Denník N

Spájajúco odlišné tituly Sagana a Tótha

Posledné úspechy našich športovcov nás potešili. No inšpirujúce príbehy, ktoré sa za nimi skrývajú, sú možno ešte dôležitejšie.

Autor sa zaoberá právom v športe

Rok 2015 zatiaľ priniesol Slovenskej republike dvoch skôr nečakaných majstrov sveta. Atléta Mateja Tótha a cyklistu Petra Sagana. Chôdza i cyklistika patria k základným druhom pohybu, ako sú beh, lyžovanie, plávanie či tanec.

V týchto športových odvetviach vládne skutočne celosvetová konkurencia. Viesť veľké reči ešte pred dosiahnutím veľkých výsledkov preto nebolo správne. O prvom atletickom majstrovi sveta zo Slovenskej republiky a cyklistickom majstrovi sveta v najsledovanejšej kategórii Elite však teraz hovorí vzrušene celý svet a pridáva sa prajne i celé Slovensko. V debate už nezaznieva, v čom sú tieto tituly majstrov sveta také rovnaké i odlišné zároveň.

Stať sa totiž v akomkoľvek športe účastníkom, nebodaj víťazom na olympijských hrách či majstrom sveta je vždy otázkou dlhoročnej driny a odriekania. Zaslúži si to vždy rešpekt a uznanie.

Je rozdiel byť majstrom sveta, ak je súťažiacich 20 či 200. Rovnako je zásadný rozdiel byť nie iba majstrom sveta, ale najmä úspešným športovcom v športovom odvetví, v ktorom úspech vyvolá zásadnú odozvu doma i v zahraničí, oproti športu, v ktorom to tak nie je. Reprezentácia znamená totiž i reprezentatívnu prezentáciu. V nej Matej Tóth i Peter Sagan urobili v roku 2015 skvelé výsledky.

Ich úspechy sú dôležité, no bez ich inšpirujúcich príbehov by nestačili. Oba ich vytrvalostné športy sú totiž v princípe veľmi ťažká, monotónna manuálna práca. Obaja v nich však vyhrávajú úplne inak. Tak ako je im vlastné.

Matej Tóth za úspechom dlhodobo kráča. Svojím tempom. Krôčik po krôčiku. Vzostupne. Rok za rokom. Výsledkom potom je, že si popritom stíha premiérovo odskočiť na toaletu v najdôležitejších víťazných pretekoch svojho života. A vyhrať ich spôsobom, ktorým silnú skupinu prenasledovateľov za sebou suverénne kontroluje. A podporiť pár dní predtým verejne návrh zákona o športe elektronicky z Pekingu či poďakovať sa za gratuláciu k zisku titulu pár dní nato emailom do 14 minút od jej doručenia. Jednoducho autentický profík.

Peter Sagan zas za úspechom dlhodobo špurtuje. Ide na to nie od začiatku, ale od konca. Dravo. V záverečných tlačeniciach, v ktorých to vie. Autenticky chlapčenský extrovert to však najmä túto sezónu po prestupe nemal vôbec ľahké. Tímovou jednotkou nebol, ale stal sa ňou po kritike počas Tour de France, kde bol večne druhý. Vyhrať sám a bez podpory veľkého tímu dokázal na práve skončených majstrovstvách sveta.

Svoju kľukatú etapu dospievania k spoločenskej zodpovednosti si prešiel tiež. Pamätáte sa ešte na uškŕňajúceho sa mladíka, ktorý prostoducho zo žartu na prestížnych pretekoch Okolo Flámska v roku 2013 chytil za zadok chrbtom k nemu otočenú blondínu, ktorá práve gratulovala víťazovi na pódiu? Dnes je z neho majster sveta, ktorý v cieli bozkávajúc priateľku inšpirujúco hovorí o víťazstve a športe ako nádeji pre komplikovaný svet.

Faktom je, že na Slovensku z povahy veci nemôžme mať kandidátov na tituly majstrov sveta v individuálnych športových disciplínach veľa. Dva prsty do V symbolizujúce víťazstvá, ktoré sme si užili v podaní Tótha a Sagana, sú výnimočné a štatisticky sa nemôžu opakovať často. Rovnako ako víťazstvo našich v hokejovom finále nad Rusmi v roku 2002 alebo vo futbale nad obhajcom titulu Talianskom na MS 2010. Otázne je, či vôbec.

Veľmi optimisticky pozerajúc okolo seba verím, že máme, obrazne povedané, ešte všetky prsty na oboch rukách, no musíme si na ne dávať veľký pozor. Najmä pri úspechoch totiž zažívame viac úplne prostých pocitov spolupatričnosti ako kedykoľvek predtým. Kamarát pracujúci v Nemecku dnes do práce v úrade prišiel v Saganovom drese. Čo to znamená?

Oba faktory – úspech i jeho význam a dôležitosť pre spoločnosť a jej inšpiráciu a z neho plynúca spolupatričnosť národa či motivácia detí byť ako ich športový vzor – sú pre nás všetkých kľúčové. Legitimizujú podporu, ktorú konkrétny šport cez dotácie i z daní ľudí dostáva. Verím, že aj vďaka úspešným príbehom Mateja Tótha či Petra Sagana sa preto už o pár týždňov podarí vďaka súdržnosti všetkých naprieč politickým spektrom schváliť návrh nového zákona o športe.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie