Denník N

Apolónia Sejková: Na svojho syna som sa pozerala dvadsať rokov a nevidela som, že je gej

Apolónia Sejková. Foto –archív A. S.
Apolónia Sejková. Foto –archív A. S.

Apolónia Sejková vedie v Prešove občianske združenie MyMamy, ktoré prevádzkuje bezpečný ženský dom. No okrem toho, že bojuje za práva žien, v posledných rokoch cíti aj potrebu bojovať za práva LGBTI komunity – ako matka syna homosexuála.

„Keď som sa dozvedela o jeho orientácii, môj prvý pocit bol úľak, vydesenie z predstavy, čo všetko sa mu tu môže stať,“ opisuje v rozhovore. „Pocítila som strach práve preto, kde žijeme, a pretože viem, akí dokážu byť ľudia zlí a nenávistní.“

Mnoho dospelých priznáva, že celé detstvo prežili dvojitým životom, mali dve identity. Na jednej strane vedeli, že patria k LGBTI komunite, na strane druhej sa niektorí nikdy neodvážili priznať so svojou orientáciou najbližšej rodine. Ako to bolo u vás? Kedy a ako ste sa dozvedeli, že vášho syna priťahujú muži?

To je veľmi zaujímavá a trochu aj vtipná otázka. Tým, že som počas vysokej školy žila rok v Holandsku a mala som homosexuálnych kamarátov a lesbické kamarátky, vždy som sa hrdila tým, že ja to poznám – stačí, že sa pozriem na človeka a už to viem. Na svojho syna som sa pozerala 20 rokov a nevidela som to.

Začala som nad tým uvažovať na jednej spoločenskej akcii, keď som začula syna rozprávať sa so svojimi sestrami. Hovoril im, že svoje netere a synovcov bude mať veľmi rád, ale že mať vlastné deti nie je preňho, nie je to jeho cesta. Vzbudilo to vo mne podozrenie, lebo deti mal vždy veľmi rád.

O jeho homosexualite som sa vlastne dozvedela tak, že som to začala preberať s dcérami bez jeho prítomnosti. Položila som im otázku, či je možné, že by náš Samuel bol gej. Obidve sa strašne rozosmiali a povedali mi: „Mami, veď ty to predsa poznáš, však?“ Došlo mi, že som to naozaj nerozpoznala.

Neskôr som sa syna pýtala, prečo sa s nami o tom nikdy nerozprával, keď vedel, že by to u nás nebol problém. Odpovedal, že on všeobecne rozpráva málo. To bola jeho odpoveď.

Aký ste mali pocit, keď ste sa to dozvedeli? 

Vždy som si o sebe myslela, že som tolerantná osoba a že s tým nemám problém. S jeho samotnou orientáciou problém nemám, no keď mi to plne došlo, pocítila som strach. Pocítila som strach práve preto, kde žijeme, a pretože viem, akí dokážu byť ľudia zlí a nenávistní. Bola som aj dosť smutná pri predstave, ako to on prežije v tejto komunite.

Veľmi ma potom potešilo, že keď som o tom povedala jednej svojej kamarátke, úplne sa rozžiarila a povedala mi, že Samuel má veľké šťastie, že sa narodil práve nám.

Váš syn v jednom rozhovore povedal, že hoci vyrástol v liberálnom prostredí, nenabral odvahu priznať sa so svojou orientáciou rodičom. Radšej sa zdôveril sestre, ktorá jeho prácu s coming outom spravila zaňho. Čím to podľa vás je, že aj deti, ktoré vyrastajú v liberálnej rodine, majú problém, strach, sú nervózne, keď sa majú priznať svojim rodičom so svojou inou než očakávanou orientáciou?

Keď nad tým uvažujem, sme liberálna rodina, ale myslím si, že sa nerozprávame otvorene napríklad o intímnych otázkach. To sme nikdy nepreberali ani s našimi dcérami. Ako rodičia sme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie