Denník N

Urobiť poctivú záhradu alebo park sa ešte len učíme, za Českom zaostávame sto rokov hovorí krajinný architekt Marcinov

Michal Marcinov. Foto N – Tomáš Benedikovič
Michal Marcinov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Krajinný architekt Michal Marcinov založil v roku 2012 ateliér LABAK, s ktorým urobil viacero realizácií od súkromných záhrad cez developerské projekty až po verejné súťaže. Pravidelne sú súčasťou nominovaných a víťazných projektov ocenenia CE.ZA.AR.

V rozhovore hovorí o tom, prečo nechcel robiť záhrady na kľúč, ako sa prejavuje investičný dlh vo verejnom priestore na zadaniach od developerov aj súkromných klientov, ale aj o tom, ako sa musí zmeniť mesto, ak chce prežiť klimatickú krízu.

Keď sa človek rozpráva s domácimi architektmi a pýta si odporúčania na krajinného architekta, deväť z desiatich povie vaše meno. Sú dve vysvetlenia: buď ste naozaj taký dobrý, alebo máme málo krajinných architektov. Čo z toho platí?

Je nás málo, to je tá správna odpoveď. Tých, čo skončia na škole odbor krajinnej architektúry, nie je úplne málo, ale ľudí, ktorí ju aj reálne robia a sú autorizovanými krajinnými architektmi, je len percento z nich. Väčšina sa venuje záhradám pri rodinných domoch, na čo nepotrebujú autorizačnú skúšku, nemusia byť ani členmi komory (architektov, pozn. red.), často ide o spolupráce s rôznymi záhradníckymi firmami, a to robí našej profesii zlé meno.

Prečo je to tak?

Je to ľahšia cesta. A to bez ohľadu na to, že keď sa náš odbor presunul z fakulty architektúry na stavebnú fakultu, na autorizáciu človek zrazu potrebuje sedem rokov praxe namiesto troch. Pre mnohých je to skrátka živobytie. Robia rodinné záhrady spôsobom, aký je u nás bežný: v strede trávnik, na okrajoch štrk a v ňom „puding“ vysadených okrasných drevín, ktoré sú momentálne na sklade.

Vás to nelákalo?

Časom by som zrejme zmenil povolanie. Nemyslím, že by ma to napĺňalo tak, ako architekta nemôže napĺňať, keď produkuje domy na kľúč. Dostal som niekoľko ponúk od firiem, ktoré robia záhrady na kľúč a návrh ponúkajú ako bonus zadarmo. Ľudia si neuvedomujú, že im ho aj tak zaplatia. Pre mňa by to však znamenalo, že mám urobiť návrh za týždeň a dostanem zaň tristo eur. Keby som súkal jednu záhradu za druhou, možno by som si zarobil, ale bolo by to absolútne prázdne a neosobné.

Aktuálny finalista súťaže CE.ZA.AR: Dom pre rodinu s domácimi zvieratkami v Bratislave od ateliéru Sadovsky Architects a ateliéru LABAK. Foto – Nora a Jakub Čaprnkovci
Foto – Nora a Jakub Čaprnkovci
Foto – Nora a Jakub Čaprnkovci

Dobre, ale čo v tom zmôžete sám, keď sa vaša práca aj tak vždy odvíja od zadania a klienta. Dokážete v tom prostredí niečo zmeniť?

Z vlastnej skúsenosti viem, že vždy je to len otázka času. Ak si človek nájde spôsob, akým chce pracovať, čo v mojom prípade znamená

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Rozhovory

Záhrada

Bývanie a záhrada, Kultúra

Teraz najčítanejšie