Dve deti v jednej izbe: ako im vytvoriť spoločný priestor a naučiť ich spolu fungovať. Odpovedajú architekti a psychologička
Zdieľaná detská izba bude vždy kompromis, no aj menšia miestnosť dokáže plniť viaceré funkcie.
Spoločná detská izba, často na malej ploche, je realitou mnohých domácností a pre architektov jedným z najväčších rébusov. Spojiť totiž treba nielen množstvo funkcií, ale neraz aj deti rôzneho veku, opačného pohlavia či rozdielnych pováh. S architektmi sme hovorili o tom, ako zdieľanú izbu zariadiť funkčne, psychologička nám porozprávala, ako deti učiť vedľa seba fungovať.
Ak priestoru nie je veľa, je dobré viac pracovať s jeho výškou. „Pri minimálnych rozmeroch miestnosti je potrebné uvažovať do výšky, aby deťom zostal nejaký životný priestor na pohyb a hru,“ približuje Kristína Poržoltová z Kivvi architects.
Rudolf Lesňák z ateliéru Rules dopĺňa, že to netreba preháňať s úložnými priestormi a ušetrené miesto využiť skôr na hry. „Nemyslím si, že šatníková skriňa v detskej izbe má byť skladom hračiek nahromadených počas celého života,“ hovorí.
Architektky z winwin architects upozorňujú, aby rodičia počítali s tým, že s vekom detí sa menia aj ich potreby a nároky na priestor. „Na začiatku môže byť na všetko dostatok miesta, no keď sa časom postieľka zmení na plnohodnotnú posteľ a pribudne pracovné miesto pre školáka, všetko je inak,“ vysvetľujú.
Psychologička Jana Ashford zdôrazňuje, že s deťmi si treba dohodnúť pravidlá fungovania a ak je spolubývanie častým zdrojom konfliktov, treba si ich vhodnou formou vydiskutovať. Ak je spoločná izba pre deti novinkou, nemala by zmena nastať zo dňa na deň bez prípravy. „Ideálne je, ak sa s nimi ešte vopred porozprávame, aby vedeli, čo môžu očakávať, a nechať im čas mentálne sa na to pripraviť.“
Kristína Poržoltová
Kivvi architects
Keďže deti sú kreatívne stvorenia a rady objavujú svet formou hry, detská izba nám dáva najviac možností tvoriť. Zároveň patrí spolu s malými bytmi k najviac komplikovaným priestorom. Pri detskej izbe pre dve deti často využívame tretí rozmer priestoru a snažíme sa ju vyskladať tak, aby nepôsobila ťažkopádne. Ak pracujeme s minimálnymi rozmermi izby (od 12 m²) a rodičia neschvaľujú spanie vo výške, odporúčame zredukovať šatníkové skrine alebo ich presunúť inam.
Každé dieťa by malo mať svoju posteľ a svoje súkromie, preto v spoločnej izbe rady používame poschodové postele na mieru alebo postele na rôznej výškovej úrovni (priestor pod tou vyššou môže slúžiť aj ako úložný priestor alebo miesto na hranie – bunker). Podľa veku detí je následne dôležitý priestor na učenie alebo hru. Často si v detskej izbe vystačíme aj s jedným pracovným miestom, pretože sa počíta s tým, že mladšie dieťa sa hrá pri rodičoch alebo sa bude učiť s rodičom oddelene.
Aj v menšom priestore sa však často dajú vytvoriť
