Denník N

Metelka má už šesť paralympijských medailí: Historický rekord chcem zveľadiť na ďalších hrách v Paríži

Metelka v roku 2018. Foto – TASR/Oliver Ondráš
Metelka v roku 2018. Foto – TASR/Oliver Ondráš

Jozef Metelka sa z paraolympiády v Tokiu vrátil s tromi medailami: na 1 km na dráhe získal bronz, v časovke na ceste striebro a v stíhačke na 4 km na dráhe zlato. Tri medaily získal aj pred piatimi rokmi v Riu: dve zlaté a jednu striebornú.

Keď mal 22 rokov, pri jazde na motorke mu nedala prednosť šoférka z vedľajšej cesty, po nehode mu museli amputovať nohu od kolena dole. „Nechcel som však len sedieť doma, chcel som robiť to, čo predtým,“ hovorí.

Teraz má 35 rokov a hovorí, že to potiahne aj do Paríža 2024 a „obetuje ďalšie tri roky života“, no len vtedy, ak sa dohodne so Slovenským paralympijským výborom na kvalitných podmienkach na tréning.

Veronika Vadovičová mi povedala, že je rozdiel keď má človek zdravotné znevýhodnenie odmalička a keď ho „získal“ počas života. Ona nič iné ako znevýhodnenie nezažila, preto si myslí, že to ťažšie berú tí, ktorým sa to stane počas života – ako napríklad vám. Vy ste mali nehodu na motorke ako 22-ročný, po ktorej vám neskôr amputovali nohu pod kolenom. Aké to bolo?

Nezobúdzal som sa s tým, že bude, čo bude. Spočiatku to nebolo nič príjemné, nevedel som si predstaviť, prečo nie je nejaká technológia, ktorá by môj problém vyriešila, keď technológie vedia vyriešiť už takmer všetko. Bolo to pre mňa trochu nepochopiteľné.

Vo viacerých rozhovoroch ste v minulosti povedali, že vám nohu „našťastie nezachránili“; že tí, ktorým ju nejako zachránili, sú ňou výrazne obmedzovaní, keďže zažívali bolesti či rôzne zápaly. Stále si to myslíte?

Áno, a to práve vďaka technológii – dnes už nie je dôvod, aby človek nerobil to, čo chce, keď má serióznejší úraz ako ja. Technológia dokáže nahradiť určité časti ľudského tela absolútne bez problémov. Aj na uplynulej paraolympiáde sme pri skoku do diaľky videli, že pri niektorých častiach výkonu dokáže technológia napomáhať tak, že onedlho bude pomáhať ešte k lepším výkonom, ako majú ľudia bez hendikepu. A bude to tak nielen v športe, ale aj v normálnom živote.

Vy však nemáte lýtkový sval, ktorý nahrádza karbónová protéza, čiže asi stále ste v nevýhode oproti tým, ktorí ho majú.

Áno, strácam približne 10 percent výkonu, strácam aj silu a reakčný čas. A to v športe, kde to potrebujem takmer konštantne. Vidím to aj na efektivite šliapania, noha s protézou začína v inom bode tlačiť na pedál.

Nedávno ste v Tokiu získali svoju štvrtú, piatu a šiestu paralympijskú medailu. Napadlo vám pred 13 rokmi krátko po nehode, že sa budete raz s novinármi rozprávať o svojich šiestich paraolympijských medailách?

Určite nie, myslel som na totálne iné veci. Ani zďaleka som si nemyslel, že by som začal s cyklistikou na úrovni elite (najvyššia možná, pozn. redakcie), takže takto po trinástich rokoch je to celkom milé prekvapenie. Pomohlo mi to, že som nechcel sedieť doma a chcel som robiť to isté čo predtým. Prijal som, čo sa stalo, nepozeral som sa do minulosti a učil som sa fungovať po novom. Ešte v nemocnici mi lekár povedal, že sa dá robiť hocičo, len to treba chcieť.

Nehoda sa vám stala počas štúdií vo Veľkej Británii. Kde teraz žijete?

Musím trénovať na ceste, velodróme a robiť aj iné športy, aby som mohol získavať medaily. Preto žijem vo Veľkej Británii a v Španielsku. Na ostrovoch sa však nedá bohvieako trénovať cestu, preto to robím v Španielsku. Dráhu je však oveľa lepšie trénovať v Británii.

Na Slovensku by to nebolo možné aspoň v nižšej kvalite?

Ak to má byť v nižšej kvalite, ani to nebudem brať do úvahy. Dosahujem výsledky, ktoré sú na takej vysokej úrovni, že si nebudem vyberať, či pri nižšej úrovni tréningu očakávať, že budem dosahovať výsledky ako teraz, ktoré v histórii nemajú obdobu. Nikdy som sa nezamýšľal, ako znížiť kvalitu, a tým zlacniť tréning, to by bolo klamanie samého seba.

Velodróm máme len v Prešove a ani nie je krytý…

To nie je reálny velodróm, je to možno niečo pre

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie