Keď sa Bratislava chcela pripojiť k USA

Bláznivé československé paródie vymizli po revolúcii a pokusy vrátiť do hry tento žáner nedopadli najlepšie (Mazaný Filip). Na remeslo zabávačov, ako boli Lipský, Brdečka, Macourek či Smoljak, nadväzuje Wilsonov.

Nový, úplne rovnocenne česko-slovenský film v historických kulisách štvorjazyčnej metropoly Bratislava / Pozsony / Pressburg / Wilsonov.

Trailer budil prirodzené pochybnosti, či je v novom tisícročí vôbec možné nadväzovať na kultové komédie Adela ešte nevečerala či Tajomstvo hradu v Karpatoch. Z ukážky to vyzeralo tak bizarne, akoby sa pomiatol Američan Wes Anderson a v tandeme s nebohým Oldřichom Lipským ukuchtili druhý diel Grandhotelu Budapešť s oplzlými narážkami v štýle Zdeňka Trošku.

Našťastie má hotový film ďaleko od traileru a s vypätím všetkých síl vás (chvíľami) vie rozosmiať.

Zvláštny žáner pritom je len jedna z vecí, pre ktoré je jedinečný. Kedy sme videli naháňačku s prestrelkou na veteránoch? Opernú divu Ľubicu Rybársku v kostýme Sochy slobody? Emíliu Vášáryovú, ktorá v cameo úlohe neprevraví ani slovo? A to všetko profesionálne zvládnuté na vysokej remeselnej úrovni?

Český filmár Tomáš Mašín na to ide poctivo: černocha tu nehrá tmavým krémom namazaný Martin Dejdar, ale pravý Newyorčan (Hoji Fortuna).

https://vimeo.com/137146089

Nezávislé mesto na Dunaji

Bratislavčan, ktorý nie je fanúšikom elektronickej hudby ani návštevníkom festivalu Wilsonic, možno ani nevie, kedy jeho mesto nieslo názov Wilsonov.

Bola to len epizóda medzi koncom prvej vojny a oneskoreným pripojením mesta k Československu vo februári 1919. Okrem mena, ktoré bolo poctou americkej hlave štátu, bolo dosť aj špekulácií o štatúte, jednou z takých vízií bola slobodná a od susedných republík nezávislá enkláva na Dunaji.

Zabudnutá kapitola z histórie ožila v literatúre. V poviedke s názvom Najhorší zločin vo Wilsonove z knihy Lovci a zberači (2001) ju použil spisovateľ Michal Hvorecký v mysterióznom detektívnom príbehu s atmosférou gotického románu. Ten síce tiež parodoval popkultúrne krimi, no ku crazy komédii to malo dosť ďaleko.

To sa všetko zmenilo, keď knihu dostal do rúk Marek Epstein. Vyťažený mladý český scenárista si zobral za vzor dávne československé komédie, a aby to bolo celé súčasnejšie, pridal trochu nekorektnej zábavy.

Napriek tomu, že z predlohy si film berie málo, Hvorecký je spokojný. Nekonečne premenlivá mapa strednej Európy má potenciál na komédiu.

Kým u Andersona v Grandhoteli Budapešť je bláznivou monarchiou bližšie neidentifikované Uhorsko, Mašín využíva štvorjazyčný Wilsonov. Malomesto v politickom vzduchoprázdne zaplnené agentmi blízkych mocností.

Nie každého nadchýna plán primátora pripojiť sa k Amerike a vyšiť si na jej vlajku ďalšiu, v poradí 49. hviezdičku. Na západe na Záhorí manévrujú československí legionári, na juhu zas Maďari. Vyhrotenú situáciu komplikuje séria vrážd. Na pomoc miestnemu policajnému zboru prichádza FBI.

Arogantný Američan Aaron Food (Jiří Macháček) – duchovný nasledovník Nicka Cartera a grófa Teleke z Tölökö – prináša do malomesta svieži závan exotiky a zdravého južanského rasizmu.

Starý most nestačil?

Ktovie, prečo Wilsonov nefunguje hneď po prvom zábere. Ani ako príbeh, ani ako komédia. Musíme si privykať na grimasy postavičiek, zveličenie a štylizáciu prostredia. Dokopy to začne ladiť v polovici a finále absurdnosťou doháňa to najlepšie, čo sme kedy doma v komédiách videli.

Naraz vidno, že postavy nie sú všetko. Podstatnejšie je prostredie, pocit z mesta, ktoré si aj mimo záberu žije vlastným životom. A ten sa tu podarilo vykresať.

Slováka to teší, najmä ak nevidí len štandardnú koprodukčnú spoluprácu. Wilsonov, príbeh z Bratislavy s predlohou slovenského autora, je skutočne československý film, vrátane hercov (Pauhofová, Stanke, Kostelný), kamery (Martin Štrba) či výtvarníčky kostýmov (Katarína Štrbová).

Akurát je paradoxom, že keď vznikne konečne film ako pocta Bratislave, tak náhradu za Starý most v rekonštrukcii hľadajú až v Roudnici nad Labem.

Stane sa aj z Wilsonova divácky kult, ktorý nájde svoje miesto v televíznej klasike? Pravdepodobne nie. Zlaté časy československej komédie sa nevrátia, tak, ako sa nevráti socializmus, ktorý býval zlatou érou vtipu.

Problém je, že Wilsonov nie je ani tou modernou komédiou, čo obstojí v americkej či severskej konkurencii. Je až príliš ponorený v minulosti.

Autori to dobre vedia, snažia sa to kompenzovať a miestami prekračovať spoločenské tabu ako dnešné komédie (nadávky, sex, fyzické nechutnosti, politická nekorektnosť), lenže to na druhej strane nepasuje k žánru.

Paródia je paródia. Blondínka v storočnom brakovom románe je naivná, zraniteľná, nevinná. Dajte takej do úst nejakú dvojzmyselnosť a bude to rušivé.