Denník N

Britský historik: Berlínsky múr ukázal, že potláčať túžby ľudí sa dá celé desaťročia. NDR zo mňa spravila antikomunistu

Na archívnej snímke z 28. júla 1986 pohraničný vojak Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a americký vojak strážia Berlínsky múr pri kontrolnom bode Charlie na ulici Charlottenstrasse po útoku s použitím výbušnín. Po útoku zostala v múre diera o rozmere 2 metre x 1,6 m. Foto - TASR/AP
Na archívnej snímke z 28. júla 1986 pohraničný vojak Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a americký vojak strážia Berlínsky múr pri kontrolnom bode Charlie na ulici Charlottenstrasse po útoku s použitím výbušnín. Po útoku zostala v múre diera o rozmere 2 metre x 1,6 m. Foto – TASR/AP

V auguste uplynulo 60 rokov od začiatku výstavby Berlínskeho múru, jedného z najväčších symbolov studenej vojny.

Rozbehla sa 13. augusta 1961, keď jeho prvé časti postavila Nemecká demokratická republika (NDR), spojenec Sovietskeho zväzu. Odrezala tak západný Berlín od okolitého východného Nemecka vrátane východnej časti metropoly.

O geopolitickom dosahu aj historickom význame Berlínskeho múru pre Denník N rozpráva britský historik Frederick Taylor.

Aký mal Berlínsky múr vplyv na geopolitiku?

Možno to bude znieť proti intuícii, ale v skutočnosti to stabilizovalo situáciu v strednej Európe. Tá bola v priebehu rokov pred postavením múru nestabilná. Rusi a ich východonemeckí chránenci zastavili odchod ľudí a ich zručností z NDR.

Ale keď už bolo jasné, že Sovietsky zväz sa nezmocní západného Berlína silou, Západ mohol dúfať, že nedôjde ku konfliktu, nech bol múr akokoľvek zahanbujúci a pre Berlínčanov aj nešťastný. Better a Wall than a war (Lepší múr ako vojna) – ako povedal J. F. Kennedy.

Keď sa na to pozriete spätne, mohol Západ a konkrétnejšie Spojené štáty americké v tom čase urobiť viac? Mohli zabrániť vybudovaniu Berlínskeho múru, alebo by to bolo ešte vyhrotilo situáciu?

Často sa opakuje argument, že ak by Západ okamžite odstránil relatívne krehkú pôvodnú bariéru z ostatného drôtu v centre Berlín počas noci alebo skoro ráno 13. augusta 1961, možno s použitím buldozérov, tak by Rusi odstúpili od zámeru postaviť múr. Je to možné. Ale rovnako je možné aj to, že Moskva a jej východonemeckí spojenci by zareagovali násilne.

Veľa nám hovorí aj fakt, že jediná reálna šanca vojny medzi západom a východom prišla o dva mesiace neskôr – v októbri 1961 –, keď sa komunisti snažili podkopať práva Američanov v západnom Berlíne, čo viedlo k ozbrojenej konfrontácii v incidente s názvom Checkpoint Charlie (hraničný priechod medzi sovietskym a americkým sektorom Berlín; v októbri 1961 na ňom po vypuknutí povstania v NDR stáli krátko proti sebe sovietske a americké tanky – pozn. red.).

Berlínsky múr sa dá chápať aj ako dôležitý politický symbol a vyjadrenie rozdelenej Európy.

Európa bola, samozrejme, rozdelená ešte predtým, ako bol Berlínsky múr vybudovaný. Stovky kilometrov dlhá hranica medzi východným a západným Nemeckom bola uzatvorená a opevnená od roku 1952, rovnako ako hranice medzi Rakúskom a Maďarskom či Nemeckom a Československom. Myšlienka „železnej opony“ pochádzala z obdobia krátko po druhej svetovej vojne.

Ale dráma okolo Berlínskeho múru a fakt, že rozdelil slávne mesto, ktoré bolo predtým spojené, určite spravila z Berlínskeho múru dôležitý symbol v období rokov 1961 až 1989. Jeho najväčší význam bol, samozrejme, v tom, aby východní Nemci nemohli utekať na západ – akokoľvek veľmi sa východonemecká propaganda snažila tvrdiť opak. Bol to zrejmý a stály dôkaz toho, že ak by Nemci mali na výber, väčšina z nich by preferovala život v prosperujúcej a demokratickej krajine.

Ako si osobne spomínate na Berlínsky múr?

Východný Berlín som prvý raz navštívil v auguste 1965, keď som mal sedemnásť. Bolo to zvláštne, exotické a do istej miery mrazivé. Odvtedy ma NDR počas studenej vojny fascinovala. V 70. a 80. rokoch som ju často navštevoval. Zároveň som sa vtedy stal antikomunistom.

Frederick Taylor (1947)

Frederick Taylor. Foto – archív F. T.

Špecializuje sa na modernú históriu Nemecka. Je známy najmä ako autor kníh. Do angličtiny preložil denníky Josepha Goebbelsa z rokov 1939 až 1941, napísal knihy ako Exorcising Hitler: The Occupation and Denazification of Germany, The Berlin Wall či Dresden. Kniha Dresden bola preložená do pätnástich jazykov, The Berlin Wall do desiatich. Spolupracoval na historických dokumentoch a programoch s BBC či ZDF.

Jeho posledná kniha 1939: A People’s History (The War Nobody Wanted) vyšla v júni 2019. Je členom britskej Kráľovskej historickej spoločnosti (Royal Historical Society). Žije v Cornwalle vo Veľkej Británii.

Vidíte dnes vo svete podobné politické symboly ako Berlínsky múr?

Po celom svete nájdeme múry.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie