Denník N

Postavme sa za novinárov. Sme im to dlžní

Peter Tóth. Foto N - Tomáš Benedikovič
Peter Tóth. Foto N – Tomáš Benedikovič

Človek, ktorý dával mafiánovi na stôl tajne urobené fotografie novinárov z ich súkromia, sa sťažuje, že niekto prezradil jeho identitu ako utajeného svedka.

Ten vtip asi poznáme všetci. Čo je vrcholom bezcharakternej drzosti? Vykonať potrebu pred niekoho domom a potom mu zazvoniť pri dverách, či nemá požičať toaletný papier. Ono to vlastne ani nie je vtip. Vo svojej podstate je to totiž primitívny, nechutný a úbohý akt, ktorý je v lepšom prípade prejavom slabomyseľnosti a v tom horšom – totálnej straty sebaúcty a charakteru.

Ideálne však ilustruje to, čo podaním trestného oznámenia na novinárov Moniku Tódovú a Konštantína Čikovského predviedol bývalý siskár a Kočnerov poskok Peter Tóth.

Ak u tohto človeka vylúčime slabomyseľnosť – koniec-koncov, v takej psychickej kondícii by mu sudca ani nedovolil svedčiť –, neostáva nám nič iné, ako konštatovať, že Peter Tóth sa týmto pri plnom vedomí nielen novinárom, ale všetkým nám, občanom, ktorí ešte veríme v spravodlivý štát, práve vykadil na prah dverí a chystá sa zazvoniť. A bude teraz na slovenskej justícii, či ho nechá so špinavými topánkami aj vojsť do našej obývačky alebo mu dá jednu otcovskú a nechá ho to po sebe pekne pozbierať.

Ak má čitateľ neodbytný pocit, že teraz trochu preháňam, poďme si to spolu rozmeniť na drobné. Peter Tóth sám na súde vypovedal, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Peter Tóth

Komentáre

Teraz najčítanejšie