Denník N

Bieloruský denník: Bezpečnostné sily nútia protestujúcich, aby sa kajali pred kamerou. Prečo to robia?

Na archívnej videosnímke, ktorú zverejnila štátom kontrolovaná televízia ONT 2. júna 2021, zadržaný aktivista Raman Pratasevič fajčí cigaretu v priestoroch väzenia v Minsku. Bieloruský štátny kanál ONT vo štvrtok 3. júna 2021 odvysielal ďalšie video so zadržaným aktivistom Ramanom Pratasevičom. Ten sa na videu opäť priznal k organizovaniu protestov, kritizoval bieloruskú opozíciu a uviedol, že si váži bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Foto - TASR/AP
Na archívnej videosnímke, ktorú zverejnila štátom kontrolovaná televízia ONT 2. júna 2021, zadržaný aktivista Raman Pratasevič fajčí cigaretu v priestoroch väzenia v Minsku. Bieloruský štátny kanál ONT vo štvrtok 3. júna 2021 odvysielal ďalšie video so zadržaným aktivistom Ramanom Pratasevičom. Ten sa na videu opäť priznal k organizovaniu protestov, kritizoval bieloruskú opozíciu a uviedol, že si váži bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Foto – TASR/AP

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách každú nedeľu protestovať Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Je to hrozná prax, ktorá tu už bola aj pred poslednými zmanipulovanými voľbami.

Bieloruská volebná kampaň v auguste 2020 ukázala, že členovia mocenských štruktúr tejto krajiny si často dovoľujú to, čo by z podstaty veci robiť nemali. Napríklad bijú ľudí za ich politické názory, nezákonne ich zadržiavajú a mučia, pomáhajú falšovať voľby.

Tlačové služby bezpečnostných štruktúr šíria nepravdivé údaje o účastníkoch akcií a štátne médiá popierajú prezumpciu neviny a označujú za vinných ľudí, ktorí ešte neboli súdení.

Ukázalo sa, že ich ďalšou obľúbenou činnosťou je natáčanie videí. Silovici radi nahrávajú videá, v ktorých sa predstavitelia bieloruskej občianskej spoločnosti kajajú zo všetkých smrteľných hriechov a ospravedlňujú sa silovým štruktúram a Alexandrovi Lukašenkovi.

Texty, ktoré vyslovujú zadržaní, sa určitými pasážami podobajú. Bielorusi, ktorých donútili ospravedlniť sa na kameru, označujú svoje konanie za nezákonné, spomínajú deštruktívne kanály (na sociálnych sieťach a YouTube) a zdôrazňujú, akí sú policajti a prezident dobrí. A jazyk týchto vyhlásení na kameru sa veľmi podobá jazyku policajných protokolov.

Stávalo sa niečo podobné aj predtým?

Áno. Chcel by som spomenúť dva prípady.

V tom prvom 19. decembra 2010, v deň prezidentských volieb, zadržali jedného z kandidátov, Vladimira Nekliajeva, a jeho najbližšie okolie. Príslušníci silových štruktúr zaútočili na jeho auto. Vedúcim Nekľajevovho volebného štábu bol Andrej Dmitrijev, kandidát na prezidenta v roku 2020. Na tvári Dmitrijeva (video nižšie) je vidieť odreniny.

Aj toto video nahrali silovici. Vo videu vedúci volebného štábu hovorí, že policajti pracovali profesionálne a na vine sú „opití mladí ľudia“.

Čo sa stalo naozaj?

Pred protestom 19. decembra polícia napadla a zbila Nekľajeva a jeho stúpencov – samotný prezidentský kandidát bol hospitalizovaný vo vážnom stave. V noci ho policajti opäť zadržali. A Andreja Dmitrijeva prinútili ohlásiť verziu, ktorú následne odvysielali v štátnych médiách.

V roku 2018 sa v centre hlavného mesta udial ďalší absurdný príbeh. Tínedžer udrel sochu s názvom Minský policajt, ktorá sa nachádza neďaleko cely predbežného zadržania. Policajti si to všimli a 16-ročného mladíka potrestali za výtržníctvo a zároveň natočili video, na ktorom sa dotyčný ospravedlňuje soche a policajtom.

Ako to vyzerá teraz?

Zdá sa, že na jeseň roku 2020 príslušníci silových zložiek opäť začali vo veľkom nahrávať videá s ospravedlneniami od protestujúcich. Bielorusi s viditeľnými následkami násilia v nich rozprávali, ako si na pokojné pochody brali arzenál zbraní a chválili OMON.

Hlavným hrdinom jedného takéhoto videa sa stal bloger a anarchista Nikolaj Dedok. Pred nahrávaním bezpečnostné zložky zbili Nikolaja v jeho vlastnom byte, potom ho zavreli do skrine a pustili tam slzotvorný plyn.

Niektoré „ospravedlňujúce“ videá boli o niečo miernejšie. Na niektorých mali hrdinovia nahrávky zakryté tváre.

Samozrejme, už samotný fakt existencie podobnej nahrávky možno označiť za mučenie. Napríklad na tomto videu natočili 15-ročného chlapca, ktorý vytvoril kanál na Telegrame, kam kopíroval príspevky z iného protestného zdroja. Prinútili ho, aby sa ospravedlnil rodinám policajtov.

https://youtu.be/3mOk8F-vJaw

Ako sa zmenil postoj Bielorusov voči podobným videám?

Toto je zaujímavý moment. Keď sa objavilo takéto video za účasti Andreja Dmitrijeva (šéfa štábu prezidentského kandidáta Vladimira Nekľajeva) po voľbách 19. decembra 2010, vyvolalo to vlnu kritiky. Politika obvinili zo zrady a doteraz sa mu účinkovanie v tomto videu pripomína.

Za desať rokov sa však vnímanie takých videí zmenilo. Teraz je ťažké predstaviť si, že Bielorusi začnú obviňovať obeť, ktorú po vyhrážkach a fyzickom násilí prinútili k natáčaniu.

Naopak, účastníkov takýchto videí podporujú a demokratické sily zverejňujú pokyny, ako sa v takýchto situáciách správať. Hlavné posolstvo týchto pokynov je nasledovné: súhlasiť s účasťou na videu, neusilovať sa o hrdinstvo – zdravie a život sú nadovšetko, slová vyslovené pod nátlakom nič neznamenajú.

Väčšina ľudí chápe, že výroba a šírenie takýchto videí je trestný čin. Bitie ľudí a násilím vynútené priznanie pred kamerou sa v dnešnom svete jednoznačne považujú za mučenie. Samotné šírenie takéhoto obsahu porušuje ľudské práva a všetky možné etické normy. V Bielorusku však Lukašenko takéto videá šíri na štátnych kanáloch, ako to bolo v prípade videa s Nikolajom Dedkom.

Čo robiť, ak sa ocitnete v Bielorusku a nútia vás ospravedlniť sa?

Andrej Ostapovič, bývalý vyšetrovateľ a zakladateľ iniciatívy čestných silovikov ByPol, už v minulom roku ostro odsúdil nahrávanie podobných videí

„Všetci Bielorusi vedia, čo sa deje v zákulisí. Všetko, čo vás príslušníci silových štruktúr donútia povedať na kameru, je irelevantné. Dôležité je, aby sa ľudia zachránili pre budúcnosť. Vtedy skutoční zločinci dostanú všetko, na čo podľa zákona majú nárok. Slová, ktoré ste museli vysloviť pod tlakom násilia, nie sú vaše, patria ľuďom, ktorí vás k tomu prinútili. Zodpovednosť za tieto videá teda budú niesť ich ‚režiséri‘.“

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie