Denník N

Medzi civilizáciou a prírodou je len veľmi krehká rovnováha, ukazujú diela Oľgy Paštékovej

Oľga Paštéková na výstave Kde bolo - nebolo, Dom umenia Opava, 2019. Foto - Richard Kučera Guzmán
Oľga Paštéková na výstave Kde bolo – nebolo, Dom umenia Opava, 2019. Foto – Richard Kučera Guzmán

Umelkyňa Oľga Paštéková vytvára „krajiny”, ktoré človeka ponoria dovnútra. Často sa v nich objavujú vlky, symbolizujúce environmentálnu tieseň, v ktorej sa nachádzame.

Vlk sa v jej tvorbe stal ikonickým zvieraťom. Objavuje sa v jej dielach v rôznych kontextoch, podobách a náladách. Dostal sa aj do jej grafiky pre Čierne diery, venovanej technickým pamiatkam Slovenska, konkrétne cukrovaru v Šuranoch.

Umelkyňa OĽGA PAŠTÉKOVÁ programovo pracuje s našimi predstavami a predsudkami, s mýtmi, ale aj s témami zo súčasnej environmentálnej politiky a všíma si meniaci sa habitát (nielen zvierat). Pomáha jej pri tom jej dlhoročný záujem o aktivizmus, snaha o spoluprácu s odborníkmi a ochranármi.

Prostredníctvom výrazných maliarskych sérií so špecifickým, no neustále aktualizovaným autorským rukopisom sa snaží o vypovedanie toho, čo sa nedá zachytiť v štatistikách. Rozprávali sme sa však nielen o vlkoch, ale o jej tvorbe a jej premenách a aktuálnych výstavách v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne (kurátorka Beáta Jablonská), v Žerotínskom zámku v Novom Jičíne (kurátor Zdeněk Orlita) a o spoločnej výstave s Martinom Sajkalom v Slovenskom inštitúte v Prahe (kurátor Radek Wohlmuth).

Oľga Paštéková: Cukrovar v Šuranoch, Čierne diery, 2020.

V Žerotínskom zámku vystavujete diela z cyklu Acta mythologica pod kurátorskym vedením Zdeňka Orlitu, ktorý sa zaoberá environmentálnymi dejinami a históriou krajiny. V prvej kapitole jeho projektu sa ako známa a legendami opradená mytologická téma objavuje Vlkodlak. Vo vašej tvorbe taktiež dlhodobo figurujú divoké psy, vlky, mytologické a rozprávkové postavy… Ako vznikla táto spolupráca a čo vám priniesla? 

Zdeňka Orlitu som spoznala prostredníctvom jeho prednášky Vlk v historických prameňoch a pozvala som ho na svoju komentovanú výstavu v Dome umenia v Opave. V rámci cyklu Acta Mythologica som svoju staršiu sériu s názvom Rotkäppchen doplnila o nové obrazy – ide v podstate o kultovú rozprávku o Červenej čiapočke. Miestnosť je okupovaná vlkmi a v strede sa nachádza špeciálna inštalácia s červenými zvyškami šiat. Otázkou je, kam zmizlo dievča…

Vo svojej tvorbe však dlhodobo reflektujem vzťah človeka k jeho okoliu – a to najmä k faune a flóre – príčiny a dôsledky jeho správania. Môj záujem o ekológiu a snahu o zmenu sa snažím sprostredkovať aj na výstavách. Spolupracujem s environmentálnymi združeniami, ako je napríklad Lesoochranárske združenie VLK. Erika Baláža som pozvala na diskusiu počas mojej výstavy v Galérii mesta Bratislavy. V Česku som v kontakte s hnutím DUHA, ktoré sa venuje návratu šeliem do českých lesov.

Oľga Paštéková: No Borders, triptych, 2017.

Čo všetko vo vašej tvorbe, okrem spomínanej rozprávkovej referencie, reprezentujú zvieratá ako vlk, havrany, líšky či medvede? Bezprostredné asociácie sú spojené s ich divokosťou, nebezpečenstvom, ale aj s ohrozením. U vás však skôr pôsobia ako nejakí strážcovia, aj keď sa nevyhýbate ani ich zobrazeniam s otvorenou tlamou a naježenou srsťou.

Je to aj tak, aj tak, závisí to od tematiky obrazov a série. V cykle Anima/Animals sú zvieratá iba tušené, sú ako duchovia. Možno sú plaché, možno sa pred nami ukrývajú. Výstava Ako sa do hory volá? (GMB, 2018) bola o miznutí lesov, prirodzených domovov zvierat, o masívnom výrube v horách aj v národných parkoch. V spomínanom cykle Rotkäppchen sú zvieratá najmä predátori, ale aj milí chlpatí kamaráti – celá svorka.

Obraz Robofox, ktorý som vytvorila priamo pre festival Ekotopfilm, reagoval na motto: Na konci evolúcie nie je krása. Líška s robotickými nohami na ňom odtrháva „pytliacky klepec“ – drastickú pascu. Už jej nemôže ublížiť. Triptych No borders bol zasa priamou reakciou na situáciu súvisiacu s migráciou. Ľudia migrujú, zvieratá migrujú… Akurát, že zvieratá nepoznajú mapy ani štátne hranice – len občas im niekto postaví do cesty plot. A niekedy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie