Denník N

S mafiánom vo vláde

Vzťahy vo vládnej koalícii sa od čias jej vzniku výrazne zmenili. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vzťahy vo vládnej koalícii sa od čias jej vzniku výrazne zmenili. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zostaviť demokratickú vládu bez podvodníkov bude u nás aj v budúcnosti takmer nemožné, preto je lekcia z Borisa Kollára užitočná.

Pribrať Borisa Kollára do vládnej koalície bola chyba. Ale keď už ju Igor Matovič urobil, mohol jej spoločenské dôsledky zmierniť tým, že by vyhlásil: „Idem vládnuť s mafiánom, lebo je to vo vyššom záujme demokracie a spravodlivosti.“ Kollár by sa možno ani neurazil. A slovenskí voliči demokratických strán by možno vzali na vedomie, že ak chcú mať svoju vládu, nejaký mafián v nej vždy bude, lebo ich samotných nikdy nebude dosť.

V našich moderných dejinách sú vlády zložené len zo samých demokratov výnimkou. Jedinou „čistou“ bola vláda Ivety Radičovej, ktorú po krátkom čase položil Richard Sulík (s pomocou Matoviča). Všetky ostatné boli viac či menej nútené priberať nedemokratov. V prvej vláde Mikuláša Dzurindu sedeli skorumpovaní postkomunisti (SDĽ) či populistická SOP Rudolfa Schustera, v druhej podvodník Pavol Rusko a jeho ANO. A v roku 2006 sa po voľbách Dzurinda pokúšal dostať na svoju stranu Vladimíra Mečiara, predbehol ho však Robert Fico.

Toľko k nádeji, že na Slovensku sa dožijeme čisto demokratickej, neskorumpovanej a ešte aj životaschopnej vlády. Náš pomerný volebný systém je spravodlivý v tom, že výsledok volieb presne zrkadlí postoje spoločnosti. Jeho nevýhodou sú široké a krehké koalície, kde je morálny relativizmus podmienkou, aby vôbec mohli vzniknúť.

Pokrytci

Problém nie je v tom, že takéto vlády vznikajú, ale v pokrytectve politikov aj ich voličov. Demokratický politik, ktorý priberie do vlády mafiána či podvodníka, má verejnosti vysvetliť, že to robí vo vyššom záujme demokratickej budúcnosti krajiny a že berie na seba zodpovednosť za tento nemorálny čin. Jeho volič by potom možno aj ocenil, že on sám môže vďaka tomu zostať morálny, lebo politik sa pošpinil za neho a pre vyšší záujem.

Problém je, že politici – od Dzurindu po Matoviča – pokrytecky vychvaľovali svoje vlády ako vzory demokracie a tým, že sa nepriznali k morálnemu relativizmu, nútili k pokrytectvu aj svojich voličov. Urobili z nich spolupáchateľov. Nie div, že tí sú potom rozhorčení a na sociálnych sieťach si moralizovaním liečia svoju morálnu opicu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boris Kollár

Hegerova vláda

Komentáre

Teraz najčítanejšie