Dušan Mikušovič
V piatok 23. júla panovala v parlamente napätá atmosféra. Už dopoludnia sa do budovy Národnej rady pokúsilo dostať niekoľko stoviek odporcov očkovania proti covidu, situácia sa neupokojila ani popoludní. Poslanci práve prerokúvali novelu zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá pri zhoršenej pandemickej situácii umožňovala zvýhodniť zaočkovaných.
Podporiť zákon z dielne ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) odmietlo koaličné hnutie Sme rodina. Zvyšok koalície, teda OĽaNO, SaS a Za ľudí, si tak teoreticky mohli otestovať, ako by pomery v parlamente vyzerali v alternatívnej realite, o ktorej sa po tomto víkende hovorí – teda ak by hnutie Borisa Kollára odišlo z koalície.
Hlasovania o zákone boli dobrým testom, ako by v praxi vyzeralo fungovanie krehkej väčšiny v parlamente. Najprv poslanci rozhodovali o tom, či zákon prijmú v zrýchlenom režime, takzvanom skrátenom legislatívnom konaní. A dopadlo to varovne. Za zrýchlené prerokovanie zákona hlasovalo len 61 poslancov, klub Sme rodina ho nepodporil. Spolu bolo proti 48 poslancov od Borisa Kollára a z opozičných strán.
Skrátené legislatívne konanie nakoniec prešlo vlastne len veľkou náhodou. Desiatka poslancov okolo Petra Pellegriniho totiž mala počas tohto hlasovania tlačovku a v sále chýbali. Neprítomní boli aj deviati poslanci Smeru vrátane Roberta Fica a dvaja kotlebovci. Navyše koalíciu podporil jej bývalý člen poslanec Tomáš Valášek, ktorý na jar zo strany Za ľudí prestúpil do Progresívneho Slovenska.
Stačilo, ak by v parlamente sedeli všetci poslanci Hlasu a predseda Smeru Fico, a prijatie zákona by sa skomplikovalo už na začiatku, keďže by musel byť prerokovaný v štandardnom režime. To by mohlo finálne hlasovanie pozdržať aj o niekoľko týždňov.
Rozhoduje matematika
K vládnej koalícii sa dnes v parlamente hlási 92 poslancov. Najsilnejšie vládne hnutie OĽaNO má 52 poslancov, v klube SaS sú po prestupe zo Za ľudí devätnásti poslanci, štyria poslanci zostali samotnej strane Za ľudí a sedemnásť zákonodarcov pôsobí v klube Sme rodina.
Znamená to, že bez Kollárovho hnutia by sa súčasná ústavná väčšina, ktorou vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) disponuje, scvrkla na 75 poslancov. Čiže Slovensko by de facto získalo menšinovú vládu, keďže najtesnejšia parlamentná väčšina ráta so 76 hlasmi.
Úvahám o tom, že by Sme rodina štvorkoalíciu opustila, dal v nedeľu vážnosť predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič, ktorý o Borisovi Kollárovi prvé mesiace po parlamentných voľbách vo februári 2020 hovoril ako o najbližšom koaličnom partnerovi.
„Teraz sa mi trochu zdá, ako keby zablúdil alebo mu prestal svietiť ten maják, alebo si povedal, že radšej pôjde nejakou inou cestou,“ vravel Matovič o Kollárovi v relácii V politike televízie TA3. „Ja urobím všetko pre to, aby Sme rodina zostala súčasťou protikorupčnej koalície. Ale ak by blokovala očistný proces, tak potom sa mentálne z koalície vzďaľuje a vtedy si musíme klásť otázku, či to dokážeme vyskladať aj bez nich.“
Koaliční lídri avizovali, že o situácii budú hovoriť na pravidelnej pondelkovej koaličnej rade. „Áno, môžu to urobiť. Sadneme si na koaličnej rade. Keď sa tak rozhodnú, rešpektujeme to,“ reagoval Boris Kollár na Matoviča v diskusnej relácii O päť minút dvanásť RTVS. „Ja nebránim očiste. (…) Ja držím chrbát Igorovi Matovičovi,“ dodal.
Vládu bez hnutia Sme rodina v pondelok pripustil aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Áno, viem si to predstaviť, ak to bude v prospech občanov,“ povedal s tým, že chce viesť vládu, ktorá má výsledky, ale aj podporu parlamentu.
Papierovo to vyzerá tak, že by vláda Eduarda Hegera pokračovať mohla. Koalíciu by okrem 75 poslancov OĽaNO, Za ľudí a klubu SaS mohli teoreticky podržať aj dvaja odídenci zo Za ľudí Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, dnes členovia Spolu a PS. Ale to je veľmi formálny pohľad.
V realite totiž bežne v sále a pri hlasovaniach mnoho poslancov chýba, pretože sú na služobných cestách alebo sú chorí, či v preventívnej karanténe. Niektorým – napríklad starostom a primátorom – do rokovaní parlamentu vstupuje aj iný pracovný program.
„Samozrejme, že je rozdielne, ak viete, že máte k dispozícii 92 poslancov, a, naopak, keď ich je len 76,“ vraví šéf najsilnejšieho parlamentného klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Bolo by to oveľa náročnejšie, ale pri poctivom prístupe by to za istých podmienok fungovať mohlo. Samotní poslanci by museli byť oveľa zodpovednejší v dochádzke na hlasovania.“
Priestor na obštrukcie
Najprv si povedzme, prečo by odchod Sme rodina z koalície v prvom okamihu neviedol k zásadnejším problémom. Vláda Eduarda Hegera začiatkom apríla získala dôveru parlamentu a s týmto mandátom by mohla fungovať ďalej aj vtedy, ak by podali demisiu ministri za Sme rodina a poslanci hnutia by ju prestali podporovať. Prezidentka Zuzana Čaputová by na návrh premiéra Hegera vymenovala nových ministrov zo zostávajúcich koaličných strán a tí by sa ujali rezortov.
Mimochodom, ako formálne menšinová vládla na konci minulého volebného obdobia aj vláda Petra Pellegriniho (vtedy Smer). Keď v septembri 2019 odišiel z koalície poslanec Martin Fedor (predtým klub Most-Híd), vládne kluby Smeru, SNS a Mosta-Híd mali už len 75 poslancov. Vďaka podpore niekoľkých nezaradených poslancov však Fedorov odchod nebol pre schvaľovanie zákonov v parlamente až takým problémom, navyše do volieb zostával už len necelý polrok.
Ak by mal premiér Heger v parlamente podporu 75 poslancov, znamenalo by to, že opozícia nemá silu na to, aby jeho kabinet odvolala, ani ak by sa k nej pridala Sme rodina. Na vyslovenie nedôvery vláde totiž treba pevný počet 76 zo všetkých 150 poslancov Národnej rady. Toľko by lídri Smeru, Hlasu, ĽSNS, Republiky a Sme rodina nemali, aj keby za návrh hlasovali nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu (ktorí sú štyria) či odídenec od kotlebovcov Jozef Šimko. Rovnako by opozícia nemohla v parlamente vyvolať predčasné voľby, na ktoré treba ústavnú väčšinu 90 hlasov.
Teoreticky by sa dali prijímať aj zákony. Na tie obvykle treba len bežnú väčšinu z prítomných poslancov. Osud vládnych noviel by teda závisel od toho, koľko poslancov by pri hlasovaní chýbalo opozícii a koľko koalícii, alebo od toho, či by niektoré opozičné strany zákon nepodporili. Ministri by pre svoje zákony museli hľadať ad hoc väčšiny naprieč politickým spektrom a predsedovia vládnych poslaneckých klubov ostro kontrolovať disciplínu svojich poslancov.
Komplikácie by však zrejme predsa len nastali. Ťažší osud by mali novely zákonov, ktoré by sa menšinovej vláde či vláde s krehkou väčšinou podarilo v parlamente presadiť, ale vetovala by ich prezidentka. Vtedy na prijatie už nestačí jednoduchá väčšina, veto hlavy štátu možno prelomiť len pevnou väčšinou minimálne 76 poslancov.
Rokovania parlamentu by navyše zrejme sužovali opozičné obštrukcie, v parlamentnej demokracii legitímne a bežné. Vo štvrtok 1. apríla tohto roku bolo len pár dní po mesiac trvajúcej vládnej kríze, ktorá viedla k výmene na poste premiéra; Igora Matoviča nahradil Eduard Heger. Po zmenách v kabinete mal parlament hlasovať o tom, že berie na vedomie nástup náhradníkov za poslancov, ktorí sa opäť stali ministrami. Lenže koalícia si neustrážila, aby mala v parlamente aspoň 76 poslancov, čo je minimálny počet, aby Národná rada bola uznášaniaschopná.
Všimli si to opoziční poslanci, cielene sa neprezentovali a parlament načas zablokovali. Podarilo sa im to v situácii, keď vláda disponovala ústavnou väčšinou s pohodlnou rezervou 20 poslancov. Ako by to vyzeralo, ak by koalícia potrebovala každý jeden hlas?
Vládnuť sa dá, schvaľovať zákony horšie
Šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský hovorí, že v tomto volebnom období sa koalícii viackrát stalo, že počítala a hľadala každý hlas.
„Bolo to najmä v období covidu, keď boli poslanci chorí či v karanténe,“ spomína si. „Bol problém, či vôbec budeme schopní uznášať sa. Matematika nepustí, stačí, že vám vypadne pár poslancov, a už máte problém. Opozícia tieto veci pomerne intenzívne sleduje, a keď vidia, že koaličných poslancov je málo, logicky sa snažia blokovať parlament.“
Mnohí si spomenú na decembrové hlasovanie o ústavnom zákone, ktorý umožnil opakovane predlžovať núdzový stav hlasovaním poslancov vždy o 40 dní. Za hlasovalo 91 z 94 prítomných poslancov. Išlo o ústavný zákon, pri ktorom bolo treba dosiahnuť ústavnú väčšinu 90 hlasov, čo sa koalícii podarilo len vďaka účelovej výnimke hlavného hygienika, ktorá umožnila dostať na hlasovania aj pozitívne testovaných poslancov, ktorí hlasovali spoza plastovej fólie.
Ale problémy nastávali aj pri menej sledovaných zákonoch, na ktoré stačila bežná väčšina. Začiatkom júla tohto roku sa schyľovalo ku koncu poslednej riadnej schôdze pred letnou prestávkou. V piatok 2. júla sa už drvivá väčšina opozičných poslancov z parlamentu vytratila, zostávalo len pár kotlebovcov, poslancov Smeru a koaliční poslanci.
Aj počet vládnych poslancov sa znížil natoľko, že začalo ísť o každý hlas – a napríklad politici OĽaNO si pre istotu rušili dohodnutý program či novinárske rozhovory, lebo ak by odišli a prítomní poslanci opozície by si to všimli, parlament by možno nebol uznášaniaschopný.
Ilustruje to hlasovanie o novele zákona o ochrane prírody, ktorý menil podmienky v národných parkoch. Na hlasovaní nakoniec bolo len 77 koaličných poslancov, ktorých dopĺňalo dvanásť opozičných poslancov. Ak by chýbali ešte dvaja koaliční poslanci – a opoziční by sa rozhodli neprezentovať sa –, novela by v prvom čítaní prijatá nebola.
A vráťme sa k rokovaniu o zákone ministra Lengvarského o možnom zvýhodnení zaočkovaných z druhej polovice júla. Vtedy koaličné špičky niekoľko hodín rátali pomer síl v parlamente a odhadovali šancu, či by zákon mohol prejsť aj bez hnutia Sme rodina. Hlasovanie sa o niekoľko hodín odkladalo a na debatách v Národnej rade bol prítomný aj premiér Heger. Nakoniec sa prijal kompromis s Kollárovým hnutím, ktorý mal garantovať, že podobné výhody ako očkovaní získajú v prípade zhoršenej pandemickej situácie aj testovaní či tí, ktorí covid prekonali.
Ani za túto dohodu pritom nehlasovali všetci koaliční poslanci, proti boli traja poslanci z klubu Sme rodina, no hlasovanie cielene vynechal poslanec SaS Marián Viskupič, ktorý sám zaočkovaný nie je a zákon nepodporoval. To otvára ďalší problém, ktorý by sa objavil pri krehkej vládnej väčšine. Väčšiu váhu by získali individuálne postoje poslancov, ktorí by mohli prijímanie zákonov komplikovať.
Príkladov, keď sa niektorí vládni poslanci správali inak ako zvyšok koalície, je pomerne dosť naprieč klubmi. Viskupič napríklad na jar nepodporil predlžovanie núdzového stavu, jeho kolegyňa Jana Bittó Cigániková z SaS zasa nehlasovala za programové vyhlásenie vlády.
A ešte jedna okolnosť, s ktorou by sa muselo rátať: koalícii niekoľko mesiacov chýbal 78-ročný poslanec OĽaNO Ján Kerekréti, ktorý nemohol dochádzať do parlamentu pre zdravotné problémy. Na posledných septembrových hlasovaniach však už prítomný bol.
Poslanec Tomáš Lehotský (ex Za ľudí, dnes klub SaS) patrí k tým, ktorí zrejme doplatili na nedostatočnú disciplínu vládnych poslancov ešte v súčasnej situácii, keď koalícia disponuje vyše deväťdesiatkou poslancov. Koncom mája mu o jeden hlas ušlo zvolenie za podpredsedu parlamentu. Keďže hlasovanie bolo tajné, nedá sa spätne rozkľúčovať, do akej miery v jeho nezvolení zohrali rolu aj nejaké zákulisné hry. No na samotnej voľbe sa zúčastnilo len 99 poslancov, tretina parlamentu teda chýbala.
Lehotský – podobne ako ďalší koaliční poslanci – vraví, že problém s nedostatkom hlasov nastáva v parlamente pomerne často už v súčasnosti. „Aspoň teda na to, ako by som si to ja predstavoval,“ hovorí.
„Ak by mala koalícia prinajlepšom len 77 hlasov, bolo by to o hubu. No na otázku, či sa tak dá vládnuť, poviem, že technokraticky sa vládnuť dá, aj keď nie vždy by sme mohli rátať s podporou Mira Kollára či Tomáša Valáška. No pokiaľ je dnes situácia taká, že pôjde o veľa, viem si predstaviť, že strany, ktoré by v koalícii zostali, by k tomu pristupovali zodpovednejšie. Ja si viem predstaviť, že sa tak fungovať dá, ale sprevádzalo by to veľa logistických problémov.“
Aj Peter Pčolinský zo Sme rodina, o ktorej odchode z vlády sa dnes hovorí, si vie predstaviť, že vládnuť s krehkou väčšinou by sa dalo. „Vládnuť sa dá, ale prijímať zákony už ťažko,“ dodáva.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
