Denník N

Európske občianske panely: kuriozita alebo inovatívny prostriedok demokracie?

Na diskusii v Košiciach sa zúčastnil aj premiér Eduard Heger. Foto - TASR
Na diskusii v Košiciach sa zúčastnil aj premiér Eduard Heger. Foto – TASR

Minulý týždeň sa začali občianske panely Konferencie o budúcnosti Európy. Ukážu kvality aj výzvy jedinečného experimentu masarykovskej „demokracie ako diskusie“.

Autor je člen druhého občianskeho panelu Konferencie o budúcnosti Európy, pôsobí na O. P. Jindal Global University a spolupracuje s Katedrou politológie Univerzity Komenského v Bratislave

Nie iba vláda väčšiny, ale aj nepretržitá výmena názorov a perspektív. Takéto chápanie demokracie ako jednej zo základných zmluvných hodnôt Európskej únie je súčasťou filozofie Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá po plenárnom otvorení a niekoľkomesačnom zbere a komentovaní návrhov prostredníctvom digitálnej platformy začína so sériou diskusií s európskymi občiankami a občanmi.

Piliermi tejto fázy konferencie sú moderované diskusie so zapojením expertiek a expertov, ktorí majú poskytnúť „faktografické minimum“ na plodnú diskusiu. Občianky a občania sa na konferencii zúčastňujú vo vlastnom mene, nezastupujú konkrétnu organizáciu, komunitu, štát alebo generáciu. Keďže však mladí ľudia budú Úniu v prípade jej úspechu formovať aj o niekoľko desaťročí, tretina zúčastnených spadá do vekovej kategórie do 25 rokov.

Unikátny experiment

Konferencia vo svojom usporiadaní nasleduje tradíciu takzvanej deliberatívnej demokracie, ktorú rozpracoval okrem iného stanfordský profesor James Fishkin. Podľa podporovateľov deliberatívneho prístupu k demokracii súčasné demokratické mechanizmy trpia nedostatkom predstavivosti. „Fetišizácia“ volieb, prípadne iných foriem priameho rozhodovania ľudu ako postačujúcej podmienky pre demokraciu spôsobuje, že sa v tieni pozornosti ocitá celé spektrum nástrojov, ktoré môžu prispieť k potenciálu demokratického vládnutia a zvýšiť kvalitu života.

Ak demokraciu chápeme ako diskusiu, znamená to dôveru v kapacitu verejnosti „opraviť sa“, prehodnotiť prevažujúce názory pod váhou dôkazov, argumentov, ale aj osobných príbehov a skúseností, ktoré zdieľajú diskutérky a diskutéri. Príkladom je priklonenie sa ľudí k vyšším cenám energií, ak znamenajú zvýšené environmentálne štandardy a prispejú k zmierneniu klimatickej zmeny. Fishkin a jeho tím sa preslávili práve vytváraním inovatívnych metód, ako prostredníctvom diskusie prispieť k formovaniu verejnej mienky a skvalitneniu demokratických procesov.

Zarovno s Fishkinom však teórie demokracie už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia rozpoznali jeden z kľúčových problémov inovácií v praktizovaní demokratickej diskusie. Ako to sformulovala Carole Patemanová v prejave ako prezidentka Americkej asociácie politických vied: hlboké, dôkladné rozhovory sú fajn, ale ich potenciál na vyvolanie zásadných zmien v riadení inštitúcií je minimálny. Rizikom je to obzvlášť vtedy, ak závery týchto konverzácií nie sú právne záväzné, čo je aj prípad občianskych panelov konferencie.

Polarizujúce témy konferencie

Eso v rukáve deliberatívnej demokracie – jej schopnosť budovať konsenzus miesto prehlbovania rozporov – prechádza v týchto mesiacoch skúškou práve počas občianskych diskusií. Každý zo štyroch občianskych panelov pokrýva zmes konkrétnych politík (napríklad ochrana zdravia, životné prostredie, rozvoj ekonomiky, bezpečnosť a boj proti terorizmu). Súčasné zameranie a rozsah príspevkov na digitálnej platforme konferencie však naznačuje, že v témach, ktoré si úspešne privlastňujú neliberálni politici, existujú deliace línie medzi podporovateľmi a oponentmi európskej integrácie. Polarizácia je miernejšia v oblastiach menej zasiahnutých populistickou rétorikou.

Napríklad v sekcii o klimatickej zmene a životnom prostredí sa najpopulárnejšie návrhy týkajú konkrétnych zmien politík. Podobne v sekciách o zdraví a digitálnej transformácii medzi najsledovanejšími návrhmi prevažujú požiadavky, ktoré by znamenali prehĺbenie integrácie a spolupráce medzi inštitúciami v Únii.

Odlišný pohľad sa naskytne zo sekcií o európskej demokracii, migráciihodnotách, právach, vláde práva a bezpečnosti. Tu niektoré stanoviská odmietajú „nadvládu Bruselu“, kým iné žiadajú o vyslovenie nedôvery predsedníčke Európskej komisie alebo Komisii ako celku práve za nedostatočnú reakciu na porušovanie zmluvných hodnôt maďarskou vládou. Ďalšie populárne návrhy obhajujú zrušenie Rady EÚ, nahradenie Európskej rady druhou komorou Európskeho parlamentu či federalizáciu Únie.

Diskusia ako cesta k partnerskej demokracii?

Či konferencia uskutoční jeden z najväčších demokratických experimentov v Európe, ukážu nadchádzajúce mesiace. Existujúce štiepenia v príspevkoch motivovaných občianok a občanov naznačujú, že diskusia sama osebe nemusí stačiť na rozšírenie demokracie ako partnerstva vo vláde ľudu ľudom, ktoré si vyžaduje rovný záujem a rešpekt voči každému jednotlivcovi v politickej komunite. Konferencia má obmedzený potenciál dosiahnuť tento ideál, keďže spomína budúcnosť Európy, nielen EÚ, no jej súčasťou nie sú Európanky a Európania bez európskeho občianstva.

Už z podnetov na digitálnej platforme je však zrejmé, že sa konferencia stáva zdrojom inovatívnych nápadov. Viaceré z nich uprednostňujú víziu možného miesto zdôrazňovania obmedzeného potenciálu zmien inštitúcií a politík Únie. Môžu tak poukázať na zatiaľ málo diskutované alternatívy rozvoja európskej politickej komunity.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie