Denník N

Voda na Marse je ako tá naša, len je oveľa slanšia, hovorí Slovenka z NASA

Tmavé pruhy na svahu na Marse indikujú prítomnosť vody. FOTO - Nasa/AFP/Getty Images
Tmavé pruhy na svahu na Marse indikujú prítomnosť vody. FOTO – Nasa/AFP/Getty Images

Podmienky na život na červenej planéte sú mimoriadne ťažké, ale objav tečúcej vody na Marse možnosť života zvyšuje, hovorí Michaela Musilová, astrobiologička, ktorá pracovala pre NASA.

O vode na Marse počúvame často. V čom je nový objav zvláštny?

V minulosti sme hľadali stopy, či vôbec voda na Marse niekedy bola. A isté náznaky sme skutočne našli. Teraz po prvýkrát vedci dokázali, že aj v dnešnej dobe tam je tečúca voda. Mohli by ju používať mikroorganizmy, prípadne iné formy života.

Odkiaľ sa tá voda vzala?

Buď pochádza z ľadu, ktorý je pod povrchom. Ten sa v určitom období, hlavne cez leto, roztopí, takže voda začne tiecť po povrchu. Druhá teória tvrdí, že soli, ktoré sa vo vode našli, pomáhajú vstrebávať vodu z atmosféry, takže sa na povrchu zachytí. A tretia teória je, že hlbšie pod povrchom sú rezervoáre vody. Či tam však naozaj sú, stále nevieme.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Aké vlastnosti má voda na Marse?

Je to taká voda, akú máme tu na Zemi. Len je veľmi slaná, najviac obsahuje takzvaný chloristan. Slanosť mení bod mrazu vody, takže sa dokáže na povrchu Marsu udržať aj napriek studeným podmienkam, ktoré tam panujú.

Je voda v kvapalnom stave na Marse celoročne?

Zriedkakedy sú tam podmienky vhodné na to, aby tam voda bola v kvapalnom stave. Ak tam sú, je to hlavne v lete. Inak zamrzne, alebo – keďže je tam na povrchu veľmi nízky tlak – vyparí sa, alebo prejde priamo do plynného skupenstva z ľadu (sublimáciou).

Ako vedci zistili, že je na Marse voda v kvapalnom stave?

Prišli na to tým, že študovali obrázky z kamery umiestnenej na sonde Mars Reconnaissance Orbiter. Našli na nich stopy tmavých pruhov na okraji kaňonov a kráterov. Objavovali sa len v určitom období. Tie pruhy objavili v roku 2011. Spektroskopiou (zariadenia na prieskum chemického zloženia látok, pozn. red.) odvtedy skúmali zloženie daného materiálu. Zistili tam výskyt solí a podmienky na vodu. Nemáme to síce potvrdené na sto percent, ale všetko naznačuje, že je to práve tečúca voda, ktorá vytvára tie tmavé pruhy.

Zvyšuje sa objavom tečúcej vody na Marse možnosť objavu života?

Donedávna sme mali len veľmi malú nádej. Pred približne 3,5 bilióna rokov, keď na Marse boli oceány a rieky, bola šanca na život veľmi vysoká. Potom sa podmienky na Marse tak zmenili, že ak tam nejaký život bol, tak veľmi pravdepodobne vyhynul. S objavom tečúcej vody na povrchu Marsu možnosť života v nej stúpla, hoci podmienky na jeho povrchu sú veľmi ťažké.

musilová
FOTO – Archív Michaela Musilová

Aké panujú podmienky na Marse?

Priemerné teploty sa pohybujú okolo mínus 60 stupňov. Inak môžu ísť aj hlboko pod mínus 140 stupňov. Cez leto stúpnu teploty až na hodnoty okolo 30 stupňov. Problémom je veľká zima, ľudská posádka by leto prežila, ale zima by vyžadovala vybudovanie špeciálnych ubytovní a skafandrov. Je tam nízky tlak, viac-menej 100-krát nižší od tlaku na zemskom povrchu. To je aj dôvod, prečo voda nezostáva trvalo v tekutom stave.

Najväčšie ohrozenie pre ľudí na Marse by predstavovalo kozmické a slnečné žiarenie. Mars nemá skoro žiadnu atmosféru, ochrana pred žiarením by bola veľký problém.

Ako bude výskum Marsu pokračovať?

Do piatich rokov smerujú na Mars dve veľké misie. Jednou je ExoMars – na povrch vyšle vozidlo, súčasťou bude aj sonda. Vozidlo na Mars pošle aj NASA v pripravovanej misii Mars 2020. Obidve misie budú hľadať život. Curiosity hľadá, či sú a boli na Marse podmienky vhodné na život. Ale tieto dve uvedené misie budú vyslovene hľadať život – nielen podmienky naň – napríklad fosílie a iné známky minulého a dnešného života.

Iné vesmírne agentúry chcú na Mars dostať aj ľudí. Len čo to spravíme, je veľké riziko, že začneme planétu kontaminovať. To je spor medzi ochrancami planéty na jednej strane a tými, ktorí tam chcú poslať ľudí. Jedno s druhým sa však vylučuje. Zatiaľ máme čas, kým ľudské misie na Mars pôjdu. Podľa NASA to bude v roku 2030 a neskôr. Dovtedy sa budeme musieť rozhodnúť, či uprednostníme ochranu, teda hľadanie mimozemského života, alebo kolonizáciu.

Michaela Musilová, astrobiologička, podieľala sa na výskume NASA aj Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Zúčastnila sa simulovanej misie na Mars. Momentálne pôsobí v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA).

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie