Fajčil, pil a mal sto kíl. Teraz za deň prebehol 309 km, čím prekonal svetový rekord

Dobrý deň,

svetový rekord v odbehnutej vzdialenosti za 24 hodín bol prekonaný. Zhodou okolností po 24 rokoch.

V závere augusta sa o to postaral Aleksandr Sorokin z Litvy, ktorý na podujatí v Poľsku odbehol za jeden deň 309,4 km.

Ide o výnimočný výkon a výrazný míľnik vo svete ultrabehu, keďže k predchádzajúcemu rekordu (303,5 km) sa za takmer štvrťstoročie nikto ani nepriblížil.

Skúšali to pritom viacerí vytrvalci vrátane popredných osobností tohto športu.

Aleksandr Sorokin začal behať bez súťažných ambícií ako 32-ročný. Chcel len zlepšiť svoju životosprávu, pretože bojoval s alkoholom, cigaretami aj nadváhou.

O pár mesiacov neskôr zdvihol zo zeme pohodený papier, na ktorom bola pozvánka na 100-kilometrové preteky. Tak sa začala jeho cesta k ultrabehu a 40. narodeniny, ktoré bude mať na budúci týždeň, oslávi ako svetový rekordér.

Dnes hovorí, že mu k tomu výrazne pomohla aj pandémia, verejnosť zase diskutuje o tom, ako veľmi profitoval z topánok s karbónovou podrážkou.

Nové 24-hodinové maximum ešte čaká na oficiálne schválenie, to by však malo byť už len formalitou.

Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok. Posielame ho aj e-mailom, vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Športové podcasty vo svojej podcastovej aplikácii.

V histórii ultrabehu by ste nenašli dominantnejšieho atléta ako bol Yiannis Kouros z Grécka. Ten v 80. a 90. rokoch prekonával jeden svetový rekord za druhým, a keď na dlhých behoch začal súperov predbiehať o celý deň, organizátori ho púšťali na štart 12 hodín po ostatných bežcoch.

Viacero rekordov, ktoré grécky vytrvalec vytvoril, platí dodnes.

To najlepšie zo svojho repertoára si Kouros nechal na záver kariéry, keď v roku 1997 prekonal vlastný svetový rekord v behu za 24 hodín. Na dráhe v austrálskom Adelaide absolvoval za deň 303 kilometrov a v cieli povedal, že túto disciplínu už behať nebude. Nepokladal to za potrebné. „Tento rekord vydrží storočia,“ tvrdil.

Sebavedomé vyhlásenie sa naplnilo len čiastočne. Rekord síce vydržal dlho, po 24 rokoch ho však prekonal Aleksandr Sorokin z Litvy. Vytrvalec, ktorý ešte pred 10 rokmi o behu ani neuvažoval.

Papier na zemi

„V mladosti som sa súťažne venoval jazde na kajaku, ale po zranení som sa rozhodol pre koniec kariéry. Potom sa to začalo. Alkohol, cigarety a veľa jedla. Vážil som asi 100 kilogramov. Jedného dňa som si povedal: Dosť! S týmto musíš niečo urobiť,” spomína Aleksandr Sorokin na rok 2013, keď mal 32 rokov. „Prestal som piť a fajčiť a začal behať,” dodáva.

O pár mesiacov neskôr Sorokin zdvihol zo zeme papier, na ktorom bola pozvánka na domáce 100-kilometrové preteky. V rámci osobnej výzvy sa rozhodol, že sa na ne prihlási.

Preteky dokončil, ba čo viac, v konkurencii 38 bežcov obsadil 9. priečku. Odvtedy sa ultrabehu začal venovať vážnejšie. O rok neskôr už štartoval na 100-kilometrovej trati na majstrovstvách sveta, kde obsadil 33. priečku, o ďalší rok už finišoval desiaty.

Prvý medzinárodný úspech dosiahol v roku 2016, keď v Aténach vyhral preteky v behu na 24 hodín a v rovnakom meste uspel aj o rok neskôr, keď vyhral populárny Spartathlon. Ultrabeh, na ktorom začal kariéru už spomínaný Yiannis Kouros.

Prelomový výsledok pre Sorokina prišiel v roku 2019, keď v rekorde šampionátu vyhral majstrovstvá sveta v 24-hodinovom behu. Vo vyrovnaných pretekoch, kde medailistov delilo len 3,5 kilometra, zvíťazil výkonom 278,9 km.

„Odvtedy sa pre mňa zmenilo veľa dôležitých vecí,” hovorí dnes vytrvalec z Litvy. Po triumfe na MS 2019 ho začal pripravovať odborník z Poľska, ktorý mu zmenil štruktúru tréningov, a pre Sorokina sa zlepšili aj podmienky na prípravu. Jeho cieľ bol jasný: prekonať svetový rekord Yiannisa Kourosa v behu na 24 hodín, ktorý podľa jeho vlastných slov považoval za „najneuveriteľnejší zo všetkých“.

Dva štarty za rok

Na 24-hodinovom UltraPark Weekende v Poznani, ktorý sa konal na konci augusta, Sorokin pôvodne nemal bežať a vrcholom sezóny mali byť majstrovstvá sveta. Tie však pre pandémiu zrušili, a preto hľadal vhodnú náhradu.

Vytrvalec z Litvy k pretekom pristupuje systematicky. V priebehu roka nastupuje maximálne na dva štarty, aby sa dôkladne pripravil a následne kvalitne zregeneroval.

Prvé preteky tento rok absolvoval v apríli v Anglicku, konali sa na atletickej dráhe a Sorokin na nich stanovil nový svetový rekord v behu na 12 hodín. Za pol dňa zabehol 170 kilometrov, čím ukázal, že je vo výbornej forme, a naznačil, že ani útok na 24-hodinový rekord nemusí byť v jeho podaní nereálny.

O tom, že sa o jeho prekonanie pokúsi v Poľsku, napokon rozhodol tréner. Zavážila rovinatá trať bez ostrých zákrut a takisto skutočnosť, že sa na štart prihlásil aj ďalší elitný ultrabežec, Andrij Tkachuk z Ukrajiny, s ktorým mohol Sorokin spolupracovať. Obom vytrvalcom pomohli aj stromy v parku, ktoré chránili pred vetrom, a takisto optimálne počasie. Okruh v parku meral približne 1500 metrov.

Sorokin a Tkachuk väčšinu dňa bežali v rekordnom tempe a navzájom si pomohli k výborným výsledkom. Ukrajinec napokon tesne neprekonal hranicu 300 km, výkonom 296 km však stanovil nový národný rekord.

Bežec z Litvy bol v závere ešte silnejší a svojmu súperovi ušiel, priznal však, že posledné hodiny boli mimoriadne ťažké. „Od 21. hodiny som nevedel, či dokážem rekord prekonať, žalúdok odmietol prijať jedlo, bol som príšerne unavený,” povedal v cieli.

„Keď som však videl na tabuli, že som prekonal 300-kilometrovú hranicu a ešte mi zostal čas na prekonanie rekordu, bol to úžasný pocit,” dodal.

Počas 24 hodín napokon bežal priemerným tempom 4:39 min na kilometer a stihol absolvovať viac ako sedem maratónov za sebou, každý približne v čase 3:16 hod.

Jem, spím a behám

V súvislosti s rekordom sa v bežeckom prostredí najviac skloňovala otázka, ako veľmi k maximu pomohli nové topánky, ktoré majú v podrážke karbónovú dosku a v ktorých prekonávajú rekordy aj elitní atléti.

Sorokin priznal, že mu nová obuv vyhovuje, pri otázke na výkonnostný vzostup však vyzdvihol hlavne systematický tréning.

„Zvyčajne absolvujem dva tréningy denne. Prvý je hlavný tréning, druhý je udržiavací. Dva tréningy v týždni sú zamerané na rýchlosť, raz do týždňa absolvujem dlhý beh. Počas prípravy na preteky týždenne odbehnem približne 260 kilometrov,” hovoril novinárom po prekonaní rekordu. Dodal, že jeho tréningový dlhý beh zvyčajne meria 50 kilometrov, tréning na rýchlosť je zostavený z úsekov dlhých 800 až 3000 metrov.

Sorokin okrem toho trávi čas v posilňovni, okrem behu aj bicykluje a pláva. Snaží sa pracovať na svojej psychike, keďže mentálnu odolnosť považuje v ultrabehu za dôležitú súčasť úspechu.

„Pomohla mi aj pandémia,” dodáva k neustálemu zlepšovaniu sa. „Moje pracovisko zavreli a ja som začal trénovať ako profesionál. Jem, spím a behám.”

V príprave naďalej dbá na životosprávu, hovorí však, že počas dlhých pretekov konzumuje aj nezdravé jedlo, s ktorým pred desaťročím zápasil. „Nezdravé jedlo je moje palivo,” žartoval. „Často jem veľa čipsov, čokolády, keksy či cukríky a pijem Coca-Colu.” Takéto jedlo má kvantum kalórií a sodíka, čo je presne to, čo človek potrebuje, keď nepretržite spaľuje množstvo energie.

Sorokin po pretekoch nevylúčil, že sa raz pokúsi prekonať aj rekord v behu na 48 hodín, v blízkej budúcnosti to však nebude. Do konca roka si chce v prvom rade kvalitne oddýchnuť a pripraviť sa na novú sezónu.

Správy týždňa

Majstrami Slovenska sa v behu na 10 km na ceste stali v sobotu v Bratislave Tibor Sahajda v čase 30:41 min a Katarína Lovrantová za 36:09 min. Šampionát sa konal v rámci bratislavského nočného behu.

Majstrami Slovenska v súťaži družstiev v atletike sa stali muži Slávie STU Bratislava a ženy ŠK ŠOG Nitra. Bratislavskí vysokoškoláci triumfovali po 21-ročnej pauze.

Organizátori košického maratónu oznámili mená hlavných favoritov. Sú nimi Etiópčania Tesfaye Abera s osobným rekordom 2:04:24 h a Dinnesh Mekashová, ktorej najlepší výkon má hodnotu 2:23:12 h. Na podujatie, ktoré sa bude konať v nedeľu 3. októbra, sa zatiaľ prihlásilo 6700 bežcov.

V nedeľu sa v Berlíne uskutoční prvý tohtoročný elitný svetový maratón. Na trati, ktorá je považovaná za jednu z najrýchlejších na svete, bude medzi mužmi štartovať aj Kenenisa Bekele, ktorý tu v roku 2019 zabehol druhý najrýchlejší maratón v histórii.

Tokijský maratón odložili organizátori pre pandémiu zo 17. októbra 2021 na 6. marec 2022. V dejisku OH 2020 je stále veľké množstvo nakazených a v japonskej metropole je núdzový stav.

Výkon týždňa

Kenský šprintér Ferdinand Omanyala opäť prekonal africký rekord v behu na 100 metrov. Nové maximum 9,77 sek. vytvoril na domácich pretekoch v Nairobi.

Omanyala sa pritom len pred pár týždňami stal historicky prvým Keňanom, ktorý zabehol 100 metrov pod 10 sekúnd. Odvtedy svoj osobný rekord niekoľkokrát výrazne zlepšil a najnovšie maximum ho dokonca radí na 8. miesto v historických tabuľkách. Pred ním sú už len šprintéri z Jamajky a z USA.

Výborne bežal aj Američan Trayvon Bromell, ktorý šprint v Nairobi vyhral časom 9,76 sek.