Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Jastrab verzus vtáčik. Porovnajte vrtuľníky, ktoré by sme mohli kúpiť

O malých vrtuľníkoch MH-6 Little Bird svojho času uvažovala i česká armáda.
O malých vrtuľníkoch MH-6 Little Bird svojho času uvažovala i česká armáda.

Presne 59 rokov sa tunajšia armáda spolieha na vrtuľníky ruskej výroby. Čoskoro sa však ich éra zrejme skončí. Minister obrany Martin Glváč sa totiž rozhodol presadiť do ozbrojených síl nové helikoptéry západnej konštrukcie.

Favorit už je na scéne: ministerstvo dostalo ponuku od americkej vlády na nákup slávnych vrtuľníkov Black Hawk (Čierny jastrab). „V prvej fáze by sme mohli kúpiť deväť takýchto strojov,“ povedal v pondelok Glváč.

Súhlas s návrhom by však znamenal, že by Slovensko kúpilo vrtuľníky bez otvorenej súťaže. Tým sa vláda pripraví o možnosť vypočuť si ponuky ďalších hráčov, ktorí vyrábajú stroje podobného typu.

Denník N preto porovnal niekoľko konkurenčných modelov, ktoré by mohli predstavovať alternatívu – a to od robustných strojov až po špeciálne vrtuľníčky, ktoré sú známe pod označením Little Bird.

Čo potrebuje armáda?

Keďže oficiálne dokumenty k modernizácii letectva zostávajú utajené, potreby slovenskej armády je zatiaľ možné odvodzovať len z kusých vyjadrení.

Isté je, že ozbrojené sily požadujú viacúčelový vrtuľník. Teda helikoptéru, ktorá bude vhodná nielen na prepravu vojakov či materiálu, ale na ktorú bude možné zavesiť i zbrane proti pozemným cieľom. A v neposlednom rade, ktorá dokáže niesť aj takzvaný bambi vak na hasenie lesných požiarov.

Až donedávna slovenská armáda prevádzkovala dva typy vrtuľníkov. Prvým bol dnes už vyradený ťažký bojový vrtuľník Mi-24, určený primárne na ničenie pozemných cieľov. Druhým je transportný MI-17, s ktorým naďalej lietajú piloti z leteckej základne v Prešove.

Vrtuľníky MI-17 (vľavo) používa armáda na prepravu materiálu aj hasenie požiarov. Útočný stroj MI-24 (vpravo) Slovensko vyradilo v roku 2011. Foto - TASR
Vrtuľníky MI-17 (vľavo) používa armáda na prepravu materiálu aj hasenie požiarov. Útočný stroj MI-24 (vpravo) Slovensko vyradilo v roku 2011. Foto – TASR

Typ Mi-17 je pritom stále považovaný za kvalitný stroj, schopný letu i v extrémnych podmienkach, čo preukázalo aj jeho nasadenie v Afganistane. Jednu z moderných verzií MI-17 si vďaka tomu nedávno objednala aj americká armáda.

V prípade Slovenska sa však objavuje problém s ich končiacou sa životnosťou. Ešte za prvej vlády Roberta Fica prišlo ministerstvo s plánom na celkovú modernizáciu týchto strojov, ktoré Slovensko zdedilo ešte z výzbroje federálnej armády.

Projekt za bezmála 60 miliónov eur však zastavil bývalý minister obrany Ľubomír Galko. „Ak by sme nezrušili túto škandalóznu zmluvu, ktorá navyše nezahrnovala ani predĺženie životnosti, zostali by nám v hangároch modernizované ruské stroje a vojaci by o amerických vrtuľníkoch mohli akurát tak snívať,” hovorí Galko (SaS).

Prevádzku vrtuľníkov MI-17 navyše v súčasnosti ohrozuje i napätie medzi Západom a Ruskom. Pri ďalšom vyhrotení vzťahov by totiž slovenskí vojaci mohli prísť o dodávky oficiálnych náhradných dielov, ktoré by inak museli zháňať po rôznych priekupníkoch.

Napríklad česká armáda, ktorá sa tiež doteraz spoliehala na ruskú techniku, odhadla, že za takejto situácie by prvé vrtuľníky musela uzemniť už do šiestich mesiacov.

Slávny jastrab

V prípade vrtuľníka Black Hawk, ktorého nákup vyzerá z Glváčových vyhlásení takmer ako hotová vec, je na úvod nutné zdôrazniť jednu vec: všetci odborníci oslovení Denníkom N ho považujú za dobrú voľbu.

„Ten vrtuľník je odskúšaný v rôznych klimatických podmienkach a v najrôznejších operáciách po celom svete. Vďaka tomu máme istotu, že ide o veľmi spoľahlivý stroj,“ hovorí bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.

Sikorsky S-70i Black Hawk:                         Prepravná kapacita: 12 vojakov, 4072 kg. Dolet: 463 km   Maximálna rýchlosť: 361 km/h
Sikorsky Black Hawk.  Prepravná kapacita: 12 vojakov, 4072 kg. Dolet: 463 km. Maximálna rýchlosť: 361 km/h

Pokiaľ by vláda kývla na americkú ponuku, zrejme by získala verziu S-70i. Ide o vrtuľníky, ktoré sa montujú v Poľsku a na ich výrobe sa podieľa aj skupina Penta (prostredníctvom svojej leteckej fabriky Aero Vodochody).

Model Black Hawk S-70i dokáže podľa oficiálnych parametrov prepraviť napríklad dvanásť vojakov v plnej výzbroji alebo šesť nosidiel.

Okrem toho by bol použiteľný aj pri vzdušných útokoch. „Black Hawk je možné vybaviť širokou škálou zbraní, ako sú guľomety, či riadené rakety. Vyrábajú sa dokonca vo verziách, ktoré môžu niesť torpéda, alebo ktoré sú vyzbrojené otočným kanónom,“ vypočítava publicista Tomáš Soušek, dopisovateľ časopisu Letectví a kosmounautika.

S-70A%20ARMY-4

Vrtuľníkmi Black Hawk sa už vyzbrojilo viac než dvadsať krajín po celom svete vrátane susedného Rakúska. Primárne sa na ne spolieha predovšetkým americká armáda, ktorá ich nasadzuje vo všetkých svojich významných misiách.

Z tohto faktu by mohli ťažiť i slovenskí vojaci. „Uľahčilo by nám to nasadenie zahraničí. Pokiaľ by sme operovali spolu s americkou armádou, ako v súčasnosti v Afganistane, odpadli by nám starosti so zabezpečením údržby a prepravou náhradných dielov,“ hovorí Bulík.

Lenže vrtuľníky Black Hawk, vyrábané skupinou Sikorsky, majú svoju cenu. Glváčovo ministerstvo ráta s tým, že by obstaranie deviatich kusov mohlo stáť až 300 miliónov eur.

„Ide však len o rámcový odhad. Konečná cena bude jasná po doladení konkrétnych špecifikácií,“ uviedla Glváčova hovorkyňa Martina Balleková. „Našou snahou, samozrejme, je, aby to bolo čo najmenej,“ dodáva.

Kontrakt by pritom zahrňoval aj výcvik posádok a zabezpečenie servisu – ale len na prvé dva roky. Koľko by vyšla prevádzka vrtuľníkov Black Hawk počas celej doby ich životnosti, nie je známe.

Rovnako tak zostáva záhadou, či by sa slovenská armáda neuspokojila aj s menej univerzálnym strojom.

Na druhej strane, nákup vrtuľníkov Black Hawk by mal – zvlášť na slovenské pomery – niekoľko nezanedbateľných predností. Obstaranie týchto strojov má prebehnúť cez americký vládny program Foreign Military Sales, čo by minimalizovalo priestor pre úplatky i pre rôznych sprostredkovateľov.

„Išlo by o kontrakt medzi dvoma vládami, čo je veľmi transparentné riešenie,“ zdôraznil americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick.

Ďalším plusom by bolo, že preškolenie slovenských pilotov by zabezpečili americkí inštruktori. „Americká armáda má najviac skúseností s nasadením vrtuľníkov na svete. Lepší výcvik by sme si ani nemohli želať,“ hovorí Bulík.

Európsky vyzývateľ

Priamym súperom Black Hawku je stredne-ťažký vrtuľník NH-90. Jeho vývoj začal v polovici osemdesiatych rokov a podieľali sa na ňom výrobcovia z Nemecka, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie či Holandska.

Výsledkom je stroj, ktorý prevyšuje americký Black Hawk v niekoľkých smeroch: má väčšiu prepravnú kapacitu a takmer dvojnásobný dolet. „Ide o generačne novší vrtuľník a tomu zodpovedá i jeho konštrukcia,“ hovorí publicista Soušek.

NHIndustries NH-90
NHIndustries NH-90. Prepravná kapacita: 20 vojakov, 4200 kg. Dolet: 800 km. Maximálna rýchlosť: 300 km/h

Viditeľným rozdielom oproti Black Hawku je napríklad sklopná rampa v zadnej časti trupu. „Tá môže významne uľahčiť nakladanie materiálu v porovnaní s nakladaním cez bočné dvere,“ dodáva Soušek.

Európsky NH-90 by však amerického konkurenta zrejme zatienil aj v obstarávacích nákladoch.

Napríklad Francúzsko si predvlani objednalo dodávku týchto strojov v hodnote takmer 30 miliónov eur za kus. Išlo pritom o kontrakt na desiatky vrtuľníkov, pri ktorom je kusová cena ešte výrazne nižšia, než v prípade menších zákaziek, akú plánuje Slovensko.

„Vrtuľník NH-90 je veľmi nákladný. Predražuje ho fakt, že sa na výrobe podieľa viac krajín, čo sa ukazuje ako dosť neefektívny spôsob,“ hovorí konzultant v oblasti leteckej techniky Martin Barák.

Na druhej strane, ak by Slovensko riešilo nákup vrtuľníkov otvorenou súťažou, cena by mohla ísť dole. „Keďže ministerstvo súťaž nevyhlásilo, nemáme možnosť porovnania,“ pripomína poslanec a exminister obrany Martin Fedor (Sieť).

Helikoptéra od kamaráta

Inú alternatívu ponúka taliansko-britská spoločnosť AgustaWestland. Jeden z jej posledných produktov, vrtuľník AW 149, síce unesie menší náklad než americký Black Hawk, ale zato má dlhší dolet.

„Rozdiel medzi ním a Black Hawkom je asi taký, ako medzi Škodou Superb a Mercedesom. Pre potreby slovenskej armády by však mohol postačovať,“ hovorí Jaroslav Naď, analytik bratislavského Inštitútu pre stredoeurópsku politiku.

AgustaWestland AW149. Prepravná kapacita: 18 vojakov, 2720 kg. Dolet: 920 km. Maximálna rýchlosť: 310 km/h
AgustaWestland AW149. Prepravná kapacita: 18 vojakov, 2720 kg. Dolet: 920 km. Maximálna rýchlosť: 310 km/h

Jeho cena by pritom mohla byť porovnateľná: americký server findthebest.com vyčísľuje cenu oboch strojov „v základnej výbave“ na úrovni 11,5, resp. 13 miliónov dolárov (9,8 až 11 miliónov eur).

AgustaWestland sa až donedávna spomínala ako hlavný favorit na prezbrojenie slovenského letectva.

Ako pripomenul týždenník Trend, jej sesterská firma Alenia získala už na jeseň od Glváčovho ministerstva zákazku na dve transportné lietadlá Spartan. A podľa neoficiálnych informácii sa s ňou vyjednávalo aj o dodávke vrtuľníkov. „Na stole bola ponuka na nákup vrtuľníkov za rovnakých podmienok, aké si dohodlo Taliansko,“ povedal Denníku N jeden z ľudí blízkych ministerstvu obrany.

Firme však na poslednú chvíľu mohlo uškodiť spojenie s vplyvným zbrojárom Miroslavom Výbohom (vzájomnú spoluprácu potvrdil i sám Výboh, hoci len do roku 2006).

Začiatkom leta sa totiž pred českým súdom ocitla korupčná kauza okolo nákupu transportérov Pandur, kde Výboh vystupuje ako jeden z hlavných svedkov. V nej sa pretriasalo i kamarátstvo medzi Výbohom a premiérom Robertom Ficom, ktoré následne obaja aktéri priznali.

Pre Ficovu vládu by tak mohlo byť spoločensky citlivé, keby uzavrela ďalší kontrakt s výrobcom, ktorého záujmy minimálne v minulosti hájil premiérov kamarát.

Pancierovaný civilista

Iný typ riešenia by ponúkal nákup ľahších a zároveň i úspornejších vrtuľníkov.

Do tejto kategórie patria napríklad vojenské verzie Eurocopteru 145, ktorý spadá pod skupinu Airbus. Ich cena bez príslušenstva sa pohybuje na úrovni necelých sedem miliónov eur.

„Ide však o úplne inú triedu než sú vrtuľníky Black Hawk. Armáde by rozhodne neposkytoval takú masívnu podporu,“ pripomína letecký publicista Soušek.

Eurocopter UH-72A Lakota. Prepravná kapacita: 9 vojakov, 1793 kg. Dolet: 685 km. Maximálna rýchlosť: 269 km/h
Eurocopter UH-72A Lakota. Prepravná kapacita: 9 vojakov, 1793 kg. Dolet: 685 km. Maximálna rýchlosť: 269 km/h

Tomu by však zodpovedali náklady na údržbu. „Keďže tento vrtuľník je odvodený od civilnej verzie, jeho prevádzka je podstatne lacnejšia,“ dodáva.

Ľahší typ vrtuľníku by bol pritom vhodnejší aj pre niektoré druhy záchranárskych akcií. „Môže pristávať na bežných heliportoch v areáli nemocníc, kde by sa stredne-ťažké vrtuľníky nezmestili,“ uvádza Soušek.

Nebezpečný vtáčik

Úplným protikladom Black Hawkov sú stroje z výrobných liniek americkej firmy MD Helicopters.

Vrtuľníčky MH-6 Little Bird (Malý vták) oceňujú predovšetkým špeciálne sily, ktoré potrebujú napríklad v tichosti prepraviť zásahové komando na strechu nejakého domu „Ich konštrukcia umožňuje nasadenie i v zastavaných oblastiach,“ hovorí Soušek.

MD Helicopters MH-6 Little Bird. Prepravná kapacita: 6 vojakov, 684 kg. Dolet: 430 km. Maximálna rýchlosť: 282 km/h
MD Helicopters MH-6 Little Bird. Prepravná kapacita: 6 vojakov, 684 kg. Dolet: 430 km. Maximálna rýchlosť: 282 km/h

Vrtuľníky Little Bird, vďaka svojmu tvaru známe tiež pod prezývkou „vajce“, sa svojho času spomínali v nákupných plánoch českej armády. Sú totiž nielen obratné, ale aj relatívne lacné: ich cena sa pohybuje na úrovni štyroch miliónov eur.

Podľa odborníkov by však takýto typ mohol slúžiť len ako doplnok k „ozajstným“ vrtuľníkom.

„To sú stroje vhodné viac pre policajné operácie než pre armádu, ktorá potrebuje hlavne odolný stroj, schopný prepravy väčšieho množstva vojakov a materiálu,“ dodáva Soušek.

[tab:END]

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať