Denník N

Ľahko zjesť, ťažko stráviť

Kniha Nicol Hochholczerovej Táto izba sa nedá zjesť. Foto - KK Bagala
Kniha Nicol Hochholczerovej Táto izba sa nedá zjesť. Foto – KK Bagala

Táto kniha sa dá zhltnúť, ale jej obsah vo vás ešte veľmi dlho zostane nestrávený a bude kvasiť.

Debut Nicol Hochholczerovej je odvážny. V kontexte súčasnej slovenskej prózy by azda táto jeho kvalita mohla stačiť aj sama osebe, ale nemusí, pretože je okrem toho aj výborne napísaný a kompozične vystavaný. Prvým dobrým znamením je, že ide o text na jedno zhltnutie, doslova nás núti zožrať ho a zároveň on žerie nás. Nedá sa prestať čítať a nedá sa popri ňom… jesť nič iné.

Pokrivené, defektné partnerstvo

Čo spočiatku vyzerá ako pomerne štandardný a nenápadný život dievčaťa v pubertálnom veku, to sa postupne mení na niekoľkoročný vzťahový kolotoč, z ktorého sa tak celkom nedá vystúpiť. Ono by to všetko do tohto momentu bolo aj v poriadku, keby dievča na začiatku vzťahu nemalo dvanásť a pán učiteľ výtvarky päťdesiat rokov, čo je, mimochodom, veľmi sofistikovane vyjadrené nenápadným číselným údajom na hornom okraji strany, vďaka ktorému vieme, ako dlho vzťah trval, a zároveň môžeme veľmi presne odpozorovať, ako sa za tento čas z dievčaťa stala – síce v istom zmysle poškodená, ale o tom neskôr – dospelá žena, zatiaľ čo vývoj mužskej časti „páru“ v podstate neprebehol – a prečo by aj v tomto veku prebiehal.

Tereza počas šiestich rokov fyzicky aj mentálne dozrie, zatiaľ čo Ivana v päťdesiatich šiestich nachádzame presne tam, kde bol aj v päťdesiatke, azda len s poklesnutejším sebavedomím a rozsiahlejšou plešinou. Terezinu predčasnú vyspelosť v dvanástich rokoch indikujú subtílne načrtnuté motívy výsmechu a šikany od spolužiakov, vyhranený štýl obliekania, počúvanie metalovej hudby, ktorými sa vymedzuje z okruhu rovesníkov.

Zároveň je nadmieru vnímavá a citlivá, z čoho pramení aj pochopiteľná sebaobrana – samu seba skrýva za „dospelácky“ slovník, v ktorom nechýbajú vulgarizmy, a za už zmienenú metalovú pózu; nechce byť zraniteľná, zároveň potrebuje seberovnú bytosť, ktorú, akokoľvek to znie nepatrične, nájde skôr v nevyrovnanom päťdesiatnikovi než v rovesníkoch – a v tom je asi aj jeden z najzásadnejších momentov knihy: nejde tu totiž o prvoplánové obviňovanie staršieho muža zo zneužitia mladého dievčaťa, naopak, vzťah trvá roky a napriek ruptúram, výmenám pozícií a objektívnym dôvodom, ktoré ich nútia skrývať sa, fungujú v akomsi pokrivenom, defektnom partnerstve, emocionálnom aj sexuálnom.

Bez moralizovania

Práve v tom tkvie sila Hochholczerovej textu –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Anasoft litera

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie