bunku Islamského štátu a sľúbil vernosť organizácii, ktorá pôsobila najmä v Iraku a Sýrii.

Útočia na všetkých: Islamský štát Veľkej Sahary je aktívny prevažne v troch krajinách – v Nigeri, Mali a Burkine Faso. Jeho cieľom je založiť v regióne kalifát.

Ako je to aj pri iných teroristických organizáciách, hlavnou metódou na dosiahnutie tohto cieľa je násilie. Útoky smerujú na civilistov, miestne bezpečnostné jednotky aj na vojakov a humanitárnych pracovníkov zo zahraničia.

Na územiach, ktoré teroristi ovládali, zavádzali radikálnu verziu islamského práva. Zakazovali hudbu, oslavy a sú známe aj prípady, keď ľuďom obvineným z krádeže odsekávali končatiny.

Táto teroristická organizácia je zodpovedná aj za veľký útok na nigerské základne, pri ktorom zomrelo najmenej 70 vojakov.

Macron je spokojný: Pri jednom z útokov islamisti zabili aj príslušníkov amerických špeciálnych jednotiek. Za informácie o mieste pobytu ich lídra preto USA vypísali odmenu 5 miliónov dolárov.

Francúzsko sa ho snažilo dolapiť hlavne preto, že v roku 2020 osobne nariadil útok, pri ktorom zomrelo šesť humanitárnych pracovníkov aj ich lokálni sprievodcovia.

Macron teraz zabitie abú Walída označil za veľký úspech protiteroristickej operácie, v rámci ktorej francúzske jednotky spolupracujú s miestnymi bezpečnostnými zložkami.

To však ani zďaleka neznamená, že bezpečnostná situácia v Saheli sa rapídne zlepší. V oblasti pôsobia aj iné radikálne organizácie, ktoré pokračujú v terorizovaní obyvateľstva.


Latinská Amerika: V Peru nevedia, čo urobiť s telom teroristu

V Peru zomrel bývalý líder teroristickej organizácie, ktorá má na svedomí približne 70-tisíc obetí. Štát teraz rieši, čo má urobiť s jeho pozostatkami.

O čo ide: Svetlý chodník vznikol na konci 60. rokov minulého storočia ako krajne ľavicová politická skupina, ktorá chcela v Peru zaviesť komunizmus.

Jej lídrom bol Abimael Guzmán, profesor filozofie, ktorý bol obdivovateľom čínskeho komunistického režimu. Postupne sa z nej stalo povstalecké hnutie, ktoré viedlo ozbrojený boj proti vláde.

Okrem toho boli v konflikte s inými ľavicovými hnutiami aj časťou obyvateľov Peru, ktorým sa nepáčila ich ideológia.

Guzmán pred súdom v roku 2017. Foto – TASR/AP

Roky teroru: Boje medzi režimom a povstalcami si za dvadsať rokov vyžiadali asi 70-tisíc obetí. Guzmán bol v čele hnutia do roku 1992, keď ho zatkla polícia.

V tom čase mala organizácia podľa jeho záznamov viac ako 23-tisíc členov.

Guzmána odsúdili za terorizmus a vlastizradu a zvyšok života strávil vo väzení, kde v sobotu zomrel. Mal 86 rokov.

Čo bude ďalej: Po jeho smrti sa v Peru otvorila debata, čo by štát mal urobiť s jeho pozostatkami. Niektorí politici si myslia, že by ho mali spopolniť a pochovať na neznámom mieste, prípadne popol rozptýliť nad morom.

Takto chcú predísť tomu, aby sa z miesta, kde bude Guzmán pochovaný, stal symbol pre jeho priaznivcov. Prezident si myslí, že o ďalšom postupe by mala rozhodnúť prokuratúra.

Podľa tej by o vydanie Guzmánovho tela mohla požiadať jeho najbližšia rodina. Už to aj urobila vdova po bývalom lídrovi teroristického hnutia. Aj ona je však vo väzení za to, že bola súčasťou organizácie.

Prokuratúra jej žiadosť už zamietla, čo znamená, že reálnejší je postup, o ktorom hovoria predstavitelia vlády.

Meno týždňa: Gavin Newsom

Foto – TASR/AP

Kalifornský guvernér prestál pokus o odvolanie z funkcie. Známy politik z Demokratickej strany s prehľadom „vyhral“ v referende, ktoré súviselo hlavne s tým, že počas pandémie koronavírusu presadzoval tvrdé opatrenia.

Za to, aby ostal v úrade až do konca svojho mandátu (január 2023), hlasovalo 64 percent ľudí. Pre demokratov je to veľká úľava – Kalifornia je totiž štát, v ktorom majú tradične veľmi silnú podporu. Ak by v nej prišli o guvernéra, bolo by to veľmi zlé znamenie pred budúcoročnými voľbami.

Dobrým signálom však nie je ani to, že spomedzi 46 kandidátov, ktorí sa v hlasovaní, ktoré je známe ako odvolacie voľby, uchádzali o Newsomovo miesto, bol najúspešnejší Larry Elder. Ide o známeho konzervatívneho rozhlasového moderátora a stúpenca Donalda Trumpa.

Elder už pred voľbami využil exprezidentovu taktiku. Hovoril o tom, že hlasovanie bude zmanipulované, a nechcel povedať, či výsledky uzná. Napokon to urobil, ale zdá sa, že republikáni budú túto taktiku využívať čoraz častejšie.

Foto týždňa

Víťazný oblúk v Paríži na tri týždne zakryli recyklovateľnou látkou modrej a striebornej farby, ktorá má odkazovať na francúzsku zástavu. Dôvodom nie je rekonštrukcia, ide o projekt umeleckej dvojice, ktorá sa však nedožila jeho realizácie.

Viac v článku Denisy Ballovej.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Andrej Babiš mladší: Otec zo mňa urobil absolútnu nulu, väzenie by ho vyliečilo

Týždeň v európskej ekonomike: Škrtať či uvoľňovať? Začína ďalšie kolo bitky o európske rozpočtové pravidlá

V Paríži sa začal proces storočia. Z útoku na Bataclan, kaviarne a reštaurácie súdia 20 ľudí

Predvolebný boj zatiaľ vyhráva ANO s údernou kampaňou. Politológ predpovedá, že Babiš zostane premiérom

V Nórsku sa po rokoch vracia k moci ľavica, obyčajných ľudí presvedčil milionár

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Donald Trump

Joe Biden

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

Vladimir Putin

Svet

Teraz najčítanejšie