Denník N

Bol ekonomickým vyšetrovateľom, potom porazil v meste Smer. Za nápadmi chodí do Osla či Malmö

Tomáš Abel. Foto N – Daniel Vražda
Tomáš Abel. Foto N – Daniel Vražda

Breznu sa darí čerpať eurofondy na cyklotrasy či aj na jasle tam, kde iní neuspeli. „Vždy sa opýtam, čo bude najviac hodnotené a čo vieme splniť. Povedia, že nejaký bod bude ťažké splniť pre všetkých, a práve naň sa sústredíme, aby sme mali konkurenčnú výhodu,“ vysvetľuje to primátor Tomáš Abel.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Brezne a na Horehroní.

Pochádzate z Brezna?

Áno, aj rodičia sú Brezňania.

V akých pomeroch ste vyrastali? Myslím tým, či rodičia zastávali nejaké významnejšie funkcie v samospráve alebo v politike.

Nikdy. Som z robotníckej rodiny, otec pracoval pri gátri (píla), mama na pošte, a potom tu v papierňach. Dá sa povedať, že som zo slabších pomerov.

Čo znamená zo „slabších pomerov“?

Boli sme tri deti a stále bol nejaký nedostatok. Nikdy sme toho veľa nemali.

Boli ste policajtom. Najprv ste sa stali vyšetrovateľom, a potom ste vyštudovali právo v Košiciach?

Nie. Z gymnázia som išiel na právnickú fakultu. Popri štúdiu som stále pracoval. Od 16 rokov makám.

Pracoval, myslíte brigádoval?

Áno, počas semestrov aj cez prázdniny. Snažil som sa rýchlo urobiť skúšky, aby som mohol zarábať. Na brigádach som strávil aj pol roka. Našim to finančne nevychádzalo, tak som pracoval. Nemal som nikoho, kto by ma kopol a niekam posunul.

Potom ste vyhrali primátorské voľby v Brezne, ale predtým vás verejne nebolo veľmi vidieť…

Nesúhlasím. Bol som štyri roky nezávislým poslancom, a tam som si urobil meno.

Ako sa poslancovalo počas dlhoročného primátorovania Jaroslava Demiana zo Smeru?

Ťažko. Bol som opozíciou. Predkladal som návrhy, sám som písal uznesenia…

Prečo ťažko?

Nepatrili sme pre neho do rodiny Smeru, boli sme opačný tábor a mali sme väčšinu v zastupiteľstve.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Brezne

Slovensko

Teraz najčítanejšie